Ochtinská aragonitová jaskyna

Ochtinská aragonitová jaskyna
Ochtinská aragonitová jaskyna sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na
severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej
dlžka je 300 m. Objavili ju baníci pri razení štôlne v roku 1954. Je vytvorená z
prvohorných kryštalických vápencov v nekrasových horninách. Cast vápencov bola
koncom druhohôr hydrotermálne premenená na ankerity a siderity.
Presakujúce atmosférické vody pozdlž tektonických porúch spôsobili ich zvetrávanie a
vznik okrov, ktoré boli neskôr vyplavené. Podzemné priestory sa vytvorili prevažne za
bývalých hydrostatických podmienok zvodnenia šošovky krasových hornín. Bohatá
aragonitová výpln vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v
uzavretých podzemných priestoroch a v šošovke bielych až modrosivých kryštalických
vápencov v Ochtinskom kryptokrase chemickou cinnostou zrážkových vôd na
zlomových líniách s puklinami. Vyskytuje sa v oblickovitej, ihlicovitej a špirálovitej
forme. Je jednou z troch sprístupnených jaskýn tohto druhu na svete. Dalšie dve
jaskyne sú v Mexicu a v Argentíne. Teplota sa v jaskyni pohybuje od 7,2 - 7,8°C a
relatívna vlhkost vzduchu je 92 - 97%.
Ochtinská aragonitová jaskyna predstavuje unikátny prírodný jav a odlišuje sa od
ostatných jaskýn na Slovensku. Jej vnútro je z minerálu aragonitu a jej výzdobu
netvoria klasické stalagmity a stalaktity, ale akési trsy, vetvicky a krícky mliecne
bielych výtvorov aragonitu. Táto aragonitová výpln sa vyskytuje v troch základných
formách, v oblickovej (vek asi 138 tisíc rokov), ihlicovej (13 tisíc rokov) a špirálovitej.
Za najkrajší priestor jaskyne sa pokladá sien Mliecnej dráhy, v ktorej sú
charakteristické oválne tvary. Pomenovali ju po velkej dlhej pukline na strope, ktorá je
vyplnená množstvom bielych aragonitových strapcov žiariacich vo svetle lámp ako
hviezdy na mliecnej dráhe.
Ochtinská aragonitová jaskyna predstavuje klenot zriedkavej vedeckej a estetickej
hodnoty. Jaskyna má odlišnú morfológiu ako ostatné jaskyne na Slovensku.
Sprístupnená bola roku 1972.