Obraz hada v gréckej mytológii

Obraz hada v gréckej mytológii
Úvod
Cielom nasledujúcej práce bolo združit všetky dostupné zmienky o
výskyte postavy hada, respektíve hada/draka, nakolko tieto oznacenia
bývajú casto zamienané, v gréckej mytológii. Bolo zaujímavé
sledovat, ako sa menia postoje k tejto postave, aké rôzne úlohy
zohráva.
Práca sa delí na tri casti:
1. Najskôr predstavím hada ako príšeru, ktorá má bud strážnu funkciu
a je teda v prípade ohrozenia aktívna v boji o strážený poklad;
dalej ako príšeru, ktorá nebojuje a nakoniec hada - priameho
vykonávaca zla s presným poslaním. Spomeniem viacerých "špeciálnych"
hadov - ktorí sú odlišní nie funkciou (ne/bojovnostou), ale odlišujú
sa zvláštnym výzorom; uvediem casti priamo z tela hada plniace svoju
funkciu, a napokon prostredia, v ktorých hada môžeme nájst
nerozlucne s ním spätého.
2. Táto cast sa bude týkat osôb súviasiacich s hadom: ci už sa had
nachádza ako atribút bohov, alebo ako priama súcast tela osoby. Uvediem tu
taktiež aj existenciu bohov meniacich svoju podobu práve
na hada.
3. V tretej casti bude had vystupovat ako symbol v zjaveniach a pri
veštení.
I. cast - Had/drak ako obávaná príšera
Pri pohlade na hada ako živelnú príšeru, ktorá škodí, resp. v casti
B. je nebojovná, vyvstáva niekolko otázok: Vznikol had prirodzenou
cestou alebo vdaka carom? Má kladný, neutrálny alebo záporný náboj
(pomáha ci škodí)? Dajú sa nájst prípady, kedy had/drak v súboji s
velkým hrdinom vyhrá, nie je porazený? Existuje v gréckej mytológii
aj náhodná smrt spôsobená hadom (co sa týka hrdinov bájí, nie
pospolitého ludu ktorý trpí pod jarmom všeniciacej príšery)? Tieto
otázky sa pokúsim zodpovedat v závere práce. Nasledujúce fakty by sa
dali rozdelit aj do inak riešených/koncipovaných kategórií, ja som
sa rozhodla pre rozdelenie podla funkcie hada/draka.
A. HAD - STRÁŽCA
Postava hada nesie funkciu strážcu dost casto, nevystupuje iba ako
známy ochranca athénskej Akropoly a strážca Diovho domu na vrchu
Olymp. Ladon, strašný stohlavý drak obtocený okolo stromu, stráži záhradu
Hesperidiek a v nej bájne tri zlaté jablká.
Nikdy nezaspí a každá
hlava mu sycí iným hlasom. Porazený bol jedinýkrát, a to obrom
Atlasom, ktorý nesie nebeskú klenbu na pleciach. Hrdina Herakles
musel splnit nelahkú úlohu - doniest jablká - a požiadal Atlasa o
pomoc. Za ten cas držal nebesia sám. Ladon je bratom Eurydiky ako
Hadej Bohyne, považuje sa za prorockého hada nachádzajúceho sa v
každom raji. Drak sa vyskytuje aj v báji o zlatom barancom rúne. Je prevesené
cez
konár duba v háji zasvätenom bohovi vojny Aresovi, pribité zlatými
klincami samým vlastníkom - králom Aietom. Dcéra Medea na požiadanie
kúzlami vyvolala z hlbín zeme jaštera s ostrým dracím hrebenom na
chrbte a s plamennou papulou s troma jedovatými jazykmi. Aj tu bol
had ovinutý okolo stromu a nikdy nezaspal. Bol porazený samou
Medeou, ktorá mu podala carovnú uspávaciu bylinu. Obrovský šupinatý drak s
krvavým hrebenom od hlavy až po chvost je
súcastou báje o založení Théb. Bohovia uložili královi Kadmovi, aby
založil nové prosperujúce mesto na urcenom mieste. Král potreboval
priniest vodu na obetu, tak poslal svoju družinu k pramenu do
posvätného hája zasväteného Areovi. Královu družinu pobil spomínaný
drak prebývajúci v skalnej jaskyni pri prameni. Šlahali mu z ocí
plamene a bol plný jedu, mal cierny otravný dych, šupinaté telo,
dlhé pazúry, tri jazyky a tri rady zubov. Král Kadmos ho zabil v
boji oštepom, podla inej verzie bolo prícinou smrti rozbitie dracej
hlavy balvanom.
