Občianskoprávne vzťahy

Občianskoprávne vzťahy a účastníci týchto vzťahov
Roku 1940 bol prvýkrát vydaný Občiansky zákonník.
Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych skutočností (úkony a udalosti). Ide o majetkové vzťahy FO a PO (upravené Občianskym zákonníkom, okrem prípadov, ak daný vzťah nie je špeciálne upravený v Obchodnom zákonníku); vzťahy medzi týmito osobami a štátom; vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb.
Účastníkmi občiansko-právnych vzťahov sú fyzické a právnické osoby.
Fyzickou osobou rozumieme občana, ktorý je spôsobilý na práva a povinnosti (od narodenia; smrťou (vyhlásením za mŕtveho) táto spôsobilosť zaniká); za určitých podmienok je spôsobilý na právne úkony (veková hranica 18 rokov (16 rokov, manželstvo); duševná spôsobilosť)

!právna spôsobilosť (18) x trestná zodpovednosť (15)
Právnická osoba môže mať formu združenia FO a PO; účelového združenia majetku (fondy..); jednotky územnej samosprávy.
Jej spôsobilosť na práva a povinnosti je daná zriadením (písomná zakladacia zmluva alebo listina) a zápisom do obchodného registra

Združenia občanov sa registrujú sa na Ministerstve vnútra SR

Nadácie - zvláštny subjekt (buď FO alebo PO), ktorý je zriadený na nejaký účel (ochrana humanity, životného prostredia), vzniká registráciou na príslušnom štátnom orgáne - vydanie štatútu nadácie (obsahuje názov a sídlo, cieľ, zdroje na financovanie, spôsob použitia prostriedkov (len na účel), určenie správcu a zástupcu)

Záujmové združenia vznikajú za účelom chránenia svojich záujmov, písomnou zakladateľskou zmluvou medzi zakladateľmi, alebo schválením založenia združením na ustanovujúcej členskej schôdzi (o založení sa spíše zápisnica, ktorá obsahuje zoznam zakladateľov, stanovy, určenie osôb, ktoré sú oprávnené konať v mene združenia). V stanovách je určený názov, sídlo, predmet činnosti, úprava majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobností, spôsob zrušenia združenia a naloženie s likvidačným zostatkom. Právnu spôsobilosť nadobúdajú zápisom do registra združení na príslušnom okresnom úrade.

Rozdiel medzi PO a FO je v ich právna subjektivita (inak majú rovnaké postavenie); svoje práva a povinnosti si môžu upraviť odlišne od zákona (ak to zákon pripúšťa) - zásada dispozitívnosti.

Subjekty občiansko-právnych vzťahov sa majú snažiť, aby nedochádzalo k porušeniu vzťahov; spory majú riešiť najprv dohodou; platí zákaz svojpomoci (ak dôjde k zásahu do práva, možno sa domáhať ochrany, ak je niekto resp. jeho práva bezprostredne ohrozený, môže sám primeraným spôsobom zasiahnuť).
Zastúpenie fyzických a právnických osôb v občianskoprávnych vzťahoch vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátnych orgánov, alebo na základe dohody formou plnomocenstva. Zástupca musí zastúpenie vykonávať osobne a musí mať príslušnú spôsobilosť. Zákonným zástupcom je osoba zo zákona určená na zastupovanie (napr. poverená súdom) - opatrovník (väčšinou v príbuzenskom stave s FO, ale môže to byť aj iná osoba; povinný chrániť záujmy zastupovaného), štatutárny orgán PO (napr. riaditeľ, námestník, manažér).
Na základe splnomocnenia môže byť zastupovaný ktokoľvek. Treba určiť rozsah splnomocnenia, rozoznávame generálne a špeciálne splnomocnenie; kedykoľvek môže dôjsť k vypovedaniu splnomocnenia (bez udania dôvodu) - vždy písomne (aj súdu)

Právne úkony v občianskoprávnych vzťahoch vyplývajú z právnych predpisov jednostranné (návrh zmluvy, plnomocenstvo), dvojstranné (zmluva), viacstranné (zmluva o združení, dohoda o podielovom spoluvlastníctve)
Právny úkon je neplatný, ak má chyby v písaní a počítaní, ak ho vykoná osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony; ak je úkon neuskutočniteľný; ak nie je podpísaný, alebo je podpísaný neoprávnenou osobou; ak je podpísaný neslobodne, nie zreteľne, ak chýbajú obligátne náležitosti, bez ktorých sa neobíde.

absolútne neplatný - ak bol porušený zákon

relatívne neplatný - ak je porušená zmluva, ak chýba podpis...

Ak si oprávnený neuplatní v stanovenej lehote svoj nárok dôjde k premlčaniu; premlčujú sa všetky práva s výnimkou vlastníckeho; všeobecná premlčacia lehota je dlhá 3 roky (pri náhrade škody iba 2 roky); špeciálna lehota na právo z plnenia bezdôvodného obohatenia (ak niekto príjme platbu, ktorá mu nepatrí - poškodený má nárok dožiadať sa nároku až na 10 rokov); neúmyselné obohatenie dvojročná lehota.

Ak sa preukáže nárok aj po premlčacej lehote, príslušný orgán ešte môže nárok akceptovať (pri neúmyselnom obohatení sa takýto nárok neakceptuje).