Občianske právo

Je jedno z odvetví práva- Je upravený ustanoveniami- Systém– charakteristické usporiadanie prvkov podľa určitých znakov tak, aby sa prelínalo cez spoločný znak-Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzickýcha právnických osôb,majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom.

Obsahuje

1. občianske právo
2. vlastnícke právo
3. – 5. služby v obchode ( bolo zrušené)
6. o škode a bezdôvodnom obohatení
7. dedičské právo
8. záväzkové právo
9. záverečné ustavenia.


Predmet Občianskeho práva, porovnať s iným odvetvím,napr. Obchodným právom ich vzájomný vzťah.Občianske právo je samostatné odvetvie slovenského práva, upravuje majetkové vzťahy a s nimi súvisiace osobné a osobno-majetkové vzťahy. Je odvetvím súkromného práva a v rámci tohto odvetvia má najbližší vzťah s obchodným právom. Platí všeobecná zásada, že obchodné právo je právo špecifickým k občianskemu, to znamená, že ak nie je upravené v Obchodnom zákonníku, postupuje sa podľa zákonníka



Občianskeho. Rozdiel medzi Obchodným a Občianskym právom je, že:Občianske právo sú vzťahy fyzických osôb,k ostatným subjektom.Obchodné právo upravuje vzťahy podnikateľských subjektov.

Postavenie subjektov v občianskoprávnych a v správnych vzťahoch:Subjektami sú. a) štát,b) fyzické a právnické osoby.Subjekty v obč.práv vzťahoch majú rovnaké postavenie. Právnym subjektom je každá osoba, s ktorou právo viaže priznania spôsobilosti na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony


Vznik a zánik fyzickej osoby, nadobúdanie práv a povinnosti:Spôsobilosť fyzickej osoby (FO) na práva a povinnosti vzniká narodením a túto spôsobilosť má aj počaté dieťa za podmienok, že sa narodí živé.Spôsobilosť FO zaniká smrťou, ak nemožno preukázať smrť, tak vyhlásením za mŕtveho. Vyhlásiť FO za mŕtvu možno aj nezvestnú osobu, ak zo zreteľom na všetky okolnosti možno predpokladať, že už nežije.Spôsobilosť FO vzniká v plnom rozsahu dosiahnutím plnoletosti (18 rokov)Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť môže dosiahnuť len z rozhodnutia súdu. Maloletý majú len obmedzenú spôsobilosť.Pozbaviť FO spôsobilosti na právne úkony možno za predpokladu, že trpí duševnou chorobou, ktorá nemá prechodný charakter. Obmedziť spôsobilosť na právne úkony môže súd, za predpokladu, že osoba v dôsledku duševnej povahy, alebo nadmerného užívania omamných látok ne je spôsobilá na právne úkony. Súd musí vždy uviesť v rozhodnutí rozsah obmedzenia.


Vznik a zánik právnej subjektivity právnických osôb:Právnickou osobou rozumieme organizovanú skupinu osôb alebo majetku, vytvorenú na určitý účel, ktorým právo priznáva právnu subjektivitu.PO sú: - združenia fyzických alebo právnických osôb,-účelové združenia majetku,-jednotky územnej samosprávy,-iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon


Na zriadenie PO je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ to osobitný zákon neustanovuje inak.PO vzniká na základe zákona alebo zápisom do príslušného registra a až dňom zapísania v príslušnom registri nadobúdajú právnu subjektivitu.Všeobecnými znakmi PO sú: názov, sídlo, a kto je oprávnený za danú PO konať. Zduženia PO a FO sú : - obchodné spoločnosti a družstva,-spoločné podniky ( štát+s.r.o.),-politické strany a hnutia,-cirkvi a náboženské združenia,-občianske združenia,-záujmové združenia.PO zaniká: dohodou, uplynutím doby na ktorý bola zriadená, vymazom z príslušného registra alebo likvidáciou.


Zastúpenie, splnomocnenie:Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene a musí byť spôsobilý na právny úkon. Zastúpenie poznáme priame, pri ktorom vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému a nepriame, kde zástupca vo vzťahu k 3 osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle vo svojom mene a na cudzí účet.