Nasledujúce príšery som zaradila do tejto podkapitolky preto, lebo
ich funkcia je niekde na hranici: sú aktívne a škodia, môžu byt teda
strážcami danej krajiny/lesa; ale taktiež môžu byt do prostredia
"umelo dosadené" - poslané urcitým bohom alebo bohynou ako trest pre
obycajných ludí. V mýtoch nie je bližšie špecifikovaný dôvod ich
existencie. Prvou z nich je Hydra, had s deviatimi hlavami, ktorý pustošil
krajinu pri meste Lerny. Žil v brlohu na okraji bažiny. Prostrednú z
hláv mal nesmrtelnú. Zabit lernskú hydru bola jedna z dvanástich
tažkých úloh udelených Heraklovi. Pri zotnutí hlavy vyrástli na tom
mieste dve dalšie, naco hrdina reagoval spálením odseknutého miesta,
takže nové hlavy prestali rást.
Nesmrtelnú hlavu zahrabal do zeme a
zatažil kamenom. Celý mociar sa naplnil jej ciernou jedovatou krvou,
v ktorej hrdina zmocil hroty svojich šípov, takže hydra prinášala
skazu aj po svojej smrti. Jediným šípom napusteným v krvi hydry
napríklad Herakles skolil aj mocného obra Geryona, co bolo nutné pre
vykonanie jednej z jeho úloh. Zaradila som sem aj nasledujúceho tvora, i ked
je len jednou castou
tela drak. Je to Chimaira, spredu lev, vzadu drak a uprostred divá
koza. Mala aj tri hlavy: leviu, koziu a draciu. Obývala jednu
roklinu. Nebola pasívna - nicila krajinu a plienila dobytok. Zabil
ju Bellerofontes mnohými šípmi za pomoci skroteného okrídleného kona
Paegasa, inác by ho obluda znicila ohnom a dusivým dymom.
B. PASÍVNY/NEBOJUJÚCI HAD
Obrovský had Ofión bol stvorený bohynou Eurynomou, ktorá povstala
nahá z Chaosu. Chytila najsilnejší a najchladnejší vietor, Severný
vietor Boreas, pošúchala ho v rukách a dala vznik Ofionovi, ktorý ju
oplodnil, a tak vznikol podla bájí prvý clovek - Pelasgos, praotec
pokolenia Pelasgov. Had sa neskôr vzbúril, takže ho Eurynomé zrazila
do zemských hlbín.
Už spomínaná krutá kúzelnícka Medea vlastnila preslávený lietajúci
voz tahaný dvoma okrídlenými drakmi, na ktorom bola nútená dvakrát
utiect zahalená carodejným oblakom. Konecný osud Medey ani jej voza
s hadmi nie je známy, podla niektorých povestí ušla do Ázie.
C. HAD - VYKONÁVAC ZLA
Pythón bol strašný drak zrodený bohynou Gaiou (Zem), ktorú pokladali
za matku všetkých hadov - bytostí vyliezajúcich spod zeme. Vyliahol
sa z bahna, ktoré ostalo po Potope sveta. Podla veštby mal Pythón
zahynút rukou potomka bohyne Léto, tak ju prenasledoval. Pomstil ju
jej syn Apollón, ktorý draka usmrtil svojimi šípmi a preto dostal
prezývku Apollón Pýthios. Podla inej verzie sama bohyna Héra poslala
zo žiarlivosti Pythóna za Léto (syn Apollón pochádza z Létinho
vztahu s Diom), aby jej nedal nikdy pokoj. Na pocest Apollónovej
výhry nad Pythónom sa konali pýthijské hry (nielen v lukostrelbe),
ktoré vraj založil sám Apollón z Delf. V závere mýtu o Perseovi sa stretávame s
obrovskou morskou obludou
tiež oznacovanou aj ako had.
