Oceány

Oceány
Oceány vznikajú, zväcšujú sa a nakoniec zanikajú. Tento vývoj sa bez prestania
opakuje. Dokladom jednotlivých etáp vývoja oceánov sú rozlicné
miesta našej planéty, napríklad Východoafrický rift alebo Cervené more. Ked sa
vytvorí rift, ciže nastane pokles a zlom pevninskej litosféry, na jeho povrch prenikne
láva a z nej sa formuje oceánsky chrbát, ktorého okraje sa budú rozostupovat. V
priebehu tohto vývoja oblast zaleje najbližšie more a vznikne nový oceán.
Východná cast Afriky je od severu na juh až do oblasti rieky Zambezi
porušená radom zlomov, ktoré sú známe ako Východoafrický rift. Vznikol
poklesom oblasti obmedzenej zlomami, pricom niektoré tvoria najnižšie
položené casti Afriky (155 metrov pod hladinou mora). Východoafrický
rift sa skladá z dvoch castí. Na juhu sa nachádza kontinantálny
rift, posiaty velkými jazerami, medzi nimi napríklad jazerom Tanganika,
ktorého dno leží 700 metrov pod hladinou mora, a mohutnými sopkami, ku ktorým
patrí aj stále aktívne Kilimandžáro (5895 metrov). Na severe,
v Afarskej oblasti, sa nachádza oceánsky rift. Trhliny v zemskej kôre umožnujú
výlev magmy, z ktorej vznikajú cadicové horniny, podobné tým,
ktoré sa tvoria v oceánskych chrbtoch. Aj napriek existencii oceánskej
kôry sa väcšia cast tejto oblasti nachádza na povrchu. Dalej na severe
sa rift spája s oceánskym chrbtom v Cervenom mori. Podla toho Východoafrcký
rift tak trochu pripomína zips, ktorého bežec sa nachádza v polovici
cesty medzi severnou a južnou castou zóny - v Afarskej oblasti. Ak
bude tento pohyb dalej pokracovat, o niekolko miliónov rokov sa východ-ná cast Afriky
oddelí od zvyšku kontinentu a vznikne nový oceán.
Pobrežie Cerveného mora tak presne zapadá do pobrežia Adenského zálivu,
že astronaut Neil Amstrong v roku 1969 z kabíny Apolla zvolal :
"Už verím v existenciu tektonických pohybov!" Pred 20 miliónmi rokov
sa Arabský poloostrov a Afrika zacali vzdalovat, oddelené rozsiahlim systémom
zlomov, ktoré spôsobili prepadnutie litosféry; oblast zaplavili vody
Stredozemného mora a vzniklo Cervené more. Na jeho dne môžeme v sucasnosti
pozorovat rozlicné etapy vývoja oceánu. Na severe sa dno sformovalo
z pevninskej kôry a prepadnutá oblast vytvorila kontinantálny rift,
ktorý leží pod vodou. Južná cast dna je pokrytá vankúšovou lávou a tvorí
ju oceánsky rift, ktorý svojou cinnostou buduje nový oceán.
Zaujímavosti
- Aligátory venezuelskej rieky Orinico sú ohrozené.
Tieto živocíchy sa lovia
pre kožu od roku 1930.Vtedy bolo vo venezuele viac aligátorov ako
ludí. Ale v rokoch 1931-1934 sa vyviezlo takmer 1,5 milióna kilogra-mov aligátorích
koží, co predstavuje najmenej 4,5 milióna aligátorov. Po rokoch nepretržitého lovu sa
do roku 1950 populácia aligátorov
znížila natolko, že bolo možné vyviest iba 30 000 kilogramov. Dnes je orinockých
aligátorov menej ako 3000 a tvrdí sa, že im hrozí vyhynutie.
- Na švédskych ponorkách si kontrolujú motory pomocou vrtúl, ktoré
vytvárajú bublinky istého zvuku. Plávajúce norky a vydry vytvárajú
zvuk, ktorý je velmi podobný zvuku vrtúl ponoriek, co týchto námorníkov
mýli.
- Príliš vela lodí, ktoré lovia zmenšujúce sa množstvo rýb, vedie k prud-kým zrážkam
medzi rybárskymi flotilami a miestnymi vojenskými floti-lami. V roku 1990 sa rybárske
flotily na celom svete rozšírili na približne
3 milióny lodí, takmer dvojnásobný pocet proti roku 1970. Navyše,
moderné rybárske vybavenie, ako napríklad ultrazvukový lokátor na
hladanie rýb, alebo obrovské vlecné siete, znacne zvýšilo výkonnost rybárov.
