Objavenie Ameriky
V histórii často dochádza k paradoxom. Ameriku objavil Kryštof Kolumbus, Portugalec Fernando Magalhaes dokázal, že je to nový svetadiel, ale meno dostala po talianskom moreplavcovi Amerigovi Vespuccim, ktorý toľko písal o svojich výpravách k juhoamerickému pobrežiu, že jeho krstným menom nazvali celý novoobjavený kontinenet.
Prvými obyvateľmi Ameriky boli však ľudia, ktorí prišli dávno pred Kolumbusom. Osídlenie kontinentu je síce zahalené rúškom tajomstva, ale predpokladá sa, že pred 20 000 až 30 000 rokmi, keď Ázia a Amerika tvorili jeden kontinent, prešli z Ázie do Ameriky Beringovou úžinou jej pôvodní obyvatelia-Indiáni. Pojem pôvodný teda ani v ich prípade nie je celkom správny. Osídľovanie európskymi prisťahovalcami začalo prevdepodobne v 16. storočí.
Anglická koruna vlastnila celé severoatlantické pobrežie dnešných USA a jednu jeho časť nazvala Virgínia už dávno predtým ako ho začala natrvalo osídľovať. Prvé trvalé osídlenie vzniklo vo Virgínii až v roku 1607 a na počesť kráľa ho nazvali Jamestown. Osadníci sa živili pestovaním tabaku, ktorý výhodne predávali na anglickom trhu. Prežili len vďaka výmennému obchodu s Indiánmi, ktorí ich oboznámili s neznámou plodinou v Európe-kukuricou. V roku 1619 sem priviezli prvých čiernych otrokov. Anglický pokus usadiť sa na kontinente sa tak stal definitívne skutočnosťou a Virgínia anglickou kráľovskou kolóniou.
Do nového sveta prichádzali bohatí majitelia veľkých pozemkov, ale aj chudobní sluhovia a nájomcovia pôd. Postupne sa zakladalo čoraz viac kolónií. Spor o ne bol však častou príčinou konfliktov medzi európskymi veľmocami a v roku 1756 vyústil až do sedemročnej vojny. Skončila sa Parížskym mierom v roku 1963. Politicky pomerne nezávislé kolónie sa postupne odcudzovali materskej krajine. Británia na ne uvalila vysoké dane, čo vyvolalo silný odpor a nepriamo tak podporila rozvoj ilegálneho obchodu. Strediskom pašovania a odporu sa stal Boston. Členovia vlastenejcej organizácie Synovia slobody ( The Sons of Liberty), preoblečení za Indiánov, nahádzali čaj z lodí Východoindickej spoločností do mora, pretože naň bolo uvalené britské clo. Po tomto „Bostonskom pití čaju ( tea party)“ uzavreli Briti bostonský prístav, posilnili posádku a vyhlásili tzv. stanné právo. Na podnet Virgínie sa stretli predstavitelia kolónií na 1. kontinentálnom kongrese a žiadali samostatnú daňovú i vnútornú politiku. Náhodný výstrel pri náhodnom stretnutí britských vojakov s americkými kolonistami v apríli 1775 bol prvým výstrelom v boji kolónií za nezávislosť. Správa o zrážke sa rýchlo rozšírila do všetkých 13 kolónií a definitívne zjednotila váhavých lojalistov s radikálmi.
V máji toho istého roku sa konal 2. kontinentálny kongres, ktorý zvažoval otázku otvoreného boja s Britmi a na čelo koloniálnej armády postavil Georga Washingtona. Začiatkom júna 1776 mal výbor Piatich spolu s Thomasom Jeffersonom vypracovať Deklaráciu nezávislosti. Tá bola slávnostne podpísaná 4. júla 1776. Tento deň je rodným dňom americkej nezávislosti. Revolučné myšlienky vyhlásenia: „všetci ľudia sú si rovní, vláda má ľudu slúžiť a nie mu vládnuť, každý má právo na život, slobodu a štastie a ak mu to vláda nevie zabezpečiť a ak prestane brániť tieto práva, ľud má právo zmeniť ju alebo zvrhnúť“ podporovali najvačší europski revolucionári a na pomoc Američanom prichádzali aj niektoré vlády. O 11 rokov neskôr v tej istej miestnosti, kde bola táto Deklarácia prijatá, zasadol ústavný kongres aby pod predsedníctvom Georga Washingtona rokoval a prijal ústavu.
Od roku 1800 sa v USA začína nevídaný ekonomický rozmach. Južné štáty sa zamerali najma na pestovanie bavlny a hoci Sever vyhlásil v roku 1808 dovoz otrokov za nezákonný, južné štáty prosperovali najma vďaka nemu. Otroctvo, nový ekonomický faktor, ktoré sa stalo oveľa výnosnejšie, ako bolo do roku 1790, pevne spájalo Juh. Nielon bavlna, ale neskôr aj cukor a tabak podmienili rozkvet otrokárstva.
Rozvoj poľnohospodárstva a s ním súvisiacich priemyselných odvetí, napríklad textilného na Severe, podnietil výstavbu železnice. Tá sa neskôr stala najdôležitejším hnacím motorom osídľovania a spriemyselnenia krajiny. Nové železničné trate viedli do nedotknutých území a podnietili priemyselnú výrobu. 1086 míl dlhá železničná trať Union Pacific sa slavnostným zabitím zlatého klinca spojila s 60 míľovým dlhým úsekom železnice Central Pacific.
Prvou transkontinentálnou železničnou traťou, spájajúcou východ a západ , bola dokončena v roku 1870. V newyorskom Central parku stálo 100 diel, aby vystrelili na oslavu "svadby koľajníc" . Amerika mala najdlhšiu železničnú trať na svete, takže priemyselný Sever sa postupne začal zamýšľať nad zahraničným obchodom s Japonskom a Čínou. Juh s obrovskou politickou mocou zasa rozširoval otrokárstvo do ďalších štátov Únie. Zvačšujúce sa spory medzi týmito dvoma časťami vyústili roku 1861 do vojny, ktorá trvala 4 roky. Skončila sa víťazstvom Severu roku 1865. Táto vojna známa ako Sever proti Juhu však upevnila jednotu krajiny a otvorila cestu ďalšiemu priemyselnému rozmachu. Od tohto roku sa počas 40 rokov rozrástlo obyvateľstvo USA z pôvodných 35 na 100 miliónov.
V roku 1867 bola kúpená Aljaška a Aleutské ostrovy od cárskeho Ruska za 7 miliónov dolárov. Tak získali prvé oblasti vzdialené od materského územia. Začiatky americkej expanzie predznamenali, že o niekoľko rokov sa USA stanú svetovou veľmocou.