Boh Poseidón ho poslal spolu s povodnou
za trest, lebo královná Kassiopea sa chválila, že je krajšia ako
všetky morské nymfy. Královstvo bude oslobodené, len ked bude
netvorovi obetovaná královnina dcéra Andromeda. Hrdina Perseus sa
vracia do svojej vlasti práve vtedy, ked sa ju chystajú obetovat, a
ukáže netvorovi hlavu obludy Medusy, pri pohlade na ktorú každý tvor
skamenie. Morský netvor bol teda úspešne v poslednej chvíli
zlikvidovaný.
Dvoch hadov poslala žiarlivá Héra za malým Heraklom, neskorším
najväcším gréckym hrdinom, lebo bol dalším z mnohých Diových synov. Ale
Heraklés už v kolíske (za ktorú mu slúžil kovový štít) vynikal
silou a smelostou, tak oboch hadov holými rukami zabil.
Had je pôvodcom smrti Eurydiky, manželky bájneho pevca Orfea, pri
speve ktorého o.i. aj hady vyliezali z dier a nacúvali. Uštipol ju
do nohy had, ked utekala pred dvorením boha pastierov Aristaia. Podla
niektorej verzie sa Eurydiké stala po smrti bohynou hadov a
jednou z bohýn podsvetia; obetovávali jej muži pri uhryznutí hadom. Nie celé
hady, iba obri s hadími nohami - Giganti, sú dalšími
vykonávatelmi zla. Priviedla ich na svet Diova stará matka Gaia
preto, že závidela obyvatelom Olympu ich moc a štastie. Bolo to
jediný raz, co museli olympskí celit vážnemu nebezpecenstvu, no i
tak celú generáciu Gigantov porazili.
"Špeciálni" hadi
Prekvapivo aj v gréckej mytológii sa vyskytuje operený had, resp. hadí vták
(grécke oznacenie). Je to v podstate malý vtácik, ktorý má
vo zvyku krútit hlavou a krkom tak, že to pripomína zvíjanie hada,
sipí ako had a má na krku aj znacku v tvare písmena V takisto ako
Athénine hady používané na veštenie. (Jeho slovenské oznacenie sa mi
zistit nepodarilo, v angl. "wryneck".) Bol zasvätený Mesiacu, Io ho
využila ako posla na prilákanie Dia. Podla povery otácal hlavu k
vrahovi.
Rod krála Kadma nemal štastný osud. Podla povesti sa král spolu s
manželkou Harmóniou v utrpení nad údajnou stratou dcéry a vnuka
dobrovolne premenili na hadov s korunkami, ktorí až dodnes
neubližujú ani nemajú strach z ludstva. Iná verzia tvrdí, že zomreli
obaja súcasne a boli premenení na hady. Pindaros však rozpráva, že
ich voz tahaný drakmi odviezol na ostrov do ríše Blažených.
Na hada
s korunkou sa raz premenil aj boh Asklépios, co obšírnejšie
spomeniem neskôr medzi bohmi meniacimi podobu na hada. Uroboros je typ
hada, ktorý si hryzie vlastný chvost. Tento symbol
vecného kolobehu životov a casu možno nájst na celom svete. Vyskytuje sa aj
v gréckom umení a literatúre. Had ako podzemné zviera bol symbolom domácich
bôžikov a géniov,
ochranca príbytku a každého cloveka. Verilo sa, že umiera so svojím
chránencom, neskôr že neumiera, ale sa vracia do spolocenstva
duchov. Niekedy strážili hroby svojich chránencov. Boli uctievaní
obetami prinášanými hlavne v den narodenín cloveka.
