OBSE

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe je regionálnou európskou organizáciou. Vznikla v r. 1975 najprv ako Konferencia o bezpečnosti a spolupráci v Európe. Tá slúžila ako mnohostranné fórum pre dialóg a rokovanie medzi Východom a Západom. Na vrcholnej schôdzke v Paríži v r. 1990 sa účastnícke štáty dohodli na inštitucionalizácii konferencie. Na vrcholnej schôdzke v Budapešti v r. 1994 premenovali konferenciu na OBSE. Táto nová regionálna organizácia Európe má za členov 55 štátov popri európskych i Kanadu a USA. Jej sídlo je vo Viedni a Prahe.
Cieľom OBSE je
konsolidácia spoločných hodnôt
budovanie občianskych spoločenstiev
predchádzanie miestnym konfliktom
obnovenie stability
navrátenie mieru vojnovým oblastiam
zabránenie novým rozdeleniam eur. štátov
podpora kooperatívneho systému bezpečnosti

Má naďalej zohrávať tradičnú úlohu rámca pre konzultáciu a rokovanie medzi členskými štátmi. Bude usilovať o to, aby členské štáty prijímali nové záväzky a rozhodnutia na posilnenie mieru a spolupráce.

OBSE má svoje orgány
A inštitúcie podobné organizačnej štruktúre iných medzinárodných regionálnych organizácií. Sú to vrcholné schôdzky, rada ministrov, rada vysokých úradníkov, stála rada, fórum pre bezpečnostnú spoluprácu, ekonomické fórum, úradujúci predseda generálny tajomník so sekretariátom, parlamentné zhromaždenie, zmierujúci a rozhodcovský súd, spoločná konzultatívna skupina, konz. skupina pre „otvorené nebo“, Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, Vysoký komisár pre národnostné menšiny a rôzne mierové a sankčné misie.

Základnou metódou uznášania v rámci organizácie je metóda konsenzu = neprítomnosť akejkoľvek námietky, vyjadrenej členským štátom proti prijatiu uznesenia o prerokúvanej otázke, navrhnutého predsedom. Patričná akcia však môže byť uznaná bez súhlasu štátov, ktoré jasne a vo veľkom rozsahu porušili záväzky Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.

Niektoré orgány sa môžu uznášať na výkonných akciách väčšinou, bez konsenzu všetkých (napr. zvolávanie schôdzok). Najmä úradujúci predseda má právo operatívnych iniciatív bez potreby konsenzu všetkých členov.
Vrcholná schôdzka (summit) hláv štátov alebo vlád členských štátov prerokúva priority činnosti organizácie a určuje jej budúcu orientáciu na najvyššej politickej úrovni.

Rada ministrov
Sa skladá z ministrov zahraničia členských štátov. Je ústredným, rozhodujúcim a riadiacim orgánom. Prerokúva otázky týkajúce sa organizácie a prijíma patričné rozhodnutia. Schádza sa najmenej raz za rok-

Rada vysokých úradníkov je zložená z námestníkov ministra zahraničia alebo riaditeľov odborov pre záležitosti organizácie. Zodpovedá za dohľad, riadenie a koordináciu aktivity organizácie. Prerokúva a stanovuje smery politiky a rozpočtových záležitostí. Táto rada sa schádza najmenej dvakrát do roka v Prahe.

Stála rada zodpovedá za realizáciu každodenných operačných úloh. Koná svoje schôdze vo Viedni. Predsedá jej úradujúci predseda. Jej členmi sú stáli predstavitelia členských štátov pri organizácií. Schádzajú sa raz týždenne. Rada slúži ako miesto politických konzultácií a rozhodnutí o všetkých otázkach, týkajúcich sa organizácie. Môže byť zvolaná mimoriadne k naliehavému zasadaniu.

Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu
Sa skladá z delegácie členských štátov, ktoré sa schádzajú každý týždeň vo Viedni. Konzultujú a rokujú o konkrétnych opatreniach na posilnenia bezpečnosti a stability v Európe. Fórum rokuje o kontrole zbrojenia, odzbrojenia a opatreniach na posilnenie dôvery a bezpečnosti a o obmedzení rizika nových konfliktov-

Ekonomické fórum – zložené z vysokých úradníkov – sa schádza v Prahe raz za rok.

Úradujúci predseda má všestrannú zodpovednosť za uskutočnené akcie. Je ním minister zahraničia štátu, ktorý bol hostiteľom posledného zasadania rady ministrov. Úradujúcemu predsedovi pomáhajú predchádzajúci a budúci predseda. Tvoria tzv. trojku.

Generálny tajomník
Je menovaný radou ministrov na trojročné obdobie. Sídlo má vo Viedni. Koná ako zástupca úradujúceho predsedu. Pomáha úradujúcemu predsedovi pri všetkých jeho aktivitách zameraných na dosiahnutie cieľov organizácie. Zaisťuje splnenie rozhodnutia orgánov organizácie.


