Obcianska participácia mládeže

Obcianska participácia mládeže
Co je to mládež? Mládež je definovaná ako veková kategória a v Európe zahrna
populáciu vo veku 15-25 (niekedy 30) rokov. „Spolocnost konštruuje mládež ako
špecifickú skupinu a jej postavenie definuje na základe explicitných (právnych) a
implicitných (kultúrnych) noriem. Mládež je dôležitým potenciálom rozvoja spolocnosti.“
Informácie o mládeži a pre mládež sa spájajú s koncepciou štátnej politiky o mládeži v
jednotlivých krajinách. Mládež sa nereflektuje len ako skupina sociálnej štruktúry, ale
ako mládežnícka vrstva obcianskej spolocnosti, prejavujúca sa v palete národných a
medzinárodných organizácií a obcianskych hnutí mládeže. Na základe takejto
charakteristiky bola predstavená schéma štyroch princípov, cielov a stratégií, ktoré
obsahovo naplnajú európsku mládežnícku politiku:
Prvým princípom je orientácia na sociálny pokrok. Mladí ludia, ich organizácie a ich
reprezentanti sa chápu ako spoluaktéri integrovanej mládežníckej politiky. Myšlienka
prípravy mladých ludí pre dospelé obcianstvo je dôležitá, ale ako pozitívny zdroj ich
vlastných práv treba chápat aj ich odlišné perspektívy a životné stratégie. Iba tak sa
naplna ciel prípravy mládeže pre otvorenú a permanentne sa meniacu spolocnost.
Druhý princíp mládežníckej politiky zdôraznuje solidaritu a sociálnu spravodlivost. Ide o
reflektovanie potreby zdokonalovania sociálnych okolností a životných šancí, ako
zabezpecovania rovnosti príležitostí a pomoci sociálne marginalizovaným príslušníkom
mladej generácie.
Tretí princíp je orientácia mladých ludí na aktívne obcianstvo. Sociálna a politická
participácia mládeže sa podporuje a chápe ako prostriedok sebasocializácie mladého
cloveka. Politická socializácia je schopnost jednotlivca uplatnovat svoje politické práva.
Clovek v spolocnosti nie je len pasívnym clánkom, ale aktívne zasahuje do správy vecí
verejných a tieto primeraným spôsobom podla svojich síl a možností tiež ovplyvnuje.
Deti a mládež môžu aktívne využívat napr. právo zhromaždovania, ci slobody prejavu
prostredníctvom svojich organizácií (detských a mládežníckych). Využívanie politických
práv detmi a mladými ludmi sa v konecnom dôsledku podiela na formovaní politického
vedomia budúcich potenciálnych volicov, clenov a prívržencov politických strán a hnutí.
Štvrtý princíp predstavuje orientáciu na sociálnu a ekonomickú integráciu v
podmienkach prechodu generácií pri zachovaní stability a kontinuity.
Proces socializácie mladých ludí je pod vplyvom nového, evolucného systému, v ktorom
pôsobí vela vážnych politických, sociálnych a ekonomických problémov. Proces
socializácie ako proces sociálneho ucenia vedie mladých k získavaniu nových duševných
vlastností, novej orientácie v užšom a širšom prostredí, skvalitnuje proces vnímania a
hodnotenia okolia, ako i prenikania do spolocnosti a aktívneho pôsobenia v nej.
Spoliehanie sa na štát a jeho podporu bolo nahradené schopnostou mladých ludí
preberat na seba zodpovednost za svoje rozhodnutia a vyrovnat sa s ich rizikami a
sociálnymi dôsledkami a aktívne participovat na živote spolocnosti. V tejto súvislosti z
podnetu Ministerstva školstva SR, odboru detí a mládeže, realizuje Ústav informácií a
prognóz školstva, oddelenie analýz a výskumu mládeže od roku 1995 kontinuálny
sociologický výskum sociálno-politickej problematiky mládeže s cielom analyzovat
názory mladých ludí na niektoré závažné spolocenské problémy ako je uplatnovanie
ludských práv, práv dietata, vstup SR do EÚ a NATO, zistit mieru spolocenskej
angažovanosti mládeže a úroven ich právneho vedomia, ako aj úroven poznania v
oblasti štátnej starostlivosti o mládež. Jeho realizácia má trojrocnú periodicitu so
zabezpecením komparácie dát. Ako základná metóda výskumu sa používa sociologický
dotazník, aktualizovaný pre konkrétny rok, so širokým tematickým zámerom
sledujúcim nasledovné okruhy problémov: mládež a dodržiavanie ludských práv, úcast
mládeže na politickom a spolocenskom živote, mládež a jej postoje k demokracii,
právne vedomie a ocakávania mladých ludí.
