Občianske súdne konanie

Právomoc a príslušnosť súdov v občianskom súdnom konaní, účastníci konania

Pojem občianske súdne konanie zahŕňa právne vzťahy, ktoré vznikajú pri postupe súdu a účastníkov v občiansko-právnom konaní.
Účelom konania je poskytnúť ochranu subjektívnym občianskym právam a záujmom (majetkové, rodinné, pracovné, družstevné, občiansko-právne spory, spory vyplývajúce z podnikateľských aktivít); zabezpečiť výchovu na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právu a spoluobčanom.
Cieľom konania je založiť, zmeniť alebo zrušiť hmotné občiansko-právne vzťahy, príp. ich deklarovať (napr. dedičské, rozvodné, opatrovnícke konanie; konanie o vyhlásení za mŕtveho; o úschovách; o osvojení; o umorení listiny; o spôsobilosti na právne úkony; vo veciach zápisu do obchodného registra; vo veciach voličských zoznamov; vo veciach združovania sa v politických stranách alebo hnutiach...)
Tieto vzťahy upravuje občianske právo procesné, základným právnym predpisom je Občiansky súdny poriadok.

Vo veci môže konať len súd oprávnený (konať a rozhodovať o určitej veci) a príslušný vecne (vecná príslušnosť vymedzuje okruh pôsobnosti jednotlivých súdov (napr. konanie v prvom stupni - okresné súdy)) a miestne (spravidla vo veci koná všeobecný súd - súd v mieste bydliska FO, sídla PO, súd, v ktorého obvode sa stala skutočnosť).
Účastníci musia byť spôsobilí na právne úkony a procesne spôsobilí. Vo veci sa môže konať, len ak dosiaľ nebola platne rozhodnutá (zásada res iudicata) alebo o nej neprebieha iné konanie (litispendencia).

Na prvostupňových súdoch (okresné; obvodné v BA) v občianskych veciach rozhoduje samosudca, iba vo výnimočnom prípade trojčlenný senát (pracovno-právne vzťahy); v trestnej veci rozhoduje trojčlenný senát (predsedá sudca z povolania, prísediaci sú sudcovia z ľudu, popri svojom povolaní)
Na krajskom súde rozhoduje v civilnej veci 3členný senát; v trestnej veci 5členný senát (2 sudcovia z povolania, 1 z nich je predseda, 3 prísediaci - nie právnici); v odvolacom konaní 3členný senát (členovia sú sudcovia z povolania)
Na najvyššom súde rozhoduje vždy min. 3členný senát (všetci členovia sú sudcovia z povolania; sudcovia sú menovaní na dobu neurčitú - doživotnú).
Účastníci konania sú subjekty (FO, PO, štát), o právach a povinnostiach ktorých sa má konať - navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), prípadne ich zástupca (zákonný (zákonný zástupca, opatrovník); zástupca na základe jednoduchého (na konkrétny úkon) alebo procesného (na celé konanie) splnomocnenia (advokát, komerčný právnik)).

Plnomocenstvo sa udeľuje písomne alebo ústne do zápisnice.
Za právnickú osobu koná štatutárny orgán (prokurista). Za štát koná zamestnanec dotknutého štátneho orgánu alebo iný poverený zamestnanec.
69. Priebeh občianskeho súdneho konania, dôkazné prostriedky
Konanie sa spravidla začína na návrh žalobcu (prípadne z podnetu súdu alebo iného podnetu; konanie o vyhlásenie za mŕtveho). Návrh možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo telefaxom (potom treba do 3 dní zapísať do zápisnice); na príslušný a kompetentný súd.
Návrh musí obsahovať mená účastníkov, bydlisko (sídlo); opísaný skutkový stav veci; dôkazné prostriedky a znalecké posudky; doporučenie svedkov a petit („Žiadam, aby súd vo veci rozhodol takto..“); zaplatenie trov a právneho zastupovania; dátum; podpis; cc.

Návrh týkajúci sa dvojstranných právnych vzťahov - žaloba.
Po preštudovaní návrhu sudca určí termín konania (pojednávania) a predvolá svedkov; prípadne vykoná predbežné opatrenia.
*V zmierovacom konaní musí sudca pred začatím pojednávania vyzvať účastníkov, aby sa zmierili (ak nepristúpia, začína sa súdne pojednávanie; ak sa zmieria, ide o normálne právoplatné rozhodnutie súdu). Takto sa v ranom štádiu sporu môže konanie ukončiť - súdne vykonateľný zmier.
Konanie je spravidla verejné, no je možné vylúčiť verejnosť z konania (ak o tom rozhodne predseda senátu, keď sa jedná o konanie vo veciach tajných). Pojednávania riadi predseda senátu, a to tak, aby dôstojne a nerušene viedli k spravodlivému rozhodnutiu.
Na pojednávaní sa zväčša vykonáva dokazovanie (najdôležitejšia časť konania). Zisťuje sa skutočný a úplný stav veci. Získavajú sa poznatky potrebné na rozhodnutie veci.