Zákonné zastúpenie – (rodič- dieťa) na základe ustanovenia súdu a zastúpenie zmluvné, ktoré vzniká na základe dohody o splnomocenstve.Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť FO alebo PO a to tak, že splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne, ktorý ak to nie je určené inak musia konať spoločne. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie je z toho konania zaviazaný sám iba ak by sa daný úkon dodatočne schválil. Schválenie je potrebné urobiť bez zbytočného odkladu v lehote do 15 dní. Ak prekročil oprávnenie a úkon nebol schválený môže sa splnomocniteľ domáhať splnenia záväzku od splnomocnenca, alebo možno požadovať náhradu škody spôsobenú jeho konaním.



Ak sa o prekročení plnej moci vedelo náhradu škody nemožno uplatniť.Plnomocenstvo zanikne: -vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,-ak ho splnomocniteľ odvolal,-ak ho vypovedal splnomocnenec,-ak splnomocnenec zomrie.


Právne úkony a protiprávne konania:Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Protiprávne konania...
Neplatnosť právnych úkonov:Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza prípadne sa prieči dobrým mravom. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný


Právna úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.Ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný.


Uzatváranie zmlúv, postup:Účastníci sú povinný dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohla viesť k vzniku rozporov. Návrh na uzavretie zmluvy je prejavom vôle smerujúcim k uzatvoreniu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe ktorej je určený. Návrh aj keď je neodvolateľný zaniká:-uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy,dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.Prijatie návrhu je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť je súhlas. Nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.


Innominantné zmluvy.
Premlčanie a preklúzia – rozdiely :Premlčanie je také uplynutie lehoty, s ktorým zákon spája možnosť vzniesť námietku a tým vlastne nepriznať vykonateľnosť práva. Pri premlčaní právo nezaniká. Právo sa premlčí uplynutím doby. Premlčacia doba je 3 roky. Na rozdiel od premlčania, pri prelúzii súd skúma zo zákona uplynutie času a pohľadávku neprizná. Pri preklúzii, ak povinný plní svoj dlh, vzniká druhej strane bezdôvodné obohatenie. Pri preklúzii právo zaniká. ( preklúzia je prepadnutie lehoty. zánik subjektívneho práva už preto, že ho v stanovenej lehote neuplatnil)


Doby, lehoty, plynutie v občianskoprávnych vzťahochV obchodnom zákone je premlčacia doba 4 roky.Námietku premlčania môže dlžník uplatniť najneskôr do vydania konečného rozhodnutia. Nepremlčujú sa práva ktoré nemajú majetkovú povahu.Práva viažuce sa k osobe sa premlčujú 3 roky Podľa zákona o rodine - nárok na výživné sa nepremlčuje, ale premlčaniu podliehajú jednotlivo opakujúce sa dávky.Zákonník práce – peňažné dávky sa premlčujú v lehote 3. rokov.Právo na náhradu škody – sa premlčuje v lehote 2. rokov odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom a tom kto za ňu zodpovedá. Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne právo na náhradu škody sa premlčí v lehote 3. roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10. rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, lehota premlčania je 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie kto sa na jeho úkor obohatil.



Lehota 10 rokov je ak sa ide o úmyselné obohatenie. Účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.


Plynutie premlčacej doby – zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby-Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba neplynie.-Ak ide o právo osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu premlčanie nezačne.-Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami premlčanie sa ani nezačne ani neplynie. To platí aj o právach medzi manželmi.Občiansky zákonník uznáva subjektívnu a objektívnu premlčacie dobu.Subjektívna premlčacia doba znamená možnosť sa pri obvyklej starostlivosti, oprávnený dozvie, že môže svoje právo uplatniť. Je kratšia ako objektívna premlčacia doba.


Objektívna premlčacia doba začína plynúť vždy udalosťou, ktorá označuje právnu skutočnosť znamenajúcu začiatok jej plynutia.Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa 10 rokov nevykonávalo. -Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného, tým, že ten je povinný strpieť, niečoho sa zdržať alebo aj niečo konať-Práva zodpovedajúce vecnému bremenu sú spojené s vlastníkom určitej nehnuteľnosti alebo sa viažu k určitej osobe.-Právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa premlčuje 10 rokov odo dňa keď sa malo podľa tohto rozhodnutia plniť.



