Ochrana pamiatok z pohľadu štátu a z pohľadu vlastníka pamiatky.
Pamiatkový fond je bez pochýb jednou z najvýznamnejších súčastí kultúrneho dedičstva každej krajiny. V porovnaní s inými fenoménmi tohto dedičstva je najhmotnejším a najviditeľnejším druhom. Ako súčasť nášho každodenného života, je zároveň najzraniteľnejším.
Kým muzeálne, knižničné a archívne predmety je možné sústreďovať, konzervovať a uchovávať v podmienkach, ktoré im môžu garantovať zachovanie, s pamiatkovým fondom je to zložitejšie. Vďaka jeho osobitej povahe, charakteru, je otázka jeho ochrany a udržiavania jednou z najnáročnejších a zároveň najproblematickejších úloh každej spoločnosti.
Vlastníka pamiatky v procese ochrany a tu môžeme vnímať buď ako samostatnú fyzickú osobu, ako rôzne organizácie, alebo je pamiatka vo vlastníctve štátu, resp. samospráv.
Štát a samosprávy
Kultúrne dedičstvo, reprezentované hmotnými i nehmotnými dokladmi histórie, je výsledným produktom pôsobenia predchádzajúcich generácií. Tieto doklady minulosti sú zdrojom poznania a hrdosti a sebavedomia občanov. Každý štát, vedomý si významu týchto hodnôt, snaží sa vytvoriť si nástroje ich ochrany. V súčasnosti je zaužívaná ochrana hodnôt kultúrneho dedičstva buď formou inštitucionálnou - vytváraním zbierok, alebo prijatím legislatívnych nástrojov.
Medzi základné právne predpisy usmerňujúce činnosť vlastníkov a dotknutých organizácií pri nakladaní s kultúrnymi pamiatkami je na Slovensku zákon č. 27/ 1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a vyhláška MK SSR č. 21/1988 Zb. Tieto právne predpisy pre ochranu a využívanie kultúrnych pamiatok určujú aj spôsob starostlivosti o kultúrne pamiatky, ktoré sa základne delia na nehnuteľné kultúrne pamiatky a hnuteľné kultúrne pamiatky.
Z týchto právnych predpisov pre vlastníkov, správcov a užívateľov ako právnických aj fyzických osôb vyplýva povinnosť na vlastný náklad sa starať o kultúrne pamiatky, o ich zachovanie, údržbu, chrániť ich pred poškodením, ohrozením a znehodnotením.
Rehabilitácia postavenia nášho pamiatkového fondu, vytváranie optimálnych podmienok pre jeho zachovanie, ochranu a využívanie, teda to, čo všade v kultúrnom svete patrí k základným úlohám a povinnostiam správy štátu, nemôže byť úspešné bez otvorenej spolupráce a partnerstva so samosprávami. Účasť a kapacity tretieho sektoru, ktorého organizácie majú v demokratických štátoch aj v oblasti ochrany pamiatkového fondu svoje pevné a nezastupiteľné miesto, úspešne vypĺňajú diery v ochranných dáždnikoch štátu a samosprávy.
Na Slovensku existuje niekoľko neziskových mimovládnych organizácií, činných v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva. Sústreďujú sa buď na šírenie a sprostredkovanie poznania, vytváranie priestoru na výmenu odborných názorov z oblasti ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva (napr. medzinárodná mimovládna organizácia Ecovast), na riešenie úloh teórie ochrany pamiatok a historických urbanistických súborov (medzinárodná mimovládna organizácia ICOMOS), ďalej na postgraduálne rozširovanie kvalifikácie pracovníkov rôznych profesií (občianske združenie Academia Istropolitana Nova), na záchranu konkrétnych objektov a zvyšovaním kultúrno-historického povedomia medzi miestnymi občanmi (nadácia Národný trust Slovenska, Nadácia Banská Štiavnica ´91), alebo na zabezpečovanie zdrojov určených na samostatný výskum a konzervovanie vytypovaných najohrozenejších pamiatok a výchovu mladej generácie (Nadácia na záchranu kultúrneho dedičstva, združenie Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok - Drevené chrámy pod Duklou).
