OBČIANSTVO ČLOVEKA

PRIRODZENÉ PRÁVA

- právo na život, slobodu a materiálne podmienky na vlastnú existenciu



KONFLIKT ČLOVEKA A MOCI

- človek chce sám ovplyvňovať štrukturálny rámec vlastnej existencie, čo sa prejavuje bojom o politickú moc.



OBČIANSKE SLOBODY

- sú realizáciou prirodzených práv človeka

- sú to sloboda prejavu, zhromažďovania, osobnosti a v niektorých krajinách (USA) právo na porotný súd.



SLOBODA MYSLENIA

- základ slobody prejavu

- osobné hodnotenie reality, podmienené konfrontáciou s vlastnými záujmami, čo vedie k utvoreniu občianskeho ideálu, ktorý je ovplyvnený prístupom k informáciám, inteligenciou, hodnotovým rebríčkom apod..

- každý občan nechce vyjadrovať svoju mienku, no mnohým stačí existencia tejto možnosti. Preto nútiť niekoho k zverejneniu svojho názoru je obmedzovaním slobody prejavu. Tiež rozdelenie prejavov na normálne či nenormálne, dobré či zlé, konštruktívne či nekonštruktívne sa pokladá za obmedzovanie slobody prejavu.



SLOBODA ZHROMAŽĎOVANIA

- kolektivizácia individuálneho prejavu. Človek vyhľadáva ľudí s podobnými názormi, problémami, záľubami apod. (mítingy, manifestácie a demonštrácie) a chce byť akceptovaný. K tomu môže využiť petičné právo t.j. prejav rovnakého názoru skupiny ľudí.



SLOBODA ZDRUŽOVANIA SA

- tiež kolektivizácia individuálneho prejavu, keďže občan ako jednotlivec je iba malý fragment celku. Prejaviť teda svoj názor môžu vstupom do organizácie s rovnakým cítením



ZDRUŽENIA OBČANOV

- vznikajú najčastejšie pod vplyvom riešenia na jeden konkrétny problém, po vyriešení ktorého zanikajú. Môžu mať formu voľného združenia (organizácia založená pre vyslobodenie väzňa), mierovej organizácie, cirkvi, no najčastejšie politickej strany. Sloboda združovania zaručuje právo vstupu do ktoréhokoľvek združenia, no samozrejme aj možnosť nevstúpiť.

SLOBODA OSOBNOSTI

- akceptovanie princípu individualizmu

- sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého, inak by nastala anarchia



PRÁVO NA SÚKROMIE

- odvodené o slobody osobnosti

- niektoré funkcie si vyžadujú čiastočné obmedzenie tohoto práva.



ŠTÁT A SÚKROMIE OBČANA

- štát musí byť garantom slobody občana a slobody jeho rozvoja osobnosti – t.j. šancu získať informácie, vzdelanie



PRÁVO NA POROTNÝ SÚD

- vyjadrenie slobody občana voči štátu.

- občan má právo byť súdený ľuďmi laikmi, ktorý ho posudzujú humanistickejšie. Často však nespravodlivo



OBČIANSKE PRÁVA

Občianske slobody sa realizujú pomocou zákonov, čím sa predstava o slobodnom občanovi dostáva do pozície nároku občana k štátu. Poznáme 3 skupiny práv – právo na osobnú dôstojnosť, politické práva a ekonomické práva.



PRÁVO NA OSOBNÚ Dôstojnosť

- právo rovnosti, rovnakého zaobchádzania, spravodlivého trestu, právo na súkromie a individuálny prejav, právo byť oslobodený od nespravodlivého trestu, niekedy aj právo na oslobodenie od neľudského trestu – trestu smrti, ktorý je de facto odplata štátu za zločin, ktorý nerieši a prípadný justičný omyl nemožno napraviť.

- spadá sem aj prezumpcia neviny a neuznanie priznania viny a sebaobžaloby ako základu pre trestný postih.



POLITICKÉ PRÁVA

- smerujú k vytvoreniu politickej rovnosti občanov v spoločnosti

- prejavujú sa v oblasti práv menšín a ekologických práv.

- občianstvo sa môže získať narodením, alebo presťahovaním, možno sa ho zriecť, nemožno ho odňať.



APLIKÁCIA OBČIANSKYCH PRÁV

- právo voliť a byť volený, právo aktívne sa podieľať na politickom živote krajiny a využívať všetky občianske práva



PRÁVA MENŠÍN

- skupinové práva časti obyvateľstva s určitými znakmi, ktorými sa odlišuje od väčšiny.

- menšiny musia byť politicky rovnocenné s ostatným obyvateľstvom a nemožno ich za odlišnosť prenasledovať.