Ak dlžník písomne uzná právo, čo do výšky a dôvodu sa premlčuje 10 rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak je však v uznaní uvedená nová lehota na plnenie, začína premlčacia doba od plynutia tejto lehoty.Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v lehote 3 roky.12.Domácnosť a blízke osoby, spoločne a rozdielne znaky:Blízke osoby – sú príbuzný v priamom rade, súrodenec, manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom - sú to osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádzajú jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho predka.Príbuzný v priamom rade – rodičia a deti.Príbuzný v pobočnom rade – súrodenci a bratranci a sesternice


Domácnosť – tvoria ju fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Domácnosť nieje subjektom práva, ale má význam v práve, v niektorých skutočnostiach ( pri nájme bytu). Z pojmu domácnosť vyplýva, že občan môže byť príslušníkom len jednej domácnosti. Príslušnosť domácnosti u maloletých určuje dohoda rodičov, alebo rozhodnutie súdu. U manželov založenie ďalšej domácnosti je vylúčené, pokiaľ ich spolužitie vykazuje znaky trvalého spolužitia a uhrádzania nákladov.13.Vec a jej príslušenstvo:Vec – občiansky zákonník vec priamo nedefinuje.



Vo výklade sa ustálila definícia, ktorá hovorí o ovládateľných hmotných predmetoch, ktoré slúžia ľudskej potrebe. Ovládateľnosť a užitočnosť veci posudzovať v konkrétnom prípade je vždy objektívne, čo znamená, že za daného stavu ľudského poznania možno túto vec ovládať a či slúži ľudským potrebám. Predmetom občiansko-právnych vzťahov môžu byť aj byty a nebytové priestory. Nie všetky veci sú spôsobilé v občiansko-právnom vzťahu.Hromadná vec – viaceré hmotné veci môžu vytvárať jediný celok a jediný predmet občiansko-právnych vzťahoch (jedálenský servis).


Majetok – ktorým rozumieme súbor vecí, práv a záväzkov určitého subjektu.Imanie rozumieme peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti.Triedenie veci – rozdeľujeme na hnuteľné a nehnuteľné veci ,-zužitkované a nezužitkované,-zastupiteľné a nezastupiteľné,-deliteľné, nedeliteľné a požičane a vypožičané,-výrobné a spotrebné.Nehnuteľnosťami rozumieme: pozemky a stavby pevne spojené so zemou. Ostatné veci majú povahu veci hnuteľných. Pozemky sú vždy nehnuteľnosťami bez ohľadu na ich povrch. Predmetom občiansko-právnych vzťahov sú odmerané časti zemského povrchu..Stavba je nehnuteľnou vecou, ak je spojená so zemou pevným základom, pričom nezáleží o akú stavbu ide. Presné vymedzenia sú v stavebnom povolení.Hlavná vec a jej príslušenstvo – príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkom hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa z hlavnou vecou trvale užívali.



Príslušenstvom je určené vlastníkovi hlavnej veci na trvalé užívanie. Príslušenstvo nestráca svoju povahu fyzickým oddelením, odlúčením, či technickým odpojením, pokiaľ zachováva povahu hlavnej veci.Právne úkony týkajúce sa príslušenstva sa netýkajú hlavnej veci. (úroky z omeškania).Špecifickým príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to aby sa z hlavnou vecou užívali.-Súčasť veci nie je predmetom samostatných občiansko-právnych vzťahov. Súčasťou veci je všetko to, čo podľa povahy patrí k nej a nemôže od nej byť oddelené bez toho, aby sa tým vec neznehodnotila.14.Oprávnenosť vlastníka veci:Vecné práva


Vznikajú so vznikom súkromného vlastníctva nad pôdou. Pre uplatňovanie vecných práv je rozhodujúca zásada: že výkon vlastníckych práv nesmie poškodzovať výkon iných vlastníckych práv, nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom.Vlastníctvo – je ekonomická kategória a vyjadruje vzťah k prírode. Ak je upravené právnou normou hovoríme o vlastníckom práve. Vzťah k prírode je charakteristickým procesom ovládania, využívania, zhodnocovania a disponovania s hmotnými vecami. Vlastníctvo znamená zároveň aj subjektívny vzťah k veci v danom prípade hovoríme o subjektívnom vlastníckom práve. Objektívne vlastnícke právo je súhrn právnych noriem, ktoré upravujú možnosti vlastníka vec držať, užívať, disponovať ňou.Oprávnenie vec užívať - znamená využívať jej úžitkovú hodnotu t.j. prisvojovať si z podstaty jej úžitkovej hodnoty a zároveň ju aj spotrebovávať.


