Obezita
Obezita sa stáva problémom temer v celom svete okrem krajín, v ktorých obyvatelia trpia naopak podvýživou. Nárast počtu obéznych jedincov je tak veľký, že sa často hovorí o pandémii. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je to najčastejšia nutričná porucha, ktorá vo vyspelých krajinách postihuje každé piate až desiate dieťa.
Je samozrejmé, že výskyt obezity je rozličný v jednotlivých etnických skupinách, čo je spôsobené iným denným režimom, inými stravovacími návykmi, rôznou fyzickou aktivitou, ale je možné, že i inou genetickou výbavou.
Kým podľa výsledkov štúdie NHANES II bola prevalencia obezity v USA v rokoch 1963 – 1970 pod 5%, už výsledky štúdie NHANES III z rokov 1984 – 1994 hlásia alarmujúci vzostup problému. U detí a adolescentov bol výskyt obezity v 11% a u 14% bola zaznamenaná nadmerná hmotnosť (Richard a spol.,1998).
Vysoký je tiež výskyt obezity v najbohatších arabských krajinách ako je Kuvajt, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. V týchto krajinách prevalencia obezity u mužov dosahuje 12 - 32 % a u žien 18 - 44%. Nízka prevalencia obezity pretrváva v Japonsku a Číne 1,5 - 5 %. Podobný trend je pozorovaný i v Európe. Štatistiky ukazujú, že napr. v Nemecku má 10-18% mladistvých nadváhu a obéznych je 4 – 8%. V mladších vekových kategóriách má približne 10% detí nadváhu a 5-8% obezitu, pričom asi u polovice z nich je už aspoň jedno sprevádzajúce ochorenie, alebo aspoň jeden ďalší rizikový faktor predisponujúci k závažným komplikáciám. V česko – slovenskej populácii je uvádzaná obezita u 6 % chlapcov a 5,6% dievčat., s nadváhou je 13 % chlapcov a 12% dievčat. Pričom bol prevýšený očakávaný nárast obezity u chlapcov o 3,1 % a u dievčat o 1,9 %.
Dlhodobé pozorovanie vývoja obezity u detí poukazuje na to, že v pomerne krátkom období sa jej výskyt výrazne zvýšil. Vzhľadom na toto rýchle zvyšovanie sa obezity u detí nemôžeme uvažovať o tak rýchle sa meniacom genofonde ľudstva, ale skôr výrazných zmenách v prostredí a v spôsobe života. Tieto zmeny sa týkajú najmä množstva a zloženia stravy a pohybovej aktivity.
Častý výskyt obezity u rodičov i súrodencov poukazuje na úlohu hereditárnych faktorov pri vzniku obezity. K tomu, aby obezita vznikla, sú však nevyhnutné i faktory vonkajšieho prostredia vedúce k energetickej nerovnováhe. U obéznych detí býva nevhodný stravovací režim. Najčastejšie sa zistil nízky počet jedál počas dňa, pričom maximum príjmu stravy býva v druhej polovici dňa. Veľmi častým nálezom štúdií hodnotiacich výdaj energie u obéznych detí a detí s normálnou hmotnosťou, boli porovnateľné hodnoty celkového výdaja energie. Tieto výsledky sa dajú vysvetliť rôznou zvýšenou energetickou spotrebou pri rovnakej pohybovej aktivite a svalovej práci u týchto dvoch skupín detí. Dôvodom je zvýšená energetická hodnota práce vyplývajúca zo zaťaženia vysokým podielom tuku u obéznych. Tieto štúdie však jednoznačne poukazujú na to, že celková pohybová aktivita je u obéznych detí nižšia. Zvýšené energetické nároky na rovnakú činnosť s väčším zaťažením kardiovaskulárneho systému tiež vysvetľujú všeobecnú skúsenosť, že obézna mládež sa pohybovej aktivite vyhýba.
Jednoznačne však možno povedať, že nadmerný príjem potravy, či už absolútny alebo vo vzťahu k energetickému výdaju, vedie k rozvoju obezity vo výraznejšej miere u detí s genetickými predpokladmi. Nededí sa však len predispozícia k rozvoju obezity, ale sa preberá i režim výživy a pohybu v rodine.
Obezita i v detskom veku začala byť považovaná za bezprostredný spoločensky determinovaný následok individuálneho správania sa v spoluúčasti so zatiaľ nedokázateľnou genetickou výbavou. Tieto faktory spolu spôsobujú neschopnosť jedinca dosiahnuť rovnováhu medzi príjmom potravín a spotrebou energie.