- prejavujú sa od práva na kultúrnu po politickú autonómiu, ktorú však niektoré štáty (USA, D, FR, ,ESP, SW,…) úplne vylučujú

- uplatňujú sa buď pasívne (štát poskytne šancu ma sebarealizáciu), alebo aktívne (štát zákonmi chráni menšiny)



POLITICKÉ MENŠINY

- jedná sa väčšinou o porazené politické strany, ktoré však nemôžu byť diskriminované stranami víťaznými



EKOLOGICKÉ PRÁVA

- najmladšie zo skupín občianskych práv

- riešia vzťahy medzi občanom výrobcom a konzumentom

- môžu sa realizovať iba cez politickú sféru



EKONOMICKÉ PRÁVA

- prejavuje sa v nich individualizácia občianskych práv

- základným právom je právo na majetok

- keďže nie je možné aby všetci občania v rovnakej miere využívali svoje ekonomické práva, preto štát označil 3 spôsoby nadobudnutia – realizáciou práva na majetok, ktorá závisí od konkrétnych individuálnych schopností občana, príležitostným nadobudnutím – dedičstvo, pridelenie majetku), ekonomickým privilégiom, ktoré upresňujú dedičské práva apod.



EKONOMICKÉ PRÁVA A POLITICKÝ BOJ

- politický boj = vzťah medzi ekonomickými právami, príležitosťami a privilégiami

- rozdielne využívanie ekonomických práv vytvára rôzne ekonomické skupiny, čo sa prejavuje v rôznom sociálnom postavení. Štát je povinný prerozdeľovať bohatstvo (dane, dotácie a podpory) aby zmiernil sociálne rozdiely



OBČIANSKA KULTÚRA

- súbor hodnôt, ktorými sa riadi politický systém občianskej spoločnosti

- hlavnými hodnotami sú občianske slobody a pluralitná demokracia

- ovplyvňujú ju politické a kultúrne tradície regiónu

- rôzni občania majú rôzny vzťah k hodnotám občianskej demokracie, čo sa prejavuje 2 protichodnými postojmi – konzervatívnym a radikálnym



OČAKÁVANIA OBČANIA

- u rôznych občanov sú rôzne (stabilita režimu, zmena režimu



ETICKÁ Dôvera

- zmena = prirodzená túžba človeka zmeniť vlastné postavenie k lepšiemu

- stabilita = vyplýva z viery v morálnu správnosť systému



OBČIANSKA SOLIDARITA

- sa delí do 2 skupín – vnútrospoločenská a globálna

- vnútrospoločenská sa prejavuje v schopnosti jednotlivca vnímať postavenie iných občanov, ktorí sú na tom horšie. Môže vyústiť do požiadavky voči štátu aby zakročil v prospech týchto občanov. Môže sa prejaviť aj ako podpora demokratických hnutí v iných krajinách



HIERARCHIZÁCIA OBČIANSKYCH HODNôt

- v rôznych krajinách je rôzna

- vo veľkých krajinách - vlastný úspech

- u občanov veľmocí – občianska solidarita

- v malých krajinách – pocit národnej spolupatričnosti



POLITICKÁ PARTICIPÁCIA OBČANA

- štát musí umožniť občanovi podieľať sa na tvorbe politiky. Občan môže toto právo využiť priamo (referendum), ale sprostredkovane (podpora politických strán)



VARIANTNOSŤ POLITICKÝCH KULTÚR

- politická kultúra je podmienená ochotou občana zúčastňovať sa na politickom živote



SEKUNDÁRNY ANALFABETIZMUS

- odmietanie účasti na politike, nezáujem o politický život

- pramení z nízkej inteligencie, sklamania z politiky



LIMITY ZÍSKANIA OBČIANSTVA

- má ich každá spoločnosť, bráni sa nimi pred prílivom prisťahovalcov, z ktorých si vyberá odborníkov a špecialistov



LIMITY VYUŽÍVANIA OBČIANSTVA

- prisťahovalci nemôžu využívať všetky občianske slobody, politici podliehajú kontrole spoločnosti



OBMEDZENIE SLOBODY PREJAVU

- sloboda prejavu je obmedzená ochranou osobnosti



OBMEDZENIE SLOBODY ZDRUŽOVANIA SA

- občania môžu zakladať akékoľvek združenia, ktoré nemajú charakter protiústavných



DISKRIMINÁCIA OBČIANSTVA DE IURE

- štát sa pokúša zabrániť prejavom na zmeny, preto sa snaží potláčať ich prejavy. V USA mohli voliť ženy až v roku 1920, keď bol prijatý 19 dodatok ústavy, vo Švajčiarsku až v 60 rokoch



DISKRIMINÁCIA OBČIANSTVA DE FACTO

- ide o etnickú, rasovú, náboženskú, ale diskrimináciu žien a mládeže – iba 10 % žien je v európskych vládach a parlamentoch, a priemerný vek politikov je 50 rokov

- môže viesť k integrovaniu menšín a vznikajú radikálne organizácie – ETA, IRA, Čierny panteri