Parlamentné zhromaždenie bolo ustanovené v r. 1991. Sú v ňom zastúpení poslanci členských štátov. Schádzajú sa raz za rok. Má svoj sekretariát v Haagu. Úradujúci predseda udržuje pravidelné spojenie s parlamentným zhromaždením a informuje ho o práci organizácie.


Zmierovací a rozhodcovský súd bol ustanovený Dohovorom o konciliácií a arbitráži v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe z decembra 1992. Vstúpil do platnosti v r. 94 po uložení 12. ratifikačnej listiny alebo listiny o prístupe. Súd je oprávnený urovnávať spory medzi členskými štátmi organizácie použitím konciliácií a kde to bude namieste, arbitrážou (hlavné právne spory). Jeho sídlo je v Ženeve.


Spoločná konzultatívna skupina bola ustanovená v r. 1990 zmluvnými stranami Zmluvy o konvenčných ozbrojených silách v Európe. Skupina sleduje plnenie zmluvy, zvažuje opatrenia na zaistenie účinnosti zmluvy, rieši technické aspekty implementácie zmluvy a zaoberá sa prípadnými spormi, vznikajúcimi pri jej uplatňovaní. Na činnosti skupiny sa zúčastňuje 30 štátov. Skupina sa schádza vo viedenskom Hofburgu.

Konzultatívnu komisiu
Pre otvorené nebo ustanovili zmluvné strany Zmluvy o otvorenom nebi v r. 1992. Úlohou komisie je prerokúvať záležitosti súvisiace s realizáciou tejto zmluvy, stanoviť právny režim postupovania pozorovacích lietadiel zmluvných strán nad územím iných zmluvných strán, riešiť technické problémy spojené s implementáciou zmluvy a prerokúvať spory medzi zmluvnými stranami, ktoré vzniknú pri uskutočňovaní zmluvy. Na činnosti skupiny sa zúčastňujú zástupcovia 27 zmluvných strán a pozorovatelia zo 17 štátov. Komisia sa schádza vo viedenskom Hofburgu. Skupina nie je formálne napojená na štruktúru organizácie. Ich vzájomný vzťah bol upravený zvláštnou deklaráciou, prijatou v r. 1992. Skupina využíva technické služby sekretariátu organizácie.

Sekretariát má sídlo vo Viedni. Pracuje pod vedením generálneho tajomníka. Má 4 sekcie
Odbor pre podporu úradujúceho predsedu, ktorý zodpovedá prípravu schôdzí, kontakty s medzinárodnými organizáciami, styk s tlačou a informovanie verejnosti
stredisko pre predchádzanie konfliktov má na starosti činnosť organizácie v oblastiach skorého varovania, predchádzania konfliktom, zvládnutie krízy, podpory misií organizácie a realizácie opatrenia na zvýšenie dôvery a bezpečnosti
odbor pre konferenčné služby poskytuje technické služby, jazykové služby, dokumentáciu a protokol, pričom úrad v Prahe, ktorý spadá pod sekretariát, zaisťuje schôdze Rady vysokých úradníkov a uchováva archívy organizácie
administratívny a rozpočtový odbor uskutočňuje administratívne služby, personálnu politiku a finančnú kontrolu

Sekretariát má 75 zamestnancov a 35 prekladateľov.

Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva zodpovedá za rozvíjanie ľ. práv, demokracie a vlády práva v členských štátoch. Existuje fórum pre uskutočňovanie schôdzok a expertných seminároch o týchto otázkach. Slúži ako inštitucionálny rámec na výmenu informácií o budovaní demokratických inštitúcií a o konaní volieb v členských krajinách. Koordinuje monitorovanie volieb. Poskytuje expertné služby a kurzy, týkajúce sa ústavných a právnych záležitostí. Úrad má sídlo vo Varšave. Má 24 zamestnancov.

Vysoký komisár pre národnostné menšiny
Má za úlohu identifikovať a napomáhať skoré riešenie tých etnických konfliktov, ktoré by mohli ohroziť mier, stabilitu alebo vzťahy medzi členskými štátmi. Sídli v Haagu, má 9 zamestnancov.
Misie OBSE vysielané do rôznych členských štátov slúžia na predchádzanie konfliktov a zvládanie kríz, napr. misia v Kosove, Sanžaku a Vojvodine, Moldave, Ukraiine. Sarajeve a Čečensku...
Sankčná misia dozerala na uskutočňovanie sankcií proti Srbsku a Čiernej Hore.
Všetka činnosť spomenutých schôdzok, inštitúcií a ad hoc schôdzok je financovaná z príspevkov členských štátov.