Casti hada - zuby
Aj casti z tela draka po jeho smrti môžu zohrávat v mýtoch zaujímavú
úlohu. Okrem spomínanej krvi hydry zabíjajúcej svojím jedom aj po
jej porážke sa v dvoch povestiach vyskytuje motív zasiatia dracích
zubov do zeme, z ktorých povstanú tisíce bojovníkov. Jedného z
drakov, od ktorých zuby pochádzajú, som už spomínala medzi hadmi -
strážcami. V báji o založení Théb král Kadmos po tom, co zabije draka
strážiaceho pramen v háji zasvätenom Areovi, na radu svojej
ochrankyne - bohyne Palas Athény - skypril pôdu oštepom a zuby draka
zasial. Vzišlo vojsko, ktoré sa navzájom pozabíjalo, lebo drak bol
syn Area, boha vojny. Ostalo len pät mužov, ktorí uzavreli medzi
sebou mier a spolu s nimi Kadmos založil hrad a Théby. V už spomínanej báji o
zlatom rúne potrebuje hrdina Iason získat
rúno, aby sa dostal na trón, ktorý bol jeho otcovi násilne vzatý. S
pomocou Medey, dcéry krála Aieta - vlastníka rúna, splnil Aietovu
skúšku: zoral pole s býkmi s kovovými kopytami, ktorým šlahal z
nozdier ohen, tam zasial dracie zuby, z ktorých vyrástli bojovníci a
všetkých ich porazil. Nie je upresnené, odkial vzal král dracie
zuby, ale nesúviseli priamo s drakom, co zlaté rúno strážil.
Had v spojení s konkrétnym predmetom
Aj prostredie, ktorého je had neoddelitelnou súcastou, môže menit
jeho význam a postavenie.
Hady nesené v košíku, casto spolu s predmetmi falického tvaru, boli
súcastou všetkých druhov mystérií súvisiacich s plodnostou a úrodou.
Hrali dôležitú rolu v Dionýsovských iniciacných obradoch (Dionýsa
ako boha plodnosti), kde sa používali termíny ako "výsledok je v
lone bohov", "boh prehovorí cez svoje lono" atd. Pokial sa had nachádza v
súvislosti s palicou, môže íst o caduceus
alebo eskulapku, ktoré treba odlišovat. Caduceus je symbol boha
Herma, posla bohov. Pozostáva z heroldskej alebo carodejnej palice,
okolo ktorej sa symetricky vinú dva hady. Niekedy je navrchu pár
krídel alebo okrídlená helma. Podla mýtu dostal Hermés od Apollóna
berlu. Raz uvidel dva hryzúce sa hady, hodil palicu medzi ne a ony
boli opät zajedno. Preto dostala palica pomenovanie ako znak
zmierenia. Okrem Herma bola s caduceom znázornovaná aj bohyna rannej
zory a dúhy Iris, pretože predznamenávala príchod slnka ako jeho
posol. U Grékov aj Rimanov sa neskôr berla stala odznakom úradných
hlásatelov. Eskulapka je palica, okolo ktorej je ovinutý len jeden
had (užovka Eskulapova). Tento symbol je pomenovaný podla boha
lekárstva Asklépia (Aesculapius), ktorého Zeus umiestnil na oblohu v
podobe súhvezdia Ophiuchos (Hadonos). Dodnes je znakom lekárstva a
lekárnictva, ktoré sa líšia tým, že v prvom prípade má eskulapka na
hornom konci misku, z ktorej pije had. Podnetom pre jeho vznik bolo
každorocné zvliekanie hada pokladané za omladenie. II. cast - Bohovia v
súvislosti s hadom
Had je atribútom viacerých bohov a bohýn, z ktorých niektorí mali
schopnost premienat sa na hada a casto ju využívali. Väcšinou majú
priamy vztah k podsvetnej ríši a rocnému obdobiu zime. Dionysus je boh vína
a opojnej veselosti, u ktorého by sme
nepredpokladali súvislost s podsvetím. Napriek tomu sa už pri jeho
narodení, v zime, stretávame s hadmi: korunovali ho ako boha úrody a
plodnosti, co bola jeho prvotná funkcia, takže sa had, žijúci v
zemi, stal jedným z jeho atribútov. Had patril aj medzi atribúty Hékaté, bohyne
kúziel casto
stotožnovanej s Mesiacom, stanovujúcej osud a ochranujúcej cesty,
deti a rodiny. Možno ho nájst namalovaného na jej koci takisto ako
na voze Demeter, bohyne úrody. Aj dcéra Demeter - Persefona, manželka
vládcu podsvetia Háda, má
súvislost s hadom. Patrí medzi bohov meniacich podobu práve na hada
a bola stotožnovaná so spomínanou Hekaté.