Starostlivosť o pamiatky v mestách ovplyvňuje mestskú politiku
Historické objekty sú dedičstvom. Od spoločenského systému a prinajmenšom od politiky mesta, na území ktorého sa tieto pamiatky nachádzajú záleží či toto dedičstvo bude príťažou alebo prínosom. Ak sa dedičstvo nechá schátrať a pri plánovaní rozvoja a financovania mesta sa v dostatočnej miere nemyslí na jeho obnovu a využite, dochádza k tomu, že historické objekty sa stávajú príťažou.
Opačným príkladom je využite potenciálu, ktorý v sebe pamiatky majú. Toto využitie je spojené s pružnou mestskou politikou a dá sa v plnej miere rozvinúť len v podmienkach trhovej ekonomiky. S obnovou historického mesta a jeho revitalizáciu úzko súvisí jeho komercionalizácia. Príkladom úspešného zhodnotenia tohto kapitálu sú mnohé mestá v krajinách Západnej Európy, kde obnovené historické centrá miest a ostatné pamiatky sa stali dôležitým zdrojom príjmov z turistického ruchu.
Obnova pamiatok, ktorá je najmä v prvých etapách finančne veľmi náročná, sa stáva významným impulzom rozvoja mesta a jeho ekonomiky a pri niektorých historických mestách jednou z mála možností ich ďalšieho rozvoja.
Z uvedeného vyplýva, že starostlivosť o pamiatky v mestách sa pri sústavnej a premyslenej mestskej politike môže stať oblasťou, ktorá je príkladom úspešného vyrovnania sa a zvládnutia nie jednoduchej oblasti starostlivosti a využitia historických pamiatok tak, aby pri zachovaní ich historickej hodnoty boli čo najefektívnejšie účelovo využité v prospech samotného mesta. Naopak, nedostatočná pozornosť môže vyrobiť z oblasti starostlivosti o pamiatky, ako komponentu mestskej politiky vážny problém.
Organizácie a Súkromné osoby
Do kontaktu so zásadami pamiatkového zákona sa občan alebo organizácia dostáva ak:
1. vlastní nemovitosť , ktorá je zapísaná v príslušnom zozname nemovitých kultúrnych pamiatok alebo nemusí byť ani pamiatkovo chránená, ale nachádza sa na území pamiatkovej rezervácie alebo zóny
2. rozhodne sa stavať akúkoľvek stavbu akýmkoľvek spôsobom sa fyzicky dotýkajúcu pamiatkovo chráneného objektu, resp.objektu nachádzajúceho sa v pamiatkovej rezervácii čí zóne
3. rozhodne sa pre prestavbu, výmenu , opravu, zmenu výzoru čo i len časti budovy, resp. jej okolia spadajúcej do kategórie pamiatkovej ochrany
4. rozhodne sa stavať akúkoľvek stavbu
5. ak je zhotovovateľom územno-plánovacích podkladov a dokumentácie
V povedomí občana sú orgány pamiatkovej starostlivosti zafixované ako také, ktoré majú veľké množstvo požiadaviek a všemocnú silu. Po občanovi - vlastníkovi, vyžadujú plnenie povinností a v prípade ich neplnení si uplatňujú postihy, ale na samotnú ochranu a údržbu pamiatky prispievajú nedostatočne.
To, že došlo a dochádza k poškodeniu, či zničeniu pamiatkových objektov, vo väčšine prípadov nejde na vrub pamiatkárov samotných, ale na konto vlastníkov pamiatok a systému, ktorý sa nedokázal s dostatočnou starostlivosťou o pamiatky vysporiadať.