Práva a povinnosti vo vzťahu k vlastníctvu – znamená rozsah subjektívneho vymedzenia vlastníckeho práva. Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti, poskytuje sa im rovnaká právna ochrana. Právo vlastniť majetok je zaradená medzi základné ľudské práva.Obmedzenia vlastníckeho práva – vlastnícke právo je možno obmedziť na základe zákona a za primeranú náhradu, z toho vyplýva, že vyvlastnenie je možné iba vo verejnom záujme v nevyhnuteľnej miere.Povinnosti vychádzajúce z vlastníckeho práva – každý má rovnaké povinnosti v záujme nerušeného výkonu vlastníckych práv, všetkých zúčastnených subjektov. Každému vlastníkovi zákon ukladá povinnosť zdržať sa všetkého čím by výkonom svojho vlastníckeho práva nad mieru prípustnú pomerom obťažoval iného, alebo čím by ohrozoval výkon jeho práva (hluk, prach, nešetrné alebo nevhodné odstraňovanie koreňov stromov, vetvy presahujúce jeho pozemok).



V rámci riešenia susedských vzťahov súd musí prihliadať na konkrétne podmienky a pomery v rámci susedských vzťahov.Každé obmedzenie vlastníckych práv by malo byť za náhradu a to len v prípade, že sa nedá inak. V prípade núdze je uložená povinnosť vlastníka strpieť, aby sa jeho vec použila aj bez povolenia ak je to v naliehavom verejnom záujme.Nadobúdanie vlastníctva – možno ho nadobúdať kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom.. Ak sa vlastníctvo nadobudlo rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa dňom v rozhodnutí určenom, ak takýto deň nie je dňom právoplatnosti rozhodnutia.Vlastníctvo hnuteľnej veci - sa nadobúda prevzatím veci ak sa účastníci nedohodli inak.15.Držba a vydržanie:Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo seba. Vydržiavanie- oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite, dobromyseľne v držbe po dobu troch rokov pri hnuteľných veciach a 10 rokov pri nehnuteľných veciach.

Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak je vlastník neznámy, je nálezca povinný vrátiť vec príslušnému orgánu. Nájdením stratenej veci nemožno nadobudnúť vlastníctvo. Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a odmenu za nálezné vo výške 10% z hodnoty nálezu.Prvotné právo držby patrí vlastníkovi, avšak oprávneným držiteľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka.Dispozičné právo – znamená realizáciu zmeny hodnoty veci. Predmetom dispozičného práva je zmena vlastníckych práv t.j. oprávnenie vlastníka vec predať prípadne zničiť.



Od dispozičného práva vlastníka treba odlišovať také dispozičné úkony vlastníka, ktoré nevedú k prevodu vlastníckeho práva (lízing).Spracovanie cudzej veci – ak niekto spracuje cudziu vec dobromyseľne stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na veci je väčší. Je všek povinný druhému vlastníkovi nahradiť to o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak to nie je možné súd určí podľa okolností kto je vlastníkom vecí a komu patrí náhrada, ak medzi nimi nedošlo k dohode.Neoprávnené zriadenie stavby na cudzom pozemku – ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal právo môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť aby zriaďovateľ túto stavbu odstránil na vlastné náklady.



Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ja súd do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak s tým súhlasí. Ak nie, súd rozhodne zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe.16.Spoluvlastníctvo, oprávnenosť a povinnosti z neho:Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.Charakteristické znaky podielového vlastníctva – je vyjadrenie jeho podielu aj miera oprávnenia nakladať s vlastníctvom. O hospodárení rozhodujú spoluvlastníci väčšinou podľa veľkosti podielov.Predkupné právo zo zákona – spoluvlastníci majú zo zákona predkupné právo na vec.