Konecným výsledkom toho je, že vlády prímorských krajín neustále
bojujú s cudzími flotilami s úsilím chránit svoje zmenšujúce sa
zásoby rýb.
- Mrtve more, najnižšie položené a najslanšie miesto na zemi, rýchlo mizne. V roku
1965 bola hladina mrtveho mora 395 metrov pod hladinou mora. Teraz je hladina len
413 metrov a v strede sa objavil suchý pás pevniny, ktorý delí more na dve casti.
Hoteli,
nie) minerálnych látok. Jedným nápravným opatrením, ktoré je v súcastnosti
predmetom diskusií, je výstavba 190 kilometrového kanála,
ktorým by sa privádzala voda s Cerveného mora. Voda by sa musela
vytlacit do výšky 120 metrov a potom by stekala do hlbky 530 metrov
až do Mrtveho mora.
- Niektoré lieky sa získavajú z velmi netradicného zdroja - z oceánu. To
samozrejme nie je novinka. Cínania už po stárocia používali na liecenie
chorôb výtažky z rýb. A rybací olej sa používa už velmi dlho, ako to
môžu dosvedcit mnohý starší ludia. No o liecebných úcinkoch prípravkov
z morských živocíchov sa vie málo v porovnaním s tým, co je známe
o liekoch z rastlín a bylín.
Koraly
Koraly vyrastajú z piescitého dna. Kedysi sa myslelo, že koraly pozostávajú
z rastlín, no teraz sa vie, že sú to vápencové útvary, ktoré sú vytvorené kolóniami
živocíchov nazývaných polypy. Väcšina polypov je malá, v priemere
menšia než 2,5 cm. Mäkké korálové polypy so susediacimi pomocou
tkaniva pokrytého slizom. Cez den vyzerá koral ako kamen, lebo polypy sa
stiahnu do svojich kostier.
Ale v noci nastáva zmena, ked sa ich rozpres-treté ramienka jemne vlnia, dodávajúc
útesu krehký, papieristý vzhlad.
Na svete je vyše 350 rôznych druhov korálov úžasných tvarov, velkostí a
farieb. Koral môže vážit niekolko ton a vyrást z dna oceánu do výšky viac
ako 9 metrov.
hoci koraly vyzerajú pevne ako z kamena, sú mimoriadne krehké. Dotyk
môže spôsobit škodu, a tak rozumný potápaci sa ich nedotýkajú a pozorná
posádka clnu na ne nespustí kotvu. Dalším nebezpecím pre koraly je
chemicky znecistená voda. Tak tiež výkyvy teploty môžu koraly poškodit
a usmrtit. Ked dôjde k poškodeniu, koraly vyvrhujú svoje riasy a hustých
oblakoch a ryby ich rýchlo jedia. Tak zanikne koral a jeho farba sa zmení
na šedivú.
Na co sú koraly užitocné ?
Samotné korálové sú klúcovým faktorom, pokial ide o postup skleníkového
efektu, a môžu byt pri znižovaní množstva plynov vytvárajúcich skleníkový
efekt rovnako dôležité ako tropické daždové pralesy. Kedže koraly
ukladajú do svojich kostier vápenec, odstranujú z oceánov velké množ-stvo oxidu
uhlicitého (CO2). Bez rias zooxanthellae (žijúci v symbioze s
koralmi) sa množstvo oxidu uhlicitého, ktorý koraly zúžitkujú, výrazne znižuje.
Je iróniou, že poškodenie tohto podmorského ekosystému by mohlo
urýchlit práve proces, ktorý urýchluje hynutie koralov.
Oceány
Oceány pokrývajú sedem desatín našej Zeme. Najväcší
z nich je Tichý oceán s ohromujúcou rozlohou 180 milliónov
štvorcových kilometrov, co je asi jedna tretina
povrchu zemegule. Povrch oceána môže byt takmer plochý,
scerený iba vlnami, ale pod vodou, na jeho dne, je fascinujúca
krajina s rovinami, kopcami a ostro clenitými horami.
Vrcholy hôr niekedy vystupujú nad vodný povrch ako ostrovy.
V samotnom oceáne je ich okolo 25 000.Tak ako zvyšok Zeme,
aj oceánske dno sa velmi pomaly pohybuje. Pod svetovými oceánmi
sa vinie obrovská, 60 000 kilometrová retaz podmorských hôr.