V každodennej praxi dochádza k rozporu medzi aktívnou ochranou pamiatok štátom a nutnosťou opráv a prestavieb jednotlivých objektov zo strany ich majiteľov. Pamiatkári sa celkom pochopiteľne držia stanoviska, že je nutné vrátiť pamiatku do pôvodného stavu, čo je často v príkrom rozpore s prianím alebo potrebami majiteľa. Pamiatkári bohužiaľ často presadzujú prístup, že ochrana pamiatky je nutná, no zároveň nemajú možnosti a neponúkajú riešenie, ako účinne pomôcť majiteľovi pamiatky, aby sa o ňu postaral v súlade s ich predstavami. V konečnom dôsledku často tento rozpor vedie k totálnej deštrukcii pamiatky, pretože majiteľ nič neopravuje. Je preto potrebné vždy hľadať súlad medzi možnosťami ochrany pamiatky a jej využitím v reálnom živote. Ako prax ukazuje, príliš tvrdá ochrana pamiatok, môže viesť k ich deštrukcii.
Situácia v poskytovaní príspevku na zachovanie a obnovu kultúrnych pamiatok je taká, že ju môže poskytnúť ministerstvo kultúry prostredníctvom krajských a okresných úradov, no ich výška a množstvo je úplne nedostačujúce. Financie poskytnúť môže tiež mesto, Fond Pro Slovakia a Pamiatková inšpekcia. Nedostatok financií je hlavným problémom pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Na jednej strane je potrebné stimulovať vlastníkov pamiatok k ich ochrane a údržbe finančnými úľavami. Na strane druhej existuje dostatok financií u rôznych súkromných vlastníkov a firiem, ktoré vďaka nim jednak presadia sporné rozhodnutia a jednak nie je pre nich absolútne žiadny problém zaplatiť “smiešnu” pokutu za porušenie zákona, takže k jeho porušovaniu nezriedka dochádza.
Aj keď si to zväčša neuvedomujeme, kultúrne dedičstvo alebo kultúrna pamiatka sprevádza každého z nás. Tento zhmotnený odkaz minulých generácií nám a našim potomkom dáva do rúk pomyselnú štafetu od našich predkov, ktorú budeme odovzdávať ďalej. To, čo nebude zničené a bude schopné sprostredkovať neskreslené informácie o živote a kultúrnej vyspelosti našej spoločnosti, závisí od každého z nás. Aj keď sme z právneho hľadiska často výhradnými vlastníkmi tejto časti kultúrneho dedičstva, z časového hľadiska ho vlastne iba prechodnú dobu spravujeme. Máme teda nielen právnu zodpovednosť, ale aj morálnu povinnosť starať sa o kultúrne pamiatky.
Kultúrne a prírodné dedičstvo je neoceniteľným a nenahraditeľným vlastníctvom každého národa, ale aj celého ľudstva. Strata spôsobená chátraním alebo zmiznutím ktorejkoľvek z týchto najvzácnejších hodnôt znamená ochudobnenie dedičstva všetkých národov sveta. Vzhľadom na výnimočnosť si zaslúžia ochranu proti nebezpečenstvám, ktoré ich čoraz viac ohrozujú.
Použité zdroje:
www.culture.gov.sk - stránka Ministerstva kultúry SR
www.pamiatky.sk/puc/vadem ecum.htm - Vademecum vlastníka - Príručka pre vlastníka kultúrnej pamiatky
www.hunkovce.host.sk/text y/pamiatky.php - Jaroslav Liptay: Spojí nás deliaca minulosť ?
www.changenet.sk/spravy/s how.asp?smid=894&mid= 29 - Alex Tahy: Ochrana pamiatok na Slovensku a tretí sektor
www.natur.cuni.cz/~chorva t/pam.htm - Tomáš Chorvát: Starostlivosť o pamiatky s dôrazom na ich
ochranu v mestách
www.seps.sk/zp/casopisy/z p/2000/zp5/dvorak.htm - Viera Dvořáková, Ľudmila Husovská :Krajina ako pamiatková hodnota