Na hada sa premienal aj
Persefonin milenec Adonis ked s nou trávieval vždy tretinu roka v
podzemí. Po smrti sa už spomínaná Eurydika, bohyna hadov, tiež menila na
hada. Boh lásky Eros bol pôvodne chtonický had, ktorý povstal z Chaosu,
pán podsvetia.
Riecny boh Achelóos, boh najväcšej rovnomennej rieky Grécka, podla
jednej verzie syn Gaie a Hélia, mohol menit podobu a casto sa
premienal na hada alebo draka. V zápase s Heraklom o krásnu
královskú dcéru Deianeiru sa zmenil najprv na obrovského klzkého
hada, vtedy ho hrdina skoro zahrdúsil. Ked sa premenil na býka a
Herakles mu odlomil jeden roh, uznal svoju porážku a utiekol. Spomínaný boh
lekárstva a lekárnictva Asklépios navštevoval krajiny
postihnuté chorobami. Na želanie Rimanov, ktorí ho prišli prosit o
pomoc do jeho svätyne v Epidaure, sa zmenil na hada s korunkou na
hlave a viedol ich umiestnený na prove ich najväcšej lode. Svoje
poslanie úspešne vykonal a zahnal choroby z Ríma. Najvyšší boh Olympu Zeus
sa v mýtoch mení okrem iného aj na hada. Raz na úteku pred vlastným otcom Kronom,
ktorý ho chcel zabit,
pretože podla veštby ho jedno z jeho detí zvrhne z trónu, sa Zeus
zmenil na hada a svoje stráže premenil na medvede. Rovnakú formu si
zvolil aj pri kopulácii s vlastnou matkou Rheiou, pôvodne bohynou
zeme, ked sa ukrývala vo forme hada. Tak sa zacal ich
"nevysvetlitelný zväzok".
Had priamou súcastou osoby
V gréckej mytológii je dost málo prípadov, ked had nahrádza cast
tela mýtickej bytosti. Najznámejšie je nahradenie/suplovanie vlasov
hadmi, a to v dvoch prípadoch. V oboch sa jedná o ženy nesúce
vyložene negatívny náboj. Erýnie (najcastejšie udávaný pocet je tri) sú ukrutné
bohyne pomsty
zosobnujúce túžbu cloveka odplatit nepotrestané zlociny. Volajú sa
Allektó (nikdy neotálajúca), Tísifoné (pomstitelka vraždy) a Megaira
(závistlivá). Majú krídla, vejúce cierne rúcho, zmije namiesto
vlasov a z ocí im kvapká krv. Bývajú zobrazované s faklami a bicmi v
rukách. Spievajú cloveku, ktorého prenasledujú, o jeho zlých cinoch
takým prenikavým a strašným hlasom, na aký sa nikdy nezabúda. Vystupujú
o.i. aj v báji o Orestovi. Dalšia trojica postáv s hadmi namiesto vlasov sú sestry
Gorgony:
Sthenó, Euryalé a Medúsa.