Základný súbor je tvorený mladými ludmi vo veku 15-26 rokov a predstavuje cca 20%
všetkých obyvatelov Slovenskej republiky. Výberový súbor je urcovaný volným
kvótovým výberom so znáhodnením cielovej osoby v poslednom kroku. Výberovými
znakmi sú pohlavie, vek, stav, ekonomická aktivita, národnost, najvyššie vzdelanie,
vztah k náboženstvu a viere, typ navštevovanej školy, velkost bydliska a oblast resp.
kraj SR.
Terénny zber dát je realizovaný profesionálnou agentúrou a výberový súbor splna
kritéria reprezentatívnosti vzhladom na základný súbor mládeže v SR vo veku 15-26
rokov.
Získané údaje sú spracované pomocou štatistického softwaru SPSS a v rámci
matematicko-štatistickej analýzy sa realizuje:
 prvostupnová analýza dát: charakteristika výberového súboru pomocou
popisných štatistík ( frekvencie, aritmetické priemery …)
 druhostupnová analýza: testovacie kritérium Chi-kvadrát aplikované na
kontingencné tabulky interpretované na hladine významnosti p< 0,05
&#61485; koeficient kontingencie.
Angažovanost mladých ludí v spolocnosti sledoval výskum prostredníctvom otázok
zameraných na analýzu záujmu o politické udalosti u nás, hospodársku situáciu,
informácie zo zahranicia a dianie v mieste bydliska. Mládež sa zároven vyjadrila k
svojej úcasti na verejnom živote spolocnosti.
Záujem o politické udalosti, hospodársku situáciu, o dianie v mieste bydliska a
informácie zo zahranicia považujeme za prejav spolocenskej angažovanosti mladých
ludí. Pre každú spolocnost je žiadúca urcitá úroven spolocenskej angažovanosti
mládeže. V záujme napredovania a rozvoja spolocnosti je dôležité, aby sa mladí ludia
zaujímali o dianie v spolocnosti, zúcastnovali sa na verejnoprospešnej cinnosti a
participovali na riešení problémov, ktoré sa ich bezprostredne dotýkajú. Medzinárodný
výskum „Mládež a demokracia“ realizovaný Štátnym pedagogickým ústavom v roku
1995 so zameraním na analýzu postojov a názorov mládeže na demokraciu vo
vytypovaných krajinách východnej a západnej Európy potvrdil, že záujem mladých ludí
vo veku 16-18 rokov o politické dianie, politické spravodajstvo v médiách a záujem
aktívne sa zapájat do politického života spolocnosti je v Slovenskej republike výrazne
nižší ako v ostatných participujúcich európskych krajinách (Anglicko, Cesko, Madarsko,
Polsko, Holandsko, Fínsko a Dánsko). Nezáujem o politické dianie vo svojej krajine i vo
svete prejavovali študenti Slovenskej republiky vo zvýšenej miere. Príciny uvedeného
rozdielu oproti ostatným krajinám výskum neodhaloval. Možno však predpokladat, že
vyplýval predovšetkým z konkrétnych sociálno-politických a existencných podmienok v
krajine. Výsledky výskumu zároven však potvrdili, že respondenti zo Slovenska,
obdobne ako z ostatných európskych štátov sa v politických diskusiách usilujú vyjadrit
svoj názor na politickú situáciu v krajine a presvedcit o správnosti svojich názorov. Ide
zrejme o povahovú crtu danú mladým ludom bez ohladu na hranice, politické a sociálne
podmienky a pomery. Výsledky výskumu realizovaného na Ústave informácií a prognóz
obdobne potvrdili nízky záujem mladých ludí o aktívnu participáciu na politickom živote
spolocnosti. Velký záujem o politické udalosti domáce aj zahranicné prejavuje len
17,0% mladých ludí. Možno konštatovat, že s vyšším vzdelaním rastie záujem o
politické udalosti u nás. Najväcšie percento študentov prejavujúcich velký záujem
tvoria študenti gymnázií. Za primeraný považuje svoj záujem o politické udalosti
46,9% respondentov, prevažne zamestnanci a rocní respondenti najstaršej skúmanej
vekovej kategórie (23-26 rokov). Malú pozornost venuje politickým udalostiam u nás
35,0% mladých ludí.
Najmenší záujem uvádzali ženy na materskej dovolenke a v domácnosti a 15-17 rocní
respondenti. Politické dianie vôbec nezaujíma 18,4% respondentov.
Výraznejší záujem prejavili mladí ludia o dianie v mieste bydliska. Velký záujem o
dianie v mieste bydliska prejavuje jedna štvrtina všetkých oslovených mladých ludí a to
najmä najnižšej vekovej kategórie (27,6%) a prevažne študenti stredných odborných
ucilíšt a gymnázií. O miestne udalosti má primeraný záujem polovica respondentov,
malú pozornost im venuje 20,2% a vôbec žiadnu 4,2% oslovených mladých ludí.