V prípade nezhody o predkupnom práve platí, že majú možnosť vec vykúpiť pomerne veľkosti svojich podielov. Je obmedzenie iba v prípade, že sa podiel na veci prevádza na osobu blízku.Zrušenie podielového vlastníctva- účastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vysporiadaní, ak je predmetom nehnuteľnosť. Dohoda musí byť písomná.Každý zo spoluvlastníkov je povinný dať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadal, ak dohoda o zrušení spoluvlastníctva už nemala písomnú formu. To sa môže týkať jedného alebo viacerých vlastníkov. V prípade, že nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne na pritom na veľkosť podielov, na účelnosť použitia veci.



Ak nie je rozdelenie veci možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Ak niekto vec nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 17.Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, vznik a zánik:Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – bezpodielovým spoluvlastníctvo manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. - Výnimkou sú vecí získané darom alebo dedičstvom, ako aj veci , ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania, len jednému z manželov, veci získané jedným z manželov v rámci predpisov o reštitúcií majetku, ktorú mal vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva. - Oprávnenie nakladať so spoluvlastníctvom má každý z manželov rovnaké, bez súhlasu druhého manžela, ak nejde o veci mimoriadneho významu.




Zánikom manželstva zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Ak by zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov, toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva. Zo zákona zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dátumom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode, smrťou jedného z manželov, prehlásením manželstva za neplatné.Na použite majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje manžel, ktorý chce podnikať pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikanie.18.Zádržné právo:Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže je zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať.



Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím dostatočnej zábezpeky.19.Zodpovednosť za škodu, výška škody:Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.20.Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach:Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu na veciach, ktoré boli ubytovaní fyzickými osobami alebo nimi vnesené, ibaže by ku škode došlo inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov určených na ubytovanie.Za klenoty, peniaze i iné cennosti zodpovedá len do výšky ustanovenej predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhrádzajú sa bez obmedzenia.


Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzkovateľa bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dňa od kedy sa poškodený dozvie o škode.Za škodu spôsobenú na veciach odložených v MHD sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobené ich prevádzkou.21.Bezdôvodné obohatenie:Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vrátiť. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez oprávneného dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorí odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje prijaté plnenie premlačacieho dlhu, tiež prijatie plnenia z hry alebo stávky.Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak ho nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.


Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydá, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.22.Dedenie zo zákona:Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov. -V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.-V druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti.



Dedia rovnakým dielom, manžel vždy najmenej polovicu-V tretej skupine ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci (ak nededia súrodenci dedia ich deti rovnakým dielom) a tí ktorí žili po jeden rok pred jeho smrťou s ním v spoločnej domácnosti-V štvrtej skupine dedia spoločným dielom prarodičia poručiteľa (ak nededia prarodičia dedia ich deti rovnakým dielom)Dedenie zo závetu – poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadi v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.Musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný, inak je neplatný. Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.



Závet ktorý je napísaný vlastnou rukou, ale aj závet nenapísaný vlastnou rukou musí byť podpísaný vlastnou rukou inak je neplatný. Musí byť podpísaný za prítomnosti dvoch svedkov, ktorý výslovne prejavia, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a musia závet podpísať.Ak poručiteľ nemôže písať a čítať tak je závet písaný niekým iným a overený súčasne troma svedkami.

Odmietnutie dedičstva:
Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstvo, ktoré ho na to výslovne oprávňuje.Vyhlásenie o odmietnutí, môže robiť do jedného mesiaca odo dňa keď bol o práve odmietnutia dedičstva upovedomený. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky a nemôže ho odmietnuť len z časti.24.Vydedenie:Poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.Ak o poručiteľa trvalo neprejavuje záujem, ak bol odsúdený pre úmyselná trestný čin v trvaní najmenej 1 rok alebo trvalo vedie neusporiadaný život.25.


Vznik a obsah záväzkov:Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávky) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone.Obsah záväzkov – z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.26.Omeškanie dlžníka:Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ha nesplní ani v dodatočnej lehote môže veriteľ od zmluvy odstúpiť. Ak ide o omeškanie peňažného dlhu má veriteľ právo od dlžníka požadovať aj úroky z omeškania.K omeškaniu nedôjde, ak veriteľ včas a riadne neprijme od dlžníka ponúknuté plnenie.



Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky. 27.Postúpenie pohľadávky:Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou formou niekomu inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Ak oznámenie nie je oznámené a postupník nepreukáže oznámenie dlžník sa zbaví záväzku. 28.Prevzatie dlhu:Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.



Ak sa dlh prevezme bez dohody stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.29.Zmluvná pokuta:Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi nevznikne žiadna škoda.Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty. Ak z dohady nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.30.Ručenie:Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak je neuspokojí dlžník.



Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojej pohľadávky.Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že dlžník nemôže pohľadávku uspokojiť. Ak ručiteľ dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie.31.Zánik záväzkov:Splnením dlhu- dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Dohodou – ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým doterajší zaniká.Nemožnosť plnenia – ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.Uplynutím času – práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času na ktorý boli obmedzené.Smrť veriteľa alebo dlžníka – smrťou dlžníka povinnosť nezaniká, iba že jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu.


Započítanie pohľadávok:Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.Započítanie nieje prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať, pohľadávky z vkladov, ak aj pohľadávku ktorá ešte nie je splatná.33.Kúpna zmluva a prechod vlastníctva:Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúci povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Cenu treba dojednať v súlade so záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná. Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy, predávajúci a náklady spojené s prevzatím kupujúci.



Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný na ne upozorniť. Ak dodatočne vyjde najavo vada, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny a ak vada robí vec neupotrebiteľnou, má právo od zmluvy odstúpiť 34. Navrhovateľ a odporca v občianskosúdnom konaní:Navrhovateľ je vlastne žalobca. Odporca je žalovaný.35. Žaloba:Je návrh na začatie konania pred súdom v občianskoprávnej veci, keď má toto povahu sporu. Žalobou žalobca uplatňuje proti žalovanému svoje právo, ktoré vyplýva buď z právneho predpisu alebo zmluvy. Obsahom žaloby je znenie výroku, ktorého sa žalobca dožaduje.36. Rozsudok:Súd na základe skutočného stavu rozhodne A rozhodnutie súdu sa nazýva rozsudkom. Vyhlási sa verejne predsedom senátu, v mene republiky. Vystaví sa písomne a doručí sa účastníkovi, prípadne zástupcovi do vlastných rúk. Doručený rozsudok nemožno napadnúť odvolaním a povinnosti z neho vyplývajúce treba splniť do troch dní.



Odvolanie v občianskom a správnom konaní:Nie je prípustné voči určitým uzneseniam súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa môže účastník napadnúť. Odvolanie možno podať do 15 dní na súde, ktorý vo veci rozhodol. Vzdať sa odvolania možno až po vyhlásení rozhodnutia.38. Advokát a jeho postavenie v súdnom spore,39. Správne právo, predmet, úpravy:Správne právo je samostatné odvetvie slovenského práva regulujúce spoločenské vzťahy vo sfére verejnej správy. Predmetom sú spoločenské vzťahy vznikajúce v procese praktickej organizácie plnenia úloh a funkcie štátu. Upravuje ho zákon č. 71/1967, ktorý je platný dodnes.40. Verejná správa, jej subjekty:Verejná správa vo svojej podstate predstavuje správu verejných záležitostí, ktoré sa realizujú ako prejav výkonnej moci štátu. Vymedzuje sa v organizačnom a funkčnom poňatí.



Pozostáva z dvoch zložiek –štátna správa, -samospráva.Subjektami verejnej správy: v ústavnej správe – štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, štátne účelové fondy, fondy národného majetku, Slovenský pozemkový fond, verejné vysoké školy – v územnej samospráve – obce, VÚC, -fond soc. a zdrav. poistenia- soc. poisťovne, zdravotná poisťovňa.41. Systém správneho práva:Systém správneho práva je ovplyvňovaný a motivovaný aj možnosťami a potrebami spoločnosti a jednotlivých subjektov. Pri systéme právneho práva vychádzame z toho, ako sa členia normy správneho práva:Všeobecná časť – platia pre celú verejnú správu ( výkon verejnej správy, kontrolaverejnej správy, činnosti verejnej správy atď.)


Osobitná časť – charakteristická len pre niektoré odvetvia verejnej správy (správa školstva, zdravotníctva správa justície atď)V súlade s klasifikáciou sa právne právo delí na hmotné (materiálne procesné (formálne) 42. Správne konanie:Správne konanie je aplikačný proces, v ktorom správny orgán realizuje právo.Formálno-právny postup správnych orgánov pri prejednávaní, preskúmavaní a výkone rozhodnutí.



Ústredné orgány štátnej správy:Najvyšším orgán štátnej správy je vláda SR- ústredný orgán štátnej správy – ministerstvá – min. zahraničných vecí, hospodárstva, kultúry, školstva, financií, spravodlivosti, obrany, pre správu a privatizáciu, práce soc. vecí a rodiny, životného prostredia poľnohospodárstva výstavby a verej. prác, pôšt a telekomunikácií - a iné orgány štátnej správy – protimonopolný úrad, štatistický úrad, úrad jadrového dozoru, úrad správy štátnych hmotných rezerv.44. Orgány samosprávy:je vykonávaná verejnoprávnymi združeniami. Vykonáva sa samostatne a vo vlastnom mene subjektami, ktoré nie sú štátne: mestá, obce komory, záujmové združenia.Sú to : vyšší územný celok,- záujmová,- územná


Vecná, miestna a funkčná príslušnosť správneho orgánu:vecná príslušnosť – určuje ktorá kategória orgánu je príslušná na I. stupňové vybavovanie. Znamená, že určité orgány sú povolané vybavovať vymedzené veci miestna príslušnosť – touto sa určuje, ktorý z vecne príslušných orgánov je vzhľadom na územie svojej pôsobnosti povolaný konať a rozhodnúť


funkčná príslušnosť – znamená rozhodnutie kompetencie medzi organizačné zložky toho istého orgánu.46. Začatie správneho konania:Začatie konania-začína sa na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu.Je začaté dňom , keď podanie účastníka konania došlo príslušnému orgánu.Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi prvý úkon, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých účastníkov konania. Doručovanie v správnom a občianskom konaní:Doručenie do vlastných rúk:-dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu.


Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresátovi o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do 3 dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.-Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, je doručená dňom, keď sa jej prijatie odoprelo, na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.



Rozhodnutie:Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní).49. Platnosť a vykonateľnosť rozhodnutia:Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať je právoplatné.Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok.



Výkon rozhodnutíak účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je vykonateľné, alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným výkazom nedoplatkov.Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, schválil zmier alebo vyhotovil výkaz nedoplatkov.-Výkon rozhodnutia uskutočňuje správny orgán, ktorý vo veci rozhodol a proti jednotlivým úkonom spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky.


Orgán uskutočňujúci výkon rozhodnutia môže zo závažných dôvodov na návrh účastníka konania alebo z prípadne iného podnetu výkon rozhodnutia odložiť.-Proti jednotlivým úkonom a opatreniam spojeným s výkonom rozhodnutia možno podať námietky.-Výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu.51. Konanie o rozklade:Tento riadny opravný prostriedok s používa proti prvoinštančnému rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy. Tento sa podáva na tom istom orgáne v lehote 15 dní od oznámenia rozhodnutia. 52. Obnova konania:Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak-vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie,-nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní,-rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.




Postavenie, prokuratúra v správnom konaní:Postavenie prokuratúry - univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme. Je hierarchický usporiadaná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom. Prokuratúra chráni práva zákonom a nemá oprávnenie zasahovať do základných ľudských práv a slobôd. Nerozhoduje o vzatí do väzby, o vykonaní domovej prehliadky, narušení domovej slobody a o porušení tajomstva prepravovaných správ 54. Preskúmanie rozhodnutí súdom v správnom konaní

Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov.55. Preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania


Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže s vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal.- Správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom.- pri preskúmaní vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia.56. Účastníci správneho konania:Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca)a odporca (žalovaný) a tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. Ak je navrhovateľov a odporcov v jednej veci viac, koná každý z nich sám za seba.


Účastníkom konania, je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.Právo zúčastniť sa na konaní sa určitých podmienok má aj iná osoba ako účastník konania. ( zúčastnená osoba)


Vylúčenie zamestnanca alebo člena správneho orgánu z pojednávania a rozhodnutia v správnom konaní:Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkovi konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.Proti rozhodnutiu o vylúčení nemožno podať samostatné odvolanie.58. Starosta obce ako samosprávny a štátny orgán:Starosta obce plní funkciu štatutárneho orgánu obce v majetkovo- právnych a pracovnoprávnych vzťahoch. Je správnym orgánom v administratívno- právnych vzťahoch.