Mnohé z nich sledujú okraje velkých litosferických platní. Práve na
týchto miestach sa okraje platní od seba vzdalujú v procese nazývanom
rozširovanie morského dna. Pritom, ako klžu od seba do strán, roztavené
horniny (magma) z plášta stúpajú nahor, chladnú, tuhnú a pridržujú
sa k okrajom platní. Je to obast sopiek a zemetrasení. Pásmo v Atlantic-kom oceáne
(Stredoatlantický chrbát) je najväcší zo všetkých. Nedaleko
jeho hrebena sa nachádzajú horúce škvrny, nahromadeniny magmy, ktoré
rozštiepili kôru a sformovali podmorské sopky. Vytrvalý pohyb platní unáša
staršie sopky nabok a na horúcich škvrnách sa vytvárajú nové. Tak vzniká retaz
vrchov. Trvá to dlhý cas - Atlantický oceán je relatívne naj-mladší.
Zacal a formovat pred 100 miliónmi rokov.
Znecistovanie :
Viac než 1 600 oceánológov a biológov zaoberajúcich sa ochranou prírody
zo 65. krajín podpísalo výzvu k cinu na ochranu oceánov pred dalším nicením.
More je v skutocných tažkostiach, v ovela väcších, ako sme si kedy
mysleli. Jedným takým príkladom je oblast oceánu v Mexickom zálive s rozlohou 18
000 kilometrov štvorcových, ktorá je známa ako mrtva zóna.
Ako napovedá názov, mrtva zóna je bez rýb, garnátov (morský živocích)
a bez väcšieho dalšieho morského života. Vedci zistujú, že problém
zaprícinujú velké populácie rias, ktoré sa živia potravou z povrchu vody bohatej na
živiny, ktorú prináša priekopa Mississippi. Ked riasy odumrú,
klesá na dno oceánu. Tam ich baktérie zacínajú rozkladat, a tým je dno oceánu
ochudobnené o kyslík.
Zivocíchy
HUBKY
V roku 1951 vyvinuli vedci vlákna podobné skleneným, ktoré zachytávajú
svetlo a prenášajú ho aj za roh. Ukázalo sa však, že hubky žijúce v hlbokých
vodách antarktického Rossovho mora to robia už celé veky. Obrovské hubky
nachádzajúce sa v do hlbky 30 metrov majú vláknité vycnievajúce ihlice, ktorými
zachytávajú svetlo a môžu ho prenášat aj pod 90° uhlom, cím umožnujú fotosyntézu
riasam, ktoré obývajú jadro tela hubky.
ŽRALOKY
Žraloky sú mäsožravé ryby. Ich celuste sú vyplnené zlovestnými zubami. Sú velmi
nebezpecné, najmä pre kúpajúcich sa v mori, ktorý kricia o pomoc ako náhle ich
zbadajú. Ale do akej miery sú však žraloky nebezpecné ? Väcšina žralokov je v
skutocnosti neškodná. Nevýrazné ostrone, casto vypla-vené na pobrežie, sú žraloky, no
nik sa ich nebojí. Jstvuje viac než 300 druhov no len 27 z nich zaútocí na cloveka.27
druhov je skutocne nebezpecných - no iba niektoré dokážu usmrtit. Každorocne sa
zaznamená okolo 50 žralocích útokov na ludí, avšak pravdepodobne dalšie stovky sa
odohrajú na vzdialených miestach sveta a nik sa o nich nedozvie. Žraloky väcšinou
útocia v tropických vodách, kde môžu usmrtit napríklad stroskotancov. Nebezpecnými
oblastiami sú pobrežia Severnej Ameriky, Japonska, Austrálie, južnej Ázie a Afriky.
DELFÍN IRAVADSKÝ
Miluje teplé plytké tropické vody, ci už slané alebo sladké, kalné alebo priezracné.
Oblast jeho výskytu sa rozprestiera od Bengálskeho zálivu v Indii cez vody Malajských
ostrovov až po severnú Austráliu. A predsa iba málo ludí niekedy videlo alebo aspon
poculo o delfínovi iravadskom. Podla coho vlastne dostal toto pomenovanie ? V 19.
storocí videl zoológ John Anderson stáda tohto sivomodrého delfína s gulatou hlavou a
bez rypáka v rieke Iravadi. Podla toho mu dal meno delfín Irivadský.
Preco ho vidno tak zriedka ? Delfínom irivadským sa darí v horúcich a vlhkých
oblastiach pri morskom pobreží, v riekach a ústiach riek. Žije najcastejšie v bahni-tých
vodách plných žralokov a iných nebezpecných živocíchov a je to väc-šinou pri
pralesoch. Jedným slovom to naozaj nie je prostredie, ktoré by ludí pritaho-valo. Pri
narodený sú mládatá dlhé takmer 1 meter a vážia približne 12 kg. Samci dorastajú do
dlžky vyše dva a pol metra a samice o trochu menej. Môžu sa dožit až 28 rokov.