ochorenia chrbtice

Úvod:

Chrbtica je pre nás oporou tela, ktorá
svojou pružnosťou umožňuje najrôznejšie pohyby. Dôležité je neustále si
uvedomovať, že vnútrom chrbtice prebiehajú všetky hlavné nervové dráhy povelov
a informácií pre celý organizmus. Ak chrbtica nie je v dobrom stave, nie je to
len chybička krásy v držaní tela. Časom sa to s veľkou pravdepodobnosťou
prejaví aj na činnosti orgánov, ktoré s chrbticou zdanlivo nesúvisia.

Čím menej pohybu máme v každodennom živote,
tým viac treba pamätať na chrbticu. Nestačí hocijaký pohyb. Mnohokrát je aj
šport a fyzická práca jednostranným zaťažením organizmu a nerieši problémy s
chrbticou. Sústavné udržiavanie pružnosti chrbtice, posilňovanie svalov a väzov
je základným predpokladom zdravia.
Poruchy zakrivenia chrbtice:
1. Skolióza
Skolióza predstavuje jedno z najrozšírenejších ochorení chrbtice.

Pravou skoliózou, ktorá sa už považuje za
zdravotný problém, netrpí veľké percento ľudí, no ak do skolióz zahrnieme aj
veľmi časté skoliotické držanie tela, malo by ju veľké percento ľudí,
športovcov nevynímajúc. Tu však nie je poloha chrbtice ešte pevná - fixovaná.

Skolióza je vykrivenie chrbtice do strany - vpravo, vľavo, alebo ich vzájomná kombinácia.

Z hľadiska tvaru zakrivenia rozoznávame dva
základné typy skoliózy. Za jednoduchý a najčastejší typ sa považuje tvar, kedy
chrbtica pripomína písmeno C – tzv. Veľkooblúková skolióza. Druhým typom je
skolióza v tvare písmena S – tzv. Kompenzovaná skolióza. Tu dochádza k
vychyľovaniu stavcov vpravo, aj vľavo.
Okrem zakrivenia v hrudnej časti (napríklad oblúk vpravo) je toto vychýlenie
kompenzované vychýlením vľavo v driekovej časti.

Niektorí autori uvádzajú, že skolióza je do
istej, nepatrnej miery potrebná, pretože si to vyžaduje vnútorné usporiadanie
orgánov. V prípade však, že je zakrivenie priveľké, môže to mať negatívny
dopad! Nielenže už na prvý pohľad odstáva jedna z lopatiek a jedno z ramien je
vyššie ako druhé, vnútorné orgány sa taktiež prispôsobujú novému prostrediu.
Skolióza sa totiž často nespája len s vychýlením do strán, ale aj s rotáciou
stavcov okolo dlhej osi. Rebrá sa posúvajú a hrudník tak mení svoj tvar. Orgány
sa v stiesnených miestach zmenšujú a naopak v iných miestach chorobne rastú.
Skolióza zväčša nebolí, takže býva často podceňovaná!

Aby bolo možné rozoznávať závažnosť ochorenia, používa sa meranie v stupňoch podľa Cobba:

1.
stupeň A

do
10°

1.
stupeň B

do
30°

2.
stupeň

do
60°

3.
stupeň

do
90°

4.
stupeň

nad
90°


Poznámka:
1.

stupeň A do 10° je zakrivenie, ktoré sa ešte nepovažuje za nezdravé, chybné.

Skoliózy s menej ako 30% vybočením majú zväčša malý vplyv na organizmus, pričom
sa nezvyknú ďalej zhoršovať. Skoliózy s viacstupňovým vybočením majú tendenciu
zhoršovať sa o 1% každý rok u dospelých.
Čo je príčinou vzniku skoliózy?