Podla niektorých verzií má hadov na hlave
len najmladšia, jediná smrtelná Medúsa, niekedy všetky tri. Žili
daleko na západe, kde vraj už zacína vecná noc. Boli to okrídlené
obludy pokryté hadími šupinami, v ústach mali zuby podobné kancím
klom a mali kovové päste. Kto sa na ne pozrel, vrátane zvierat,
skamenel. Pôvodne to boli neobycajne krásne devy, ktoré za ich
márnomyselnost bohovia potrestali a premenili na príšery. Medúsa
bola v case najväcšej krásy dokonca milenkou boha Poseidóna.4 Hrdina
Perseus Medúse odsekol hlavu a obetoval bohyni Pallas Athéne, ktorá
mu pomáhala. Athéna ju umiestnila na svoj slávny štít. Nielen
nehybná tvár, ale aj krv Medúsy nicivo pôsobila po jej smrti: ako
letel Perseus vo svojich okrídlených crieviciach nad Afrikou, kvapky
jedovatej krvi sa pri dopade menili na hadov, odvtedy je vraj v
Afrike tolko nebezpecných hadov.
III. cast - Had ako znamenie
V príbehu o Trójskej vojne nachádzame hada ako znamenie zoslané Diom
o výsledku nasledujúcich bojov. V Aulide pred vyplávaním sa zišlo
asi tisíc dvesto gréckych lodí, ktoré mal viest král Agamemnón. Hrdinovia sa
zišli a obetovali bohom pod velkým platanom. K stromu
sa priplazil had, ovinul sa okolo kmena a zadusil v hniezde na
konári osem vtácích mládat aj s matkou a po cine skamenel. Výklad
veštcov hovoril, že vojna bude trvat devät rokov a na desiaty Trója
padne, co sa aj potvrdilo. Další prípad, kedy bol had znamením od bohov, je v
tom istom
príbehu. Ked Gréci nechali pod hradbami Tróje povestného dreveného
kona, v ktorom boli ich hrdinovia ukrytí, a naoko odplávali,
Trójania uverili, že je to dar mestu. Iba trójsky knaz Laokoón
cítil, že kôn prinesie mestu skazu, a varoval pred ním. Na jeho
varovný krik sa vyvalili z mora dva obludné hady, ovinuli knaza aj
jeho dvoch synov a zadusili ich. To bolo vyložené, ako že osud urcil
mestu skazu, preto Trójania bez váhania vtiahli dreveného kona do
mesta. Niekde sa udáva, že hadov poslala Palas Athéna, ktorá
chránila grécku výpravu. Hadov vraj získala z hlavy Alekto, jednej z
troch už spomínaných Erýnií, ktoré mali namiesto vlasov hady.
Podla
inej verzie hadov poslal grécky ochranca Poseidón.5 Túto príhodu som
nezaradila do podkapitoly Had - vykonávac zla, lebo nešlo o znicenie
konkrétne Laokoonta; keby sa ktokolvek postavil rozhodnutiu bohov na
odpor, stihne ho rovnaký osud. Had ako znamenie sa môže vyskytnút aj vo
sne, napríklad u
Klytaiméstry, ženy krála Agamemnóna, ktorej sa prisnilo, že porodila
hada, ktorý ju vycical/vysal. Veštci to vysvetlili ako strach zo
smrti, ktorú sama zaprícinila. Klytaiméstra totiž svojho manžela po
jeho návrate z trójskej vojny úkladne zavraždila.
Had pomocníkom pri veštení
Gréci si zvykli obracat sa v zvlášt kritických situáciách jednotlivo
aj menom obce s žiadostou o veštbu priamo na boha prostredníctvom
jeho knazov. Pri chrámoch bohov, ktorým bola pripisovaná najväcšia
schopnost veštby, tak vznikali veštiarne. Existovalo mnoho spôsobov
na získanie proroctva, ale využívat pritom hadov bola skôr
zriedkavost. Zeus mal pradávnu veštiaren v Dodone, kde jeho knazi hádali
osud zo
šumu Diovho posvätného duba a bublania posvätného potoka, obcas
využívajúc hadov poblíž stromu žijúcich. Najslávnejšia bola Apollónova
veštiaren v Delfách. Patrila mu aj
veštiaren v Épeire, kde sa znamenia vykladali/cítali z toho, akým
spôsobom si hadi vzali jedlo z tela nahej panny.
Súrodenci Helenos a Kassandra, ktorí mali schopnosti predpovedat, aj
slávny prorok Melampús vraj brali svoju schopnost od hadov.
Uvedené prípady, samozrejme, neboli všetky, ktoré grécka mytológia v
súvislosti s hadom/drakom obsahuje. Niektoré zmienky sú vedlajšie,
had nehrá dôležitú úlohu, tak som ich zaradila na koniec práce. Hrdina
Héraklés mal synov Agathyrsa, Gelóna a Skytha so skýthskou
ženou, ktorá mala od pol tela hadie telo. Odviedla mu konský záprah,
ked hnal stádo obra Geryona, a slúbila mu, že mu kone vráti, ked sa
stane jej milencom. Podla iného podania nebol otcom Heraklés, ale
sám Zeus. Jedno z mnohých prirovnaní: chodby obrovského bludiska, ktoré
postavil architekt Daidalos pre obludu krétskeho krála Mínosa, sa
križovali, zahýbali, stácali a rozvíjali ako klbko hadov. Detom sa rozprávali báje
o drakoch a obroch a o hrdinských cinoch,
ako to možno nájst napr. v mýte o Perseovi.
Záver
Cielom tejto práce bolo zosumarizovat všetky dostupné fakty, v
ktorých sa spomína had, resp. drak, nakolko tieto postavy splývajú.
V úvode prvej casti som položila niekolko otázok, ktoré by som sa
teraz pokúsila zodpovedat. Riešenie problému, ci hady/draky vznikli pôsobením
carov alebo
prirodzeným spôsobom, znie: pôvod hadov v gréckej mytológii iba
prirodzený. Aj napr. v prípade strážcu zlatého rúna, kde boli
použité cary, treba uznat, že nie sú prícinou jeho samotného vzniku. K
ocividným príkladom "prirodzeného vzniku" patrí napr. Gaiou
zrodený Pythón. Ku vzniku hada na základe carov sa môže priblížit
inak nezaraditelný prípad premeny krála Kadma a jeho manželky
Harmónie na hadov s korunkami.
Aký nesie väcšina hadov náboj: kladný, záporný, alebo pôsobia
neutrálne? Vo väcšine spomínaných prípadov had vystupuje ako
negatívna postava, a to ako bojovná príšera, ako súcast hrozivej
veštby (napr. u Laokoonta, závisí ale od uhla pohladu) alebo súcast
zlovestnej osoby (hady na hlavách Gorgon s nimi spolupracovali:
upozornovali ich na blížiaceho sa hrdinu). Kladnú funkciu má ako
ochranca - domáci had, aj v tesnej súvislosti s predmetom - palicou
a košíkom. Dá sa povedat, že druhotne použité casti hada - zuby
pôsobia neutrálne, nakolko podla môjho názoru samotný drak nemá už
vplyv na to, akým spôsobom bojovníkov zo zubov vzniknutých král
resp. majitel zubov použije. To by som aplikovala aj na mýtus o
založení Théb, ked sa všetci vojaci okrem piatich, co zostali,
navzájom vykántrili v rýchlom boji. Odpovedat si na otázku, ci bojovné hady
vyhrajú v súboji s hrdinom
alebo sú porazené, je vcelku jednoduché. Podla fabuly známej po
celom svete zlo býva porazené dobrom, takže netvory zomierajú i
napriek tomu, že v niektorých prípadoch sú na krajinu zoslané za
trest. Obluda predstavujúca zlo môže byt zosobnením nejakej
prírodnej pohromy, ktorej príciny/vznik si ludia nevedeli vysvetlit,
tak ich pripísali zvláštnej (vymyslenej) bytosti.
Z informácií, ktoré som v súvislosti s hadom ponachádzala, som
vyvodila záver, že pokial padne clovek hadovi za obet, jeho smrt
nikdy nie je náhodná. Bud je had vykonávacom zla poslaným za jednou
konkrétnou osobou, alebo akoukolvek osobou, ktorá sa vzbúri proti
vôli bohov, alebo je obet súcastou ludu/krajiny, na ktorých bol drak
nasadený ako trest (prípad Chimairy).
V každom prípade je had/drak zaujímavá postava, ktorej aspon
niektoré zo spôsobov zobrazenia som sa snažila nacrtnút.