Ako dôkaz môžu slúžiť všetky legálne prostriedky:
výsluch účastníkov (platí zásada ústnosti - žaloba musí byť písomná, no obhajuje sa aj ústne)

výsluch svedkov - svedkom je nezastupiteľná FO; musí pravdivo vypovedať, čo videl a počul; k výpovedi sa musí dostaviť na základe predvolania (inak môže byť predvedený, sankcionizovaný a potrestaný); má právo na svedočné (to sa zapisuje aj do zápisnice). Účastníci môžu kedykoľvek požiadať o výsluch svedka.

znalecký posudok - znalec vyhotovuje na základe svojich vedomostí znalecký posudok za odmenu.

správy a vyjadrenia orgánov a PO; vecné dôkazy; listiny; ohliadka

Pri vyhodnocovaní dôkazov sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov (súd ich hodnotí podľa vlastnej úvahy).
Zavŕšením súdneho konania je vydanie rozhodnutia (predseda senátu ho vyhlasuje v mene republiky).

Každé rozhodnutie musí obsahovať výrok - rozhodnutie vo veci samej, odôvodnenie výroku - aké dôkazy súd použil, na základe akých ustanovení a predpisov postupoval; poučenie o odvolaní a možnosti výkonu rozhodnutia (v civilnom konaní do 15 a v trestnom do 8 dní je možné sa odvolať k súdu, ktorý vydal rozhodnutie; platí zásada dvojinštančnosti - odvolacie konanie bude prebiehať na druhom stupni u najbližšieho nadriadeného súdu).
Súdne rozhodnutie má spravidla formu verejného rozsudku - rozhoduje súd o merite veci (vo veci samej). Rozsudok v predpísanej písomnej forme (dátum, identifikácia súdu a jeho členov) sa musí doručiť do vlastných rúk účastníkov (zástupcov).

Niekedy súd rozhoduje uznesením (nie je tajná porada, nevyhlasuje sa v mene republiky; právoplatné v okamihu doručenia; vyhlásenia pred účastníkmi) - vo všetkých procedurálnych otázkach (otázky týkajúce sa vedenia konania, prerušenia, odročenia alebo zastavenia konania; predvolania znalca, vykonania expertízy a pod); alebo platobným rozkazom (žiadosť o jeho vydanie môže podať navrhovateľ; odporcovi sa uloží, aby do 15 dní od doručenia rozkazu zaplatil navrhovateľovi).

Rozhodnutie (výrok (petit) rozhodnutia) je záväzné pre účastníkov a všetky orgány, keď nadobudne právoplatnosť - v okamihu uplynutia lehoty na podanie opravného prostriedku (ak už rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním - odvolacie konanie).

Podstatným dôsledkom právoplatnosti rozhodnutia je jeho vykonateľnosť (obyčajne v momente nadobudnutia právoplatnosti) - ak je uložená povinnosť plniť to, čo nebolo splnené dobrovoľne, môže to súd vynútiť.
Rozhodnutie zaväzuje odporcu, aby v prospech navrhovateľa niečo konal, resp. niečoho sa zdržal. Hovoríme o tzv. titule pre výkon rozhodnutia. Vymáhanie plnenia súdnych rozhodnutí (exekúcia) sa vykonáva podľa Exekučného poriadku.

Trovy konania - cena súhrnného pojednávania: súdne poplatky; navrhovateľ vždy pred začatím pojednávania platí kolkovou známkou alebo poštovou poukážkou poplatok do 5 000,-- Sk; platí sa suma 4% z majetkového sporu; minimálne poplatky 200,-- Sk -svedočné, odmeny znalcom a právnym zástupcom.
70. Opravné prostriedky proti rozhodnutiam v občianskom súdnom konaní
Súdne rozhodnutia je možné preskúmať v opravnom konaní, ktoré sa začína na základe podaných opravných prostriedkov.
Riadne opravné prostriedky sa podávajú v zákonom stanovenej lehote, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Majú odkladný účinok.

Súd vždy vyzve strany či chcú podať opravné prostriedky (ak nie rozsudok platí od 1. dňa doručenia rozsudku)
Odvolanie proti výroku rozhodnutia musí byť podané do 15 dní od doručenia rozhodnutia na adresu súdu, kde bola vec rozhodovaná. Odvolať sa môžu účastníci (zástupcovia), príp. vedľajší účastníci a prokurátor.
Odvolacie konanie prebieha na súde o stupeň vyššom, kde bude vynesené konečné rozhodnutie (princíp dvojinštančnosti, len jedno možné odvolanie). Odvolací súd môže pôvodné súdne rozhodnutia potvrdiť, a tak odvolanie zamietnuť alebo zrušiť, a tak vec vrátiť na opätovné prejednanie nižšiemu súdu.
Mimoriadne opravné prostriedky sa podávajú proti právoplatným rozhodnutiam najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Obnova konania sa pripúšťa vtedy, ak sa vyskytli nové skutočnosti a dôkazy, ktoré môžu podstatne ovplyvniť nové rozhodnutie. Návrh na obnovu treba podať do 3 mesiacov od zistenia skutočností. (treba opakovať celé konanie)

Dovolanie je prípustné iba proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ak:
vo veci rozhodol neoprávnený súd

niektorý účastník nebol spôsobilý (právne a procesne) a napriek tomu sa bez zástupcu zúčastňoval pojednávaní

platí zásada res iudicata (ak sa o veci už raz právoplatne rozhodlo)

v konaní rozhodoval vylúčený sudca

bol súd nesprávne obsadený (napr. mal rozhodovať senát a rozhodoval samosudca)

V určitých prípadoch môže dovolanie prijať predseda Najvyššieho súdu SR, minister spravodlivosti SR a generálny prokurátor SR.
Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na podnet účastníka konania, ak zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a to na dovolacom súde do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.