Napriek tomu, že pre vznik skoliózy sú
rovnaké podmienky u oboch pohlaví, výskyt u dievčat je až trojnásobne vyšší než
u chlapcov. Skupina výskumných pracovníkov, ktorá sa zaoberala vývojom
chrbtice, zistila, že porucha často vzniká už pri vývoji embryonálneho základu
osového orgánu (chorda dorsalis a primitívna neurálna platnička sú induktormi
vývoja a segmentálnej diferenciácie chrbtice aj priľahlých mezodermálnych
tkanív). Tieto pozorovania majú dôležitý význam pre odhalenie vrodených a detských
(infantilných) skolióz. Rovnako dôležitou príčinou vzniku skoliózy je
asymetrické zaťažovanie chrbtového svalstva s funkčnou nestabilitou svalstva
pri dlhodobom nesprávnom sedení, v stoji, pri jednostranných športoch, nosení
ťažkých školských tašiek v jednej ruke, na jednom pleci a podobne. To všetko sú
faktory, ktoré v období rastovej akcelerácie môžu narušiť vyvíjajúcu sa
chrbticu. Týmto skoliózam predchádza skoliotické držanie tela. Objavuje sa v
predpubertálnom a pubertálnom veku. Ak dlho trvá, nastáva štrukturálna
adaptácia, ktorá si vynúti tvarové zmeny na chrbtici a priľahlých orgánoch.
Obzvlášť veľký význam má preto sledovanie a pravidelné vyšetrovanie detí v
období rýchleho rastu a pred pubertou, a to najmä u telesne alebo psychicky
preťažených a konštitučne oslabených detí. Treba odlíšiť skoliotické držanie
tela od vrodenej skoliózy, pretože štrukturálne podmienená skolióza môže mať
oveľa dramatickejší priebeh. Podľa niektorých autorov je významný vzťah
dojčenských kyfóz (vyklenutie chrbtice dozadu) najmä na hrudno-driekovom prechode,čím vzniká predpoklad neskorších skolióz.

V malých vybočeniach sú odchýlky minimálne viditeľné.
Naopak výraznejšie vybočenia spôsobujú vážne poruchy statiky a lokomócie tela.
Sú sprevádzané bolesťami chrbtice s odpadávaním pri postavení, dychovou
obtiažou a srdcovými obtiažami. Väčšinu skolióz stačí dispenzarizovať v
pravidelných intervaloch (raz do roka).

Liečba skolióz je neinvazívna a chirurgická.
Liečba neinvazívna:
liečba je určovaná stupňom zakrivenia, typom skoliózy a vekom vytvorenie
silného svalového korzetu pravidelným cvičením chrtbtového, dýchacieho a
brušného svalstva plávanie,
elektrostimulácia svalstva, trakčný korzet zakrivenie
chrbtice menšie ako 20° nevyžaduje liečbu. Sledovanie skoliózy je potrebné
každých 6 mesiacov
Chirurgická liečba je potrebná v prípade:
treba zabrániť neodvratnej progresii ochoreniana
kontrolu vybočenia, keď zlyhala terapia korzetompri
organických obtiažach (odpadávanie, srdcová a respiračná insufiencia)na
kozmetickú zmenu vybočenia chrbtice

Existuje viacero operačných riešení
skoliózy, avšak väčšina predstavuje implantáciu kovových tyčí pozdĺž chrbtice.
Ďalšiu možnosť predstavuje parciálna resekcia (laminektómia) stavca a
implantácia kostného graftu. Rehabilitácia trvá veľmi dlhý čas - rádovo roky.

2.Zväčšená kyfóza – guľatý chrbát

Guľatý chrbát – svoj vrchol má na úrovni 6 až 8
hrudného stavca. Vzniká v dôsledku netypického
škodlivého držania tela s predkloneným hrudníkom(často ako
kompenzácia driekovej lordózy). Táto poloha je najrozšírenejšia, pohodlná,
pretože nevyžaduje žiadnu energiu. V tejto polohe však dochádza
k oslabovaniu brušného svalstva a k jednostrannému
zaťažovaniu platničiek, ktorých predná časť je stále stlačovaná, zadná časť
vyťahovaná a následkom je jednostranné opotrebovanie. Medzi
hlavné príznaky zlého držania tela patria odstávajúce lopatky, hlava, ktorá je
v predklone, sploštený hrudník, zhoršené dýchanie, dopredu stiahnuté plecia,
ochabnuté šijové a lopatkové svalstvo, skrátené prsné svaly a skrátené svaly
stehien. Spočiatku sa jedná len o funkčnú chybu, ktorá sa dá svalovým úsilím
vyrovnať. Neskôr sa môže nesprávny spôsob sedenia zafixovať a tento stav vedie
k deformite chrbtice. Guľatý chrbát môže vzniknúť ako vedľajší produkt
sťaženého dýchania, ktoré je zapríčinené prekážkami v horných dýchacích
cestách. Na takomto dýchaní sa zúčastňuje len bránica a svaly brušnej steny.
Horná časť sa dýchania prakticky nezúčastňuje.
3. Zväčšená lordóza

Vzniká nadmerným prehnutím v drieku.

4.Plochý chrbát

Je to nedostatočné zakrivenie chrbtice.
Záver:

Ochorenia chrbtice patria v dnešnej dobe medzi časté civilizačné choroby.

Používanie ergonomických stoličiek, dbanie na správne
držanie tela, rehabilitačné plávanie a včasná návšteva ortopéda znižujú riziko
vážnej deformácie chrbtice.