Najvyššie percento nezáujmu o dianie v mieste bydliska pochádza od respondentov z
Bratislavského kraja a co do poctu obyvatelov od respondentov z velkých miest. Práve
prostredie velkých miest navodzuje urcitý druh anonymity z coho pramení uvedený
zvýšený nezáujem mladých ludí o dianie v mieste bydliska i nezáujem aktívne
participovat na riešení aktuálnych problémov.
Hoci výsledky dokumentujú urcitý záujem mladých ludí o dianie v mieste bydliska na
základe empirických údajov získaných z viacerých výskumov realizovaných v
poslednom období sa potvrdilo, že prevládajúcou tendenciou u mladých ludí je
nezáujem aktívne sa podielat na riešení problémov. Jedným z dôsledkov tejto
skutocnosti je i velmi nízke zastúpenie mladých ludí medzi poslancami mestských
samospráv. Prícinu tohto stavu však vidíme aj v nedôvere starších k schopnostiam a
zodpovednosti mladých ludí za fungovanie mesta a obce. Reálnu cestu ako dosiahnut
vyššie zastúpenie mladých ludí medzi poslancami mestských zastupitelstiev vidíme
okrem iného aj vo vytváraní vhodných podmienok pre ich obciansku participáciu a v
podnecovaní záujmu mladých ludí o aktívne obcianstvo.
Súcastou výskumu bola aj politická orientácia mládeže. Necelá polovica nami skúmanej
mládeže sa nevie zaradit na stupnici politickej orientácie a jedna tretina uviedla
politický stred. Miernu prevahu má pravicová orientácia oproti lavicovej (15,2% oproti
13,0%). So stúpajúcim vekom rastie schopnost politického zaclenenia mladých ludí. Do
skupiny nezaradených patrilo až 60,0% 15-17 rocných respondentov. Získané výsledky
dokumentujú, že lavicovo orientovaní sú najmä študenti stredných škôl so všeobecným
zameraním, zatial co respondenti s ukonceným odborným vzdelaním sa priklánajú skôr
k politickému stredu. Mladí ludia s najvyšším vzdelaním sa najcastejšie radia k
pravicovo orientovanej skupine, pricom až takmer 12,0% z nich je pravicovo
vyhranených. Politická orientácia mládeže je ovplyvnovaná aj lokalitou a velkostou
bydliska.
Pravicovo najvyhranenejšie sa prejavili mladí ludia z Nitrianskeho kraja. Politický stred
preferovali respondenti z východného Slovenska a k politickej lavici najviac inklinovali
mladí ludia zo západného Slovenska najmä z Bratislavského a Trencianskeho kraja.
Komparáciou údajov o politickej orientácii mládeže za roky 1995, 1996 a 1999 sa
potvrdila zvýšená schopnost mladých ludí sa politicky zaradit. Výraznejší nárast
zaznamenal politický stred o 8,5%. Súcasne nastal mierny pokles mladých ludí s jasne
vyhranenou politickou orientáciou a to ako na pravicu tak aj lavicu. Výsledky teda
potvrdzujú tendenciu volit politický stred a nepriklánat sa jednoznacne ani k pravici ani
k lavici (tabulka c. 1, graf c.1). Tabulka c. 1
Politická orientácia %
1995 1996 1999
1. jasná lavica 6,2 5,0 3,4
2. skoro lavica 6,5 5,7 9,6
3. stred 23,4 22,7 30,3
4. skôr napravo 7,1 8,7 10,7
5. jasná pravica 8,2 7,6 4,5
6. neviem 48,6 50,3 41,5
Graf c. 1
Súcasne s politickou orientáciou výskum sledoval aj otázku clenstva mladých ludí v
politických stranách a hnutiach a v mládežníckych združeniach. Clenstvo v politických
stranách uviedlo necelých 3,0% oslovených mladých ludí, pricom toto nízke percento
oproti roku 1996 ešte pokleslo (tabulka c. 2, graf c. 2)
Tabulka c. 2
Clenstvo v politickej strane alebo hnutí %
1995 1996 1999
1. áno 10,9 4,0 2,8
2. nie 89,1 96,0 97,2
Graf c. 2
Clenstvo v mládežníckej organizácii resp. v záujmovom združení potvrdilo 7,1%
mladých ludí. Toto opätovne zistené nízke percento dokumentuje existujúci fakt, že u
mladých ludí pretrváva nízka spolocenská organizovanost. Nízky záujem o clenstvo
spôsobujú súcasne viaceré faktory. Z casti tento jav možno pripísat kritickej
metareflexii životnej skúsenosti a zároven skutocnosti, že velmi vysoká organizovanost
mládeže v mládežníckych združeniach je záležitostou minulosti. Jednou z prícin tohto
javu je odpor k masovej organizovanosti z cias totalitnej spolocnosti. Zároven však aj
na základe skúseností mnohých európskych krajín z posledných rokov je viditelný
trvalý trend ústupu od vysokej organizovanosti mládeže v mládežníckych združeniach.
Jej dôsledkom je, „že v prostredí trhovej ekonomiky mladí ludia uprednostnujú aktivity
„primárne užitocné“, prinášajúce financný resp. materiálny zisk a odsúvajú cinnosti,
ktorých zmysel je síce v nich samých, ale so „sekundárnym“ prospechom“. Medzi ne
patrí aj clenstvo v detských a mládežníckych obcianskych združeniach.
K uvedeným faktorom sa pridružuje i všeobecne pomerne nízka informovanost detí a
mládeže o význame tretieho sektora v živote demokratickej spolocnosti i obsahovom
zameraní obcianskych združení a aktívnej úcasti mládež v nich. Takéto clenstvo v
konecnom dôsledku vedie k zmenšovaniu rozdielov medzi spontánnostou životného
štýlu mladých ludí a kauzalitou objektívnych procesov pri obnove spolocnosti, pretože
mládež sa ich prostredníctvom stáva jedným z významných cinitelov tejto obnovy.
Sledovaním konkrétnych prícin nízkeho záujmu o cinnost mládežníckych združení sa
zistilo, že podla predstáv skúmaných mladých ludí by k spopularizovaniu cinnosti
prispelo predovšetkým dôslednejšie zohladnovanie potrieb a záujmov mladých ludí
(27,5%) a každý štvrtý respondent vo veku 15-26 rokov by sa zameral na výraznejšiu
propagáciu cinnosti mládežníckych združení a najmä na zlepšenie
materiálno-technických podmienok pre ich cinnost. Komparáciu dát sa potvrdila
tendencia hladat možnosti spopularizovania cinnosti mládežníckych organizácií v
zvýšenej miere práve v lepších podmienkach pre cinnost ako aj v propagácií
konkrétnych cinností mládežníckych združení (tabulka c. 3, graf c.3). Tabulka c. 3
Spopularizovanie cinnosti %
mládežníckych organizácii 1996 1999
1. atraktívnejšie a zaujímavejšie akcie 29,8 24,2
2. lepšia propagácia cinnosti 18,4 21,4
3. zohladnenie potrieb mladých ludí 33,1 27,5
4. lepšie materiálno-technické podmienky 17,0 25,2
5. iné 1,7 1,8
Graf c. 3
Obcianska participácia mládeže bola jedným z okruhov skúmania aj vo výskumnej
úlohe Životný štýl a hodnotová orientácia mládeže v SR, riešenej od roku 2000 riešenej
v Ústave informácií a prognóz školstva, oddelení analýz a výskumu mládeže. Výsledky
opätovne potvrdili už známy fakt pomerne nízkej organizovanosti mladých ludí
pohybujúci sa v rozpätí 7%-8%. Dominantným dôvodom nízkej organizovanosti
mladých ludí v obcianskych združeniach detí a mládeže, ako potvrdili výsledky, je
predovšetkým nezáujem mladých ludí o organizovanost, o prácu mládežníckych
organizácií a záujmových združení. Tento všeobecný nezáujem u mladých ludí
pretrváva niekolko rokov a neustále sa zvyšuje. Zároven u súcasných mladých ludí sa
zvýšila aj nedôvera k mládežníckym organizáciám a ich funkcionárom. Hoci tento názor
má v podsúbore neorganizovaných mladých ludí (1460 respondentov t.j. 92,2%) len
približne 6% zastúpenie, jeho hodnota mierne stúpa. Pre každého štvrtého mladého
cloveka dôvodom vlastnej neorganizovanosti v obcianskych mládežníckych združeniach
je skutocnost, že nenašiel organizáciu, ktorá by ho svojou cinnostou zaujala.
A tak možno konštatovat, že u mladých ludí existuje istá „psychologická“ bariéra
akejkolvek organizovanosti medzi mladými ludmi. Obcianske mládežnícke združenia
majú primerané miesto v štruktúre života mladých ludí. Je len na nich, ako aktívnych
cinitelov obcianskej participácie, aby svojou cinnostou dokázali artikulovat špecifické
potreby a záujmy mladých ludí a naplnali vytýcené ciele. Len tak je možné „posilnovat
duch obcianstva“ u mladých ludí.
________________________________________ __________________________
Zdroje: