Obcianske, rodinné a pracovné právo

Obcianske, rodinné a pracovné právo
OBCIANSKE PRÁVO
Obcianske právo patrí k najzákladnejším a tiež k najstarším právnym odvetviam v
histórii práva. Vzniklo v podmienkach starého Ríma, odkial pochádza aj jeho názov :
ius civile ( ci-vilné právo ), ktorý sa používa doteraz.
Systém obcianskeho práva (OP) je rozpracovaný v Obcianskom zákonníku, ktorý
upravuje majetkové vztahy fyzických a právnických osôb, majetkové vztahy medzi
tý-mito osobami a štátom ako aj vztahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,
majetku, autorských práv, priemyselných vzorov a podobne.
Pritom majetkovými vztahmi rozumieme v najvšeobecnejšej podobe také spolocenské
vztahy, ktoré sa týkajú majetku a majetkových hodnôt. K nim patria : - vlastnícke
vztahy,
– vztahy disponovania s majetkom,
– odplatné poskytovanie prác a výkonov, atd.
Pod pojmom obcianske právo rozumieme : právne odvetvie, ktoré všeobecne upravuje
ma-jetkové vztahy a s nimi súvisiace osobné a osobnomajetkové vztahy, pricom
subjekty týchto vztahov majú v právnej rovine rovnaké postavenie.
Obcianske právo upravuje aj cisto osobné, resp. osobnostné vztahy, ktoré vznikajú v
súvislosti s ochranou urcitých aspektov ludskej osobnosti. Obciansky zákonník ich
upravuje v § 11 a nasled. Medzi ne patria : -ochrana telesnej integrity, osobnej
slobody, obcianskej cti, ludskej dôstojnosti, podoby a pod. - ochrana prejavov
osobnosti zachytenej na urcitom hmotnom substráte ( pí-somnosti ), zvukové a
obrazové záznamy.
- ochrana mena fyzickej osoby, ako aj názvu právnickej osoby. ( § 19b OZ).
Vysvetlivky : Právo na ochranu osobnosti prináleží každej fyzickej osobe. Za
neoprávnený zá-sah sa nepovažuje kritika, ak je pravdivá a súcastne svojou formou
primeraná. Hmotné sub-stráty, ktoré zachytávajú, alebo vyjadrujú osobnost fyzickej
osoby nie sú predmetom obcianskoprávnej ochrany, ale je to práve osobnostný obsah,
zachytený na tomto substráte.
Písomnosti osobnej povahy sú najmä listy, denníky, zápisníky, ktoré nie sú urcené pre
verej-nost.
Na vyhotovovanie alebo použitie písomností osobnej povahy, podobizní,.., sa zásadne
vyžaduje privolenie fyzickej osoby, ktorej sa to týka.
Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v obcianskom práve cleníme na :
1. právo na cest a dôstojnost
2. právo na meno
3. právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte
4. právo na osobnú integritu
5. právo na súkromie
6. právo na opravu nepravdivých a pravdu skreslujúcich údajov vo vztahu k
hromadným prostriedkom.
Osobnomajetkové vztahy upravované obcianskym právom sú právne vztahy
vznikajúce z výsledkov duševnej tvorivej cinnosti. Ide o velmi rozsiahlu skupinu
spolocenských vzta-hov, predmetom ktorých sú nehmotné diela, a to diela literárne,
vedecké a umelecké, ku kto-rým priradujeme výkony výkonných umelcov, a takisto
vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory. Osobnomajetkové vztahy možno
teda rozclenit do dvoch skupín : - au-torskoprávne vztahy a vztahy výkonných
umelcov, upravené autorským zákonom,
- priemyselnoprávne vztahy z vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov,
upravené zákonom o vynálezoch a priemyselných vzoroch. Pramene OP:
- vychádzajú z materiálnych podmienok spolocnosti a sú vyjadrené v normách
obcianskeho práva,
- sú písané právne normy vo formálnom slova zmysle ako napr. (Ústava SR, zákony,
OZ, a iné právne normy a predpisy),
- obycaje, zvyklosti, pravidlá spolužitia vychádzajú z OP len vtedy ak sa ich dovoláva
nie-ktorý právny predpis.
- Ústava SR.
- Obciansky zákonník.
Predmetom OP - je skúmanie majetkových a nemajetkových vztahov medzi obcan-mi,
štátom ,organizáciami, (napr. vlastníctvo-§123 OZ, zmluvy-§43 OZ, dedenie-§460 OZ,
vynálezy, právo na cest, dôstojnost, ochranu a podobne).
Vlastníctvo § 123: vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníc-tva držat, užívat, používat jeho plody a úžitky a nakladat s ním.
Vlastnícke právo je teda právo ovládat vec, držat, používat a nakladat s nou vlastnou
mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci. Vlastník má právo vec užívat, alebo aj
neu-žívat. Ak ju neužíva, môže jej užívanie prenechat inému. Oprávnenie vec používat
je obme-dzené len na také veci, z ktorých možno mat úžitky alebo plody. Oprávnenie s
vecou nakla-dat sa naplna právnymi úkonmi.
Zmluvy § 43 : prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy je návrhom na uzavretie
zmlu-vy, ak je dostatocne urcitý...
Návrh na uzatvorenie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí splnat tieto znaky : -
prejav vôle musí smerovat k uzavretiu zmluvy, musí byt vyslovený a urobený s vážnym
úmyslom uzavriet zmluvu.
- návrh musí byt adresný
- návrh musí byt urcitý
- z prejavu vôle navrhovatela musí byt zrejmé, že hodlá byt návrhom viazaný.
Forma návrhu nie je predpísaná. Môže byt urobený ústne, písomne alebo inými
prostriedkami ( faxom, telegramom, pocítacom ).
Dedenie § 460 :dedicstvo sa nadobúda smrtou porucitela.
dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
Okamih smrti porucitela, alebo den, ktorý urcil súd, je rozhodujúci pre prechod práv a
povinností, ktoré sú predmetom dedicstva.
Právne úkony
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Druhy právnych úkonov v OP:
- jednostranné (unilaterálne), dvojstranné (bilaterálne), podla toho, ci ide o prejav
jedno-strannej vôle (ponuka, prijatie), alebo vzájomný prejav vôle dvoch strán
(zmluva).
+jednostranné sa dalej delia : - adresované (smerujúce voci urcitým subjektom )
- neadresované (verejná sútaž )
- právne úkony medzi živými a pre prípad smrti, ( napr. závet )
- odplatné a bezodplatné, podla toho, ci smerujú na založenie nároku na vzájomné
plnenie ( napr. kúpa - darovanie )
- formálne a neformálne. Neformálne sú také právne úkony, pre platnost ktorých sa
nevy-žaduje, aby vôla subjektov bola prejavená v osobitnej forme.
- kauzálne a abstraktné. Pri abstraktných právnych úkonoch možno uplatnovat z nich
po-chádzajúce právne úcinky bez preukázania kauzy, pri ktorých, ak je to potrebné,
treba ka-uzu vždy preukázat.
Kauzou je právnym titulom právneho úkonu uznaný bezprostredný hospodársky ciel
právneho úkonu, napr. dôvod nadobudnutia, s cielom splnenia dlhu, pre prípan smrti.
Náležitosti právnych úkonov:
- náležitosti subjektu (spôsobilost na právne úkony),-spôsobilost fyzickej osoby
vlastnými právnymi úkonmi nadobúdat práva a brat na seba povinnosti vzniká v plnom
rozsahu pl-noletostou. Spôsobilost fyzickej osoby mat práva a povinnosti vzniká
narodením. Sub-jekt, ktorý robí právny úkon, musí mat spôsobilost na práva a
povinnosti, ktoré z úkonu majú pren vzniknút, alebo ktoré sa majú týmto úkonom
zmenit, ci zrušit.
Neplatný je právny úkon, pokial ten, kto ho urobil, nemá spôsobilost na právne
úkony. Neplatný úkon pre duševnú poruchu. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo úcelom odporuje zákonom alebo ho obchádza, alebo sa prieci dobrým
mravom.
Spôsobilost na právne úkony nemá : - maloletá osoba
- osoba, ktorá bola obmedzená v spôsobolosti na právne úkony v rozsahu, kto-rý je
uvedený v súdnom rozhodnutí
- osoba, ktorá bola pozbavená spôsobolosti na právne úkony.
Duševná porucha sa musí zistit v súlade s poznatkami vedy ( zdravotníctva
).nedostatok spô-sobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je dôvodom
absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Zánik spôsobilosti na práva a povinnosti: -
smrtou
- vyhlásením za mrtveho
- náležitosti vôle (musí byt daná, vážna, bez omylu a slobodná). Právny úkon sa musí
robit slobodne a vážne, urcite a zrozumitelne, inak je neplatný.
Prejav vôle sa môže urobit :1 - konaním a.) výslovné právne úkony(ako vyjadrovací
prostriedok predpokladá ludskú rec, nezáleží na forme a spôsobe, možno urobit tak
ústne ako aj písomne.
b.) kongludentné právne úkony – všetky
právne úkony, ako prejav vôle, ktoré sa uskutocnili inak, ako výslovným spôsobom,
ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, co chcel úcastník povedat.(napr. kývnutie
hlavou, co daný úkon obvykle znamená..)
2. - opomenutím – necinnost úcastníka
Sloboda a vážnost prejavu vôle : ak právny úkon trpí vadami vôle ( nebol urobený
slo-bodne a vážne ), alebo trpí vadami prejavu vôle ( nebol urobený urcite a
zrozumitelne ), je absolútne neplatný. - náležitosti prejavu (forma, zrozumitelnost,
urcitost). Právny úkon sa musí urobit slobod-ne a vážne, urcite a zrozumitelne, inak je
neplatný.
Predpoklad, že k prejavu vôle došlo : - slobodne a vážne
- urcite a zrozumitelne
- s možným predmetom plnenia, inak je právny úkon neplatný.
Sloboda a vážnost sú základné náležitosti vôle.
Vôla bez jej prejavu nie je poznatelná. Ak bol prejav urobený neslobodne, možno
usúdit aj neslobodu vôle.
Na slobodu vôle sa môže pôsobit fyzickým donútením, alebo psychickým donútením.
Zrozumitelnost : - právneho úkonu znací, že jeho adresát je objektívne schopný
pochopit výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu, prípadne
aj pomocou prekla-du. Urcitost právneho úkonu : - ak nie je vnútorne rozporný jeho
obsah alebo ked prípadný rozpor možno odstránit výkladom.
- náležitosti vztahu vôle a prejavu (zhoda alebo nezhoda vôle s prejavom, môže byt
ve-domá alebo nevedomá. Musí jestvovat jednota vôle a prejavu. Tieto dve zložky sa
musia vyskytovat v konkrétnom prípade simultárne ( prebiehajú spolocne, súhlasne ),
inak niet právneho úkonu. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu. Clovek
casto koná fak-ticky. Neprejavuje vôlu avšak jeho cinnost má napriek tomu právne
dôsledky ( výkon práce, tvorivá duševná cinnost, vytvorenie diela, ..).
nevedomá zhoda – omyl v prejave, omyl v kvalite,
vedomá zhoda – výhrada,
- náležitosti predmetu právneho úkonu ( náležitosti správania možné a dovolené).
Právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo úcelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieci dobrým mravom nie je dovolený.
Platnost právnych úkonov:
- pokial splna všetky právne náležitosti tzn., že sú úplné a nevyhlasujú sa chybné,
- pokial nesplnajú právne náležitosti môžu byt neplatné, odporujúce, neexistujúce.
Podla stupna vady sa rozoznáva : neexistentnost
neplatnost
odporovatelnost právnych úkonov, podla toho sa
hovorí o : neexistentnom, neplatnom a odporovatelnom právnom úkone.
a) Neexistentný právny úkon : je taký, ktorému chýba niektorý z elementárnych
predpo-kladov jeho vzniku, napr. nedostatok vôle pre fyzické donútenie, nedostatok
vážnosti (žart, hra a pod.)
b) Neplatnost právneho úkonu : môže byt absolútna, alebo relatívna.
ba)absolútna neplatnost : spocíva v tom, že právny úkon sa síce považuje za
existujúci, ale je neplatný, a preto jeho následky nenastanú. Právny úkon je neplatný v
celom rozsa-hu, ak dôvodom jeho neplatnosti je podstatná náležitost právneho úkonu.
Neplatný právny úkon obsahujúci náležitosti iného právneho úkonu zostáva sám o sebe
neplatným.
bb)relatívna neplatnost : je taká, ktorej sa môže dovolávat len úcastník úkonu
postihnu-tý dôvodom neplatnosti. Iné osoby sa nemôžu neplatnosti dovolat, ani sa
nemôžu domá-hat jej vyhlásenia. Ak sa teda oprávnený úcastník nedomáha vyslovenia
neplatnosti, resp. kým sa neplatnost nevysloví, má právny úkon následky platného
právneho úkonu.
c) Odporovatelnost právneho úkonu : spocíva v možnosti veritela domáhat sa , aby
voci nemu bol právny úkon dlžníka vyhlásený za právne neúcinný, pokial ním došlo k
zmrazeniu uspokojenia jeho pohladávky. Ide o právne úkony,ktorými dlžník zmenšuje
svoj majetok do tej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie veritelovej vymáhatelnej
po-hladávky.
Podmienky súdneho konania:
- Spôsobilost byt úcastníkom konania a procesná spôsobilost. Spôsobilost byt
úcastníkom konania má ten, kto má spôsobilost mat práva a povinnosti. § 18 OSP )
Ústava SR: Každý má spôsobilost na právo. Pojem každý: -kto sa narodí,
-právnické osoby, ktoré nadobúdajú právnu subjektivitu a zároven aj spôsobilost
svojimi úkonmi nado-búdat práva, -fyzická osoba, rozlišovat s pojmom št. obcan.
Spôsobilost na právo: - všeobecná - môže byt obmedzená len ústavnými zákonmi,
- konkrétna - môže byt obmedzená zákonmi, ale aby to nebolo v rozpore so
základnými právami a slobodami, ústavou.
Spôsobilost na právne úkony : -spôsobilost vlastnými úkonmi nadobúdat práva
a povinnosti a brat na seba povinnosti.
Spôsobilost na protiprávne úkony –spôsobilost byt zodpovedným ( znášat následky ) za
správanie ( za úkony ), ktoré sú v rozpore s právom.
Povinnostiam nie je potrebné poskytnút ústavu.
- Riadne zastúpenie ( § 22 OSP)– obligatórne zastúpenie procesne nespôsobilého
úcastníka zákonným zástupcom, alebo ak ide o procesné opatrenie, ktorého právne
úcinky sa obme-dzia na riešenú hmotnoprávnu vec, kde hrozí, že úcastník nebude
schopný správne sa o-rientovat v konaní. ( napr. u maloletého zamestnávatela, ale i
zamestnanca ).
- Právomoc a príslušnost súdu. ( § 7,8,9 OSP) Súdy rozhodujú v týchto vztahoch :-
obcian-skoprávne
- pracovné
- rodinné
- družstevné
- obchodné
Výnimku tvoria spory o urcenie hraníc medzi pozemkami, ktoré patria do
právomoci okr. Úradov, odborov katastra nehnutelnosti.
Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
§ 84 OSP : Na konanie je príslušný všeobecný súd úcastníka, proti ktorému
návrh sme-ruje, ak nie je ustanovené inak.
Miestna príslušnost súdov : -všeobecná miestna príslušnost
- príslušnost daná na výber
- výlucná miestna príslušnost
- dohodnutá miestna príslušnost
prioritné postavenie má výlucná miestna príslušnost, podla ktorej sa bude prednostne
urcovat miestna príslušnost súdov.
- Prekážka právoplatne rozhodnutej veci
- Prekážka rozsúdenej veci. ( § 83,103 ). Zacatie konania bráni tomu, aby o tej istej
veci prebiehalo na súde iné konanie. Ustanovenie vyjadruje prekážku súdneho konania
(litis-pendencia ), ktorá zabranuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej
veci. Tá-to prekážka vzniká, ak na ktoromkolvek súde SR je zacaté konanie, ktoré má :
+rovnakých úcastníkov, + rovnaký predmet konania, + rovnaké skutkové okolnosti.
- návrh na zacatie konania (§79 ). Podanie návrhu je základnou podmienkou konania.
Na podanie návrhu je legitimovaná každá fyzická a právnická osoba, preto sa súd musí
zaobe-rat každým návrhom.
- riadne obsadenie súdu (súd rozhoduje rozsudkom, platobným rozkazom, zmenkovým
pla-tobným rozkazom, uznesením, zastavením alebo prerušením konania).
Opravné prostriedky:
- riadne sú odvolanie a odpor,
- mimoriadne sú obnova konania a dovolanie .
Základný rozdiel medzi týmito dvoma druhmi opravných prostriedkov spocíva v tom, že
kým riadne opravné prostriedky smerujú proti ešte neprávoplatným opravným
prostriedkom - mi-moriadne opravné prostriedky voci rozhodnutiam, ktoré už
právoplatnost nadobudli.
Odvolanie smeruje proti neprávoplatným rozsudkom a uzneseniam prvostupnového
súdu. Odvolací súd môže odvolanie zamietnut, rozhodnutie potvrdit, zmenit alebo zrušit
a vrátit na nové prerokovanie súdu 1. Stupna, ktorý je viazaný pri svojom rozhodovaní
právnym ná-zorom odvolacieho súdu.
Odpor sa podáva voci neprávoplatným platobným rozkazom vydaným v skrátenej
forme súd-neho konania.
V takom prípade sa platobný príkaz ruší a vo veci sa vytýci pojednávanie.
Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok prichádza do úvahy vtedy, ak
úcastník nemohol v pôvodnom súdnom konaní uplatnit dôkazy ci vedomosti o urcitých
skutocnos-tiach. Návrh na obnovu konania sa podáva v zákonom ustanovenej lehote na
súde, ktorý vec rozhodol v prvom stupni. Tento súd spociatku rozhoduje o samotnom
povolení obnovy kona-nia a v prípade kladného stanoviska vec aj opätovne prerokuje.
Dovolaním, ako mimoriadnym opravným prostriedkom, možno za urcitých podmienok
na-padnút právoplatné rozhodnutie druhostupnového súdu. V niektorých prípadoch
možno podat dovolanie voci každému rozhodnutiu (§237 ak sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomo-ci súdu, ak úcastník nemal spôsobilost, ...), voci potvrdzujúcemu
rozsudku iba za urcitých podmienok (§ 238 ak sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu,..). Od-volací súd môže dovolanie zamietnut alebo zrušit
rozhodnutie a vec vrátit na dalšie preroko-vanie. Súd, ktorý o veci rozhodol, je viazaný
vysloveným právnym názorom.
RODINNÉ PRÁVO
Upravuje spolocenské vztahy, ktoré vznikajú medzi manželmi, medzi rodicmi a detmi
ako aj vztahy, ktoré napodobujú osvojenie, opatrovníctvo a pestúnsku starostlivost. 1)
Rodinné právo sa orientuje na vztahy : -vztah medzi manželmi – upravuje vznik
manželstva, ktorým rodina v právnom zmysle vzniká. Z uzavretia manželstva vzniká
medzi manželmi právny vztah, ktorého obsahom sú zákonom vymedzené práva a
povinnosti cisto osobného charakteru ( napr. zákonná vyživovacia povinnost ).osobná
povaha týchto práv a povinností znamená, že oprávnený sa nemôže vzdat svojich práv,
zaviazaný nemôže pre-niest svoju povinnost na iného, smrtou tieto práva a povinnosti
zanikajú.
