Obchodný zákonník Nemeckého Spolku

Vydanie tohto obchodného zákonníka si vynútilo prijatie nového občianského zákonníka, predstavuje len doplnenie nového občianskeho zákonníka, úpravu osobitných obchodných inštitúcií. Tento zákonník dokumentoval silu veľkého kapitálu tým, že právo súkromné rozdelil na občianske a obchodné napr. existovali osobitné pravidlá pre kúpne zmluvy, ktoré uzatvárali obchodníci... Pozostával zo štyroch kníh.
Bol schválený 10.5.1897 a účinnosť nadobudol 1.1.1900.

1. Kniha – stanovuje všeobecné pravidlá
Čl. 1. Vo veciach obchodných treba použiť, pokiaľ tento zákonník neobsahuje žiadne ustanovenia, obchodné obyčaje a ak ich nie je, všeobecné právo občianske. – vzťahy obchodníkov boli upravované aj obyčajmi a zvykmi.
Čl. 2. Za kupca (obchodníka) v zmysle tohto zákonníka treba považovať toho, kto po živnostensky uskutočňuje obchod. – vymedzenie pojmu obchodník.
Čl. 12. Pri každom obchodnom súde treba viesť obchodný register, do ktorého treba zaznamenať zápisy predpísané týmto zákonníkom. Obchodný register je verejný. Nazrieť do neho je dovolené v obvyklých služobných hodinách každému. Tiež možno, ak sa zaplatia útraty, žiadať opis zápisov, ktorý je možné overiť na požiadanie. – zavedenie obchodného registra, ktorý je verejny a všetci obchodníci musia byť v ňom zapísaní.
Čl. 28. Každý obchodník je povinný viesť knihy, z ktorých možno úplne poznať jeho obchody a stav jeho majetku. Je povinný uchovávať prijaté obchodné dopisy a podržať opis odoslaných obchodných dopisov a ich zapisovať podľa časového poradia do knihy opisov. – zavedenie povinného účtovníctva a povinná archivácia obchodnej korešpondencie.
Čl. 34. Riadne vedené obchodné knihy poskytujú v sporoch o veciach obchodných medzi obchodníkmi spravidla dôkaz neúplný, ktorý môže byť doplnený prísahou alebo inými sprievodnými prostriedkami.
2. Kniha – pojednáva o obchodné spoločnosti
Čl. 85. Verejnou obchodnou spoločnosťou je, keď dve alebo viac osôb prevádzkujú obchodnú živnosť pod spoločnou firmou a u žiadneho zo spoločníkov nie je obmedzená jeho účasť na majetkové vklady. K platnosti spoločenskej zmluvy nie je treba, aby bola zriadená písomne alebo iných formálností. – stanovuje inštitút verejnej obchodnej spoločnosti , može byť zriadená aj verbálne.
Čl 150. Komanditná spoločnosť tu je , ak sa zúčastní pri obchodnej živnosti uskutočňovanej pod spoločnou firmou jeden alebo viac spoločníkov len majetkovými vkladmi (komandisti), zatiaľ čo u jedného alebo u viacerých iných spoločníkov nie je obmedzená účasť týmto spôsobom (osobne ručiaci spoločníci). Ak je viac osobne ručiacich spoločníkov, je spoločnosť vzhľadom k nim zároveň spoločnosťou verejnou. K platnosti spoločenskej zmluvy nie je treba písomné vyhotovenie. – ustanovuje sa tu komanditná spoločnosť, opäť môže byť zriadená aj ústne.
Čl. 173. Kapitál komandistov môže byť rozložený na akcie alebo akciové podiely. Akcie alebo akciové podiely musia znieť na meno. Musia byť vydané na čiastku najmenej dvesto spolkových toliarov, ak nedovoľujú zemské zákony podľa osobitných miestnych potrieb nižšiu čiastku. Akcie alebo akciové podiely, ktoré sú vydané na čiastku menšiu ako zákonom stanovenú, sú neplatné. Vydavatelia takýchto akcií alebo akciovych podielov ručia solidárne majiteľom za všetku škodu spôsobenú vydaním. Predchádzajúce ustanovenie platí tiež o promesiach a intermných listoch. – tento článok ustanovuje že akcie v komanditnej musia znieť na meno a byť vydané na min. 200 toliarov (stranovuje výnimky) a zároveň sankciu za porušenie tohto ustanovenia.
Čl. 207. Obchodná spoločnosť je spoločnosťou akciovou, ak sa jej zúčastnia všetci spoločníci len vkladmi bez toho, že by ručili osobne za záväzky spoločnosti. Spoločenský kapitál je rozdelený na akcie alebo tiež na akciové podiely. Akcie alebo akciové podiely sú nedielne. Môžu znieť na majiteľa alebo na meno. – pri obchodnej spoločnosti nemusí ani jeden zo spoločníkov ručiť celým svojím majetkom (všetci ručia iba do výšky vkladu), transakcie s nimi sa možu robiť iba v celku.
Čl. 208. Akciové spoločnosti môžu byť zriaďované len so štátnym schválením. O zriadení a obsahu spoločenskej zmluvy (stanov) musí byť spísaná súdna alebo notárska listina. Na upísanie akcií stačí písomný prejav. – potrebný štátny súhlas na zriadenie akciovej spoločnosti a nutnosť spísania oficiálnej zápisnice (súdnej alebo notárskej) o obsahu spoločenskej zmluvy.
Čl. 250. Tichá spoločnosť je, ak sa niekto zúčastní vykonávania obchodnej živnosti iného majetkovým vkladom za podiel na zisku a strate. K platnosti spoločenskej zmluvy nie je treba, aby bola zriadená písomne alebo iných formálností. – opäť možnosť aj verbálneho zriadenia spoločenskej zmluvy, tichý spoločník nemá možnosť riadiť spