Obraz človeka v literatúre od najstarších čias po súčasnosť

Antická literatúra - grécka, rímska
I. Staršia slovenská literatúra (r. 800 - 1780)
II. Novšia slovenská literatúra (r. 1780 - 1945)
III. Súčasná slovenská literatúra (od r. 1945)

Rozčlenenie na menšie etapy:
I. Staršia slov. literatúra (800-1780)
1. Stredoveká literatúra (800-1500)
2. Humanistická a renesančná literatúra (1500-1650)
3. Baroková literatúra (1650-1780)

II. Novšia slovenská literatúra (1780-1945)
1. Klasicizmus (1780-1830)
2. Preromantizmus a romantizmus (1830-1850)
3. Od romantizmu k začiatkom realizmu (1850-1875)
4. Realizmus (1875-1905)
5. Slov. literárna moderna (1905-1918)
6. Medzivojnová literatúra (1918-1945)

III. Súčasná slov. literatúra

Človek žije v spoločnosti, medzi ľuďmi. Vyvíja sa nielen v súzvuku
s prírodnou, ale predovšetkým sociálnym prostredím. Sociálne prostredie
má rozhodujúci význam pre formovanie osobnosti, vplýva aj na ideály
človeka. Svoje ideály majú nielen jednotlivci, ale aj spoločenské
skupiny, triedy, národy. So zmenou spoločnosti sa menia aj ideály.

Stredovek
Začiatky slov. literatúry siahajú do stredoveku. Stredoveká
literatúra vyrastala na základe kresťanského náboženstva, vo feudálnom
spoločenskom poriadku. Opierala sa o duchovné náboženské hodnoty,
spočívala vo viere v nadprirodzený život človeka. Pozemský svet bol
akoby len odrazom a symbolom dokonalejšieho nadprirodzeného sveta.
Literatúru stredoveku delíme na: Náboženskú, svetskú a mestskú.
Najvýznamnejšie žánre - rytiersky epos, dvorná lyrika
(PieseĄ o Rolandovi, Slovo o pluku Igorovom, Tristan a Izolda).
Staroslovienska literatúra vzniká s príchodom slovenských
vierozvestcov Konštantína (Cyrila) a Metoda na naše územie, ktorí
priniesli Slovanom kresťanské náboženstvo. Pochádzali z okolia Solúna,
poznali slovanské nárečie a Slovanom ohlasovali kresťanstvo v ich reči,
v staroslovienčine. Písmo, ktoré solúnski bratia vytvorili, nazývame
hlaholikou. Konštantín a Metod preložili do staroslovienčiny Sv. Písmo.
Príchod kresťanstva na naše územie bol požehnaním, z ktorého naše národy
čerpajú dodnes.
V stredoveku sa rozvíjalo kresťanstvo. Prínosom kresťanstva bolo
šírenie školstva a vzdelanosti do všetkých krajín, začala sa viac
rozvíjať filozofia a teológia, ale aj iné vedy, z ktorých vyrástla celá
súčasná kultúra. Na stredovekých univerzitách sa uplatnila a rozvíjala
tzv. scholastika - systém presného a sústavného myslenia vo filozofii
a teológii. Okrem škôl sa šírili rôzne charitatívne diela (sirotince,
nemocnice), kláštory boli zdrojmi kultúry a civilizácie. Rozvíjalo sa
stavietenstvo, cirkev podporovala i všetky druhy vtedajšieho umenia
(stavby románskych a gotických chrámov...).


Humanizmus a renesancia
Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa začal rozvíjať humanizmus
a renesancia, hnutie, ktoré prestalo rozlišovať kresťanské a pohanské
názory, začalo obdivovať antiku ako celok a začalo obnovovať jej
nekresťanského ducha. Vzdelanci začali prelamovať dovtedajšie kresťanské
poriadky, právo a morálku a nastolovali ideál nezávislého slobodného
človeka, ktorý uplatňuje svoje schopnosti bez akéhokoľvek obmedzovania.
Všetko, čo pripomínalo Cirkev, pokladali za neoprávnené obmedzovanie
ľudskej slobody a pokroku.
Humanizmus a renesancia zdôrazňovali právo človeka na radostné,
slobodné prežívanie života, úctu k rozumu (racionalizmus), zmyslové
poznanie (senzualizmus), význam jednotlivca (individualizmus).
V tomto období nachádzame viac zemepisných objavov, napr.
oboplávanie Zeme, ktoré uskutočnil Magalhaes, Krištof Kolumbus objavil
nový kontinent, Mikuláš Koperník, Galileo Galilei prezentovali svoje
tvrdenie, že Zem sa otáča okolo svojej osi, že obieha okolo Slnka...
(heliocentrický názor).
Spomedzi literárnych diel sú známe: Dante - Božská komédia (epická
báseĄ), Villon - Malý a veľký testament, Shakespeare - Richard III.
(historická hra), Skrotenie zlej ženy (komédia), Hamlet, Othello
(tragédia).
Michelangelo Buonarotti, svetoznámy maliar a sochár,stvárnil svoju
predstavu o dokonalom človeku so skutočnou harmóniou duše, rozumu a tela
v soche Dávida.

Humanizmus a renesancia na Slovensku sa vyvíjala v búrlivom období
tureckých vpádov, rozvoja reformácie, protireformačných bojov,
protihabsburgských povstaní. Cirkev sa i napriek ťažkostiam starala aj
v období humanizmu o rozvoj viery, i o rozvoj školstva, vzdelania. Na
žiadosť krála Mateja Korvína pápež Pavol II. založil v r. 1467
v Bratislave univerzitu "Academia Istropolitana". Aj keď táto prvá
vysoká škola v našich krajoch po smrti krála Mateja zanikla (r. 1490),
zanechala u nás stopy.

Barok
Barokové myslenie a umenie vyrastali z neutešenej spoločenskej
situácie (turecké vpády, sociálny útlak...). Ľudí sa zmocňoval
pesimizmus, do popredia sa dostávalo náboženstvo. Kresťanstvo
podporovalo popri šírení viery tiež vzdelanie, školstvo. Trnavská
univerzita (založená v r. 1635 rehoľníkmi-jezuitmi) mala tlačiareň
a vydávala knihy i v slovenčine.
Barok - člení sa na náboženský (katolícky, protestantský) a na svetský.
Barokové myslenie sa vyznačuje protikladmi (túžba po živote - strach zo
smrti), barok je ozdobný, nadnesený.
Barokové diela - John Milton - Stratený raj, Raj znovu nájdený (epopej),
Hugolín Gavlovič - Vlašská škola mravú Stodola

Osvietenstvo a klasicizmus
Po potlačení dlhotrvajúcich nepokojov a vojen dochádza k prehĺbeniu
krízy feudalizmu. Začína sa rozvíjať buržoázia, priemysel, obchod
- rozklad cechového zriadenia, vznik manufaktúr... Myšlienkový prúd,
opierajúci sa o ľudský rozum, ako zdroj poznania, sa nazýva
racionalizmus - zakladateľom bol René Descartes. "Kultúra rozumu" tu
dosiahla svoj vrchol, rozvíjali sa prírodné vedy.
Literárne žánre - epos, óda, tragédia (Pierre Corneille), komédia
(Moliére - "Lakomec").
Osvietenstvo nadviazalo na humanizmus najmä ostrým protifeudálnym
zmýšlaním. Osvietenci vystupovali za práva človeka a slobodný život
(Voltaire, Diderot).
Na Slovensku v dobe osvietenstva vystupoval cisár Jozef II. Svojimi
zásahmi do hospodárstva (tolerančný patent, odstránenie nevoľníctva),
politiky a kultúry sledoval upevnenie svojej moci. Šíreniu osvietenských
ideí napomáhal napr. aj spolok Slovenské učené tovarišstvo (Trnava).
V tomto období žil a pôsobil aj A. Bernolák, prvý kodifikátor spisovnej
slovenčiny. Za spisovný jazyk zvolil západoslovenské nárečie.

Preromantizmus
Zdôrazňuje citový vzťah ku skutočnosti, je to obrat od rozumu
k citu. Ideálom bolo vytvoriť svet na základe lásky a porozumenia.
Človek sa akoby stával bezmocným, hračkou akýchsi temných síl.
Vyzdvihuje sa ľudová slovesnosť.
Diela: Goethe - Utrpenie mladého Werthera
Kollár - Slávy dcéra
Hollý - Svätopluk (epos).

Romantizmus
KonieŃ 18. stor. sa niesol v znamení hesiel veľkej Francúzskej
revolúcie - sloboda, rovnosť, bratstvo. Ich uskutočňovanie prinieslo pád
feudalizmu. V hospodárskej oblasti začali prevládať kapitalistické
výrobné vzťahy, založené na moci peňazí, ktoré ovládli človeka v celom
rozsahu. Spoločnosť nie je schopná uskutočniť predstavy jednotlivca
v sebauplatnení a ten vyjadruje svoju nespokojnosť "revoltou". Vzniká
nový typ hrdinu. Konflikt spočíva medzi snom a skutočnosťou. Námety sú
čerpané z histórie, ľudovej slovesnosti a súčasnosti. Sú využívané
kontrasty (ošklivosť- krása...).
Literárne žánre - lyricko-epické skladby, balady, romány.
Diela: Hugo - Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári
Sládkovič - Marína, Detvan
Mácha - Máj.
Snahy mladej slovenskej generácie v 40. rokoch 19. stor. sledovali
národné a sociálne otázky. Snažili sa o zjednotenie národa
prostredníctvom spisovného jazyka - poprední štúrovci v r. 1843
uzákonili spisovnú slovenčinu.

Realizmus
V tomto období prebiehali zmeny v kapitalistickej spoločnosti
(Priemyselná revolúcia, boj proletariátu). Vyvrcholili Parížskou
komúnou.
Vznikla nová filozofia - pozitivizmus - za skutočné uznávala len
to, čo možno zmyslami overiť a skúsenosťou dokázať, objektívne poznanie
skutočnosti. Realizmus objavil postavy zo všetkých spoločenských vrstiev
a prostredí (rozpor medzi chudobnými a bohatými), odhaloval pravé ľudské
charaktery a vzťahy.
Slov. realistická literatúra sa rozvíjala v zložitom období
(Maďarsko-rakúske vyrovnanie - 1867, maďarizácia, vykorisťovanie,
vysťahovalectvo). Kultúrnym centrom Slovákov v tomto období bol Martin.
Porovnanie realizmu svetového a nášho:
Svetový realizmus:
- vyspelá kapitalistická spoločnosť
- morálne problémy
- román, dej - veľké mestá

Slovenský realizmus:
- nástup kapitalizmu
- sociálne problémy
- poviedky, novely, dej - dedina, problém zemianstva

Diela: Hviezdoslav - Hájnikova žena (epická báseň)
Timrava - Ťapákovci, Hrdinovia
Kukučín - Rysavá jalovica

Literárna moderna
Od 2. polovice 19. stor. sa literatúra začala rýchlejšie vyvíjať.
Súviselo to s rýchlejším tempom rozvoja života s protikladnými
filozofickými a politickými postojmi jednotlivých spisovateľov.
Spisovatelia hľadali nové vyjadrovacie prostriedky, takže obsahová
a estetická stránka umeleckých diel sa mení oveľa rýchlejšie. Zdroj
literárnej moderny súvisel aj s odporom mnohých umelcov proti meštiackej
ideológii, konzervativizmu a pokryteckej morálke.
V lit. moderne prevláda lyrika, krátke básnické útvary, lyrická próza.
V slov. lit. moderne máme hl. predstaviteľov J. Jesenského, I. Krasku.

Medzivojnová literatúra
I. svetová vojna znamenala âalšie zmeny v spoločnosti.
Socialistická revolúcia v Rusku bola pre niektorých spisovateľov
podnetom k tvorbe, iní hľadali poučenie v dejinách, niektorí podávali vo
svojich dielach analýzy spoločenskśch pomerov (kritik nem. meštiactva H.
Mann). Niektorí spisovatelia (Hemingway, Remarque) odsúdili vo svojich
dielach spoločnosť, ktorá sa nechce poučiť dvoma svetovými vojnami.

Literatúra po roku 1945
Po roku 1945 začali vznikať soc. štáty. Časť spisovateľov začala
tvoriť v štýle soc. realizmu, podporujúceho vládnuci režim.
Spisovatelia, literáti, ktorí nesúhlasili s ideológiou vládnucej triedy,
boli po dlhé roky zaznávaní a prenasledovaní. Jednostranný pohľad na
slov. povojnovú literatúru bol narušený až novembrovou revolúciou 1989,
ktorá nám otvorila možnosti k spoznávaniu našich "nesocialistických"
spisovateľov a básnikov.