Obyvatelstvo Severnej a Južnej Ameriky

Obyvatelstvo Severnej a Južnej Ameriky
Severná Amerika. Pôvodní obyvatelia, indiáni, prišli do Ameriky asi pred 20-30 tisícmi
rokmi zo severovýchodnej Ázie cez Beringov prieliv. V USA sa vytvorili tri hlavné
koncetrácie obyvatelstva-na atlantickom pobreží, v jazernej oblasti a na tichomorskom
pobreží. Významný podiel na vzraste poctu severoamerických obyvatelov má
migrácia-rocne pribúda viac ako 500 000 pristahovalcov, najmä z Južnej Ameriky, Ázie
a Európy.
Základné regióny.
Kanada. Clen Commonwealthu, je rozvinutou priemyselno-polnohospodárskou krajinou.
Asi 40% kanadskej populácie tvoria Anglokanadania, 30% Frankokanadania, ktorí žijú
najmä v provincii Quebec. Medzi významné národnostné menšiny patria aj pristahovalci
z CSFR.
Spojené štáty. Tri štvrtiny obyvatelov USA sú európskeho pôvodu, 12% obyvatelstva
tvoria cernosi, 8% pochádza z Južnej Ameriky a asi 3% z Ázie. Pôvodní obyvatelia
krajiny-Indiáni a Eskimáci (Inuitovia)-tvoria len 0,5% populácie. Po Mexiku,
Španielsku, Argentíne a Kolumbii žije na území USA najviac španielsky hovoriacich
obyvatelov. Populácia Spojených štátov celkove starne, obyvatelia starší ako 65 rokov
tvoria 23,3%. Významná je vnútorná migrácia obyvatelstva. Najrýchlejšie sa zvyšuje
hustota zaludnenia v štátoch Juhu (Florida, oblasž Mexického zálivu, juhovýchod USA)
a Západu, predovšetkým v Kalifornii, najludnatejšom štáte USA.
Južná Amerika. Južná Amerika je najmladším regiónom na svete, lebo 45% všetkých
obyvatelov tvorí mládež vo veku do 15 rokov. Pôvodní obyvatelia-indiánske národy a
plemená-sa hojne zmiešali s pristahovalcami. Asi 30% obyvatelov ja belošského
pôvodu a len desatina populácie pripadá na pôvodné obyvatelstvo. Silné premiešanie
rás, spolocná kultúra a náboženstvo spôsobili, e rasová neznášanlivost je nižšia ako v
iných castiach sveta.
Základné regióny. Latinskoamerické štáty delíme z geografického hladiska na pät
skupín.
Stredoamerické štáty. Najväcším štátom Strednej Ameriky je Mexiko (Ciudad de
Mexiko). Hospodárstvo štátu sa zakladá na tažbe nerastných surovín,
polnohospodárskej produkcii a rozvíjajúcom sa spracovatelskom priemysle. Pre
zahranicný obchod je významné priame susedstvo s rozsiahlym trhom USA.
Štáty karibskej oblasti. Tu zaradujeme Kolumbiu(Bogota), Venezuelu(Caracas),
Guyanu(Georgetown), Surinam(Paramaribo),...s dôležitou tažbou nerastných surovín a
prevažujúcou polnohospodárskou produkciou.
Brazília. Priemyselno-polnohospodársky štát, je jednou z najvyspelejších krajín Južnej
Ameriky. Hlavnou polnohospodárskou oblastou je územie na juhu krajiny, štáty Sao
Paulo a Parana. V chove dobytka je Brazília na druhom mieste na svete.
Laplatské štáty. Tri štáty: Argentína(Buenos Aires), Uruguaj(Montevideo),
Paraguaj(Asuncion). Argentína je objemom priemyselnej výroby na obyvatela
najvyspelejšou latinskoamerickou krajinou. Argentína je sebestacná v produkcii
potravín a v tažbe ropy.
Andské štáty. Okrem Chille(Santiago de Chille), kde prevládajú belosi, sú
Ekvádor(Quitto), Peru(Lima) a Bolívia(Sucre, La Paz) osídlené prevažne Indiánmi a
miešancami. Sever Chille vyplnajú púšte, stredná cast krajiny je vhodná pre
polnohospodárstvo.