2) Právny vztah vzniká aj medzi rodicom a dietatom. Na jeho vznik nie je potrebný
nijaký vôlový úkon, stací narodenie, ktoré nadobúda význam právnej skutocnosti.
Tento právny vztah vzniká aj vtedy, ak rodicia nie sú manželmi.
Spolocenským poslaní, manželstva a rodiny je výchova detí.
Výchova detí : - vo vlastnom vyhovujúcom prostredí
- náhradné prostredie + inštitút osvojenia
+ pestúnstvo
3) Právny vztah medzi manželmi alebo medzi rodicmi a detmi vzniká aj vzájomná
vyživovacia povinnost.
Predmetom rodinného práva je skúmanie majetkových a iných vztahov, ktoré sú
medzi manželmi, rodicmi a detmi.
Pramene rodinného práva – vychádzajú z konkrétnych historických a materiálnych
podmienok spolocnosti ako sú písané právne normy, obycajové práva a zvyky ak sú
zahrnuté v právnych predpisoch. Základným pramenom rodinného práva v SR je Zákon
o rodine c.
94/1963, nov. c. 234/92.
Zásady rodinného práva:
1. dobrovolnost a slobodné rozhodovanie,
2. rovnost ženy a muža,
3. ochrana manželstva, rodiny, matky a dietata štátom,
4. zásada vzájomnej pomoci v rodine,
5. zásada monogamie,
6. zrovnoprávnenie civilného a cirkevného sobáša,
7. neprípustnost diskriminácie rasy, náboženstva a národnosti. 1) zásada dobrovolnosti
a slobodného rozhodovania pri uzavretí manželstva. muž a žena, ktorí dosiahli vek,
potrebný na uzatvorenie manželstva, riadia sa len svojim citovým vzta-hom. Od nikoho
nepotrebujú súhlas.
2) rovnoprávnost muža a ženy: muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, vpráci
a vo verejnej cinnosti.
3) ochrana manželstva, rodiny, matky, dietata štátom
a, ochrana manželstva : vznikom manželstva sa založila rodina, ktorej hlavným
úce-lom je výchova detí
b, ochrana matky : predškolské zariadenia, inštitút urcovania otcovstva,
c, ochrana dietata : výchova v rodinnom prostredí, odstránenie diskriminácie detí podla
pôvodu, zodpovednost rodicov za výchovu svojich detí, ...,
4) zásada vzájomnej pomoci v rodine : (§ 18 ZR. muž a žena majú v manželstve
rovnaké povinnosti. Sú povinní žit spolu, byt si verní, vzájomne si pomáhat).povinnost
vzájomnej pomoci má široký obsah, jak vo sfére mejetkovej a hmotnej, tak aj vo
všetkých životných situáciách.
5) Zásada monogamie : manželstvo je životným zväzkom jedného muža a jednej ženy.
Dalšie manželstvo sa nemôže uzavriet.
6) Zrovnoprávnenie civilného a cirkevného sobáša a jeho uznanie štátnymi orgánmi,
oba sú právne relevantné.
7) Zásada neprípustnosti akejkolvek diskriminácie podla rasy, náboženstva, národnosti
a pod. Manželstvo
Podmienky uzavretia manželstva upravuje § 1-17 Zákona o rodine. Manželstvo je
právnym vztahom medzi mužom a ženou a jeho hlavným úcelom je založenie rodiny.
Uzavretie manželstva je možné pred orgánom štátu alebo cirkvi. Uzavretím
manžel-stva vznikajú pre manželov urcité práva a povinnosti priamo zo zákona.
§ 1 : manželstvo sa uzatvára na základe dobrovolného rozhodnutia muža a ženy.
-vzájomné sa poznanie po stránke charakteru i zdravotného stavu
-poznajú zmysel manželstva
§ 2 : obcania, ktorí chcú spolu uzatvorit manželstvo, majú dopredu poznat navzájom
svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav ..
- charakterové vlastnosti cloveka a jeho zdravotný stav sú významné skutocnosti, ktoré
majú dôležitý vplyv na priebeh manželstva.
Preto je správne, aby sa snúbenci poznali.
- súhlasné vyhlásenie, že im nie sú známe okolnosti vylucujúce uzavretie manželstva.
§ 8 : obcania sú povinní pri uzatváraní manželstva súhlasne prehlásit, že priezvisko
jedného z nich bude ich budúcim spolocným, alebo si ponechajú svoje doterajšie.
- toto je dôsledkom ústavnej zásady rovnoprávneho postavenia muža a ženy.
- Ak si ponechajú svoje doterajšie priezviská, musia prehlásit, ktoré z ich priezvisk
bude priezviskom spolocných detí.
Okolnosti vylucujúce uzavretie manželstva :
a) iné manželstvo
§ 11 : manželstvo nemôže byt uzatvorené so ženatým mužom, alebo vydatou ženou,
neplat-nost manželstva vysloví súd aj bez návrhu.
b) príbuzenstvo
§ 12 : manželstvo nemôže byt uzatvorené medzi predkami a potomkami, medzi
súrodencami, to isté platí aj o príbuzenstve založenom na osvojení, pokial toto trvá.
c) nedostatok veku
§ 13 : manželstvo nemôže uzatvorit maloletý.
- iba súd môže povolit uzatvorit manželstvo maloletému, ktorý dovršil aspon 16 rokov.
d) duševná porucha
§ 14 : manželstvo nemôže uzatvorit obcan postihnutý duševnou poruchou.
- záujem spolocnosti na zdravom manželskom zväzku ( nie je schopná vykonávat
právne úko-ny, akým aj manželstvo je.
- ak vznikne duševná porucha až za trvania manželstva, nepôjde o neplatné
manželstvo.
Vztahy medzi manželmi
a) rovnaké práva a povinnosti manželov.
§ 18 : muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú
povinní žit spolu, byt si verní, vzájomne si pomáhat.
b) uspokojovanie potrieb rodiny.
- uspokojovanie hmotných potrieb rodiny sa majú zabezpecovat spolocným úsilím
oboch manželov
- vzájomná vyživovacia povinnost manželov
- rozhodovanie manželov o spolocných veciach
- vzájomné zastupovanie manželov a právne úkony jedného z nich
Zánik manželstva:
- rozvodom,
- smrtou,
- vyhlásením za mrtveho.
Právne podmienky otcovstva:
- za otca dietata sa považuje manžel matky,
- za otca dietata sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo urcené súhlasným
vyhlásením rodicov,
- za otca dietata sa považuje muž, ktorý s matkou dietata súložil v rozhodnom case,
t.j. v case, od ktorého neprešlo do narodenia dietata menej ako 180 a viac ako 300 dní,
ak je-ho otcovstvo nevylucujú závažné okolnosti.
Vyživovacia povinnost:
- rodicov voci detom,
- detí voci rodicom,
- medzi ostatnými príbuznými,
- medzi manželmi,
- výživa rozvedeného manžela,
- výživa a úhrada niektorých nákladov nevydatej matke.
PRACOVNÉ PRÁVO
Zahrnuje súbor právnych noriem, ktoré upravujú pracovnoprávne vztahy obcanov,
organizácií, štátu.
Predmetom PP je skúmanie pracovnoprávnych vztahov a noriem, ktoré vznikajú na
základe dohôd medzi obcanmi, organizáciami a orgánmi štátu. Cielom týchto vztahov
je do-siahnut sociálny súlad zamestnancami, zamestnávatelmi a štátom. Pramene PP
vychádzajú z materiálnych a historických podmienok a sú zakotvené v
jednotlivých právnych normách ako napr. Listine základných práv a slobôd, Ústave SR,
Zá-konníku práce a dalších predpisoch, vyhláškach a nariadeniach.
Systém PP je podrobne rozpracovaný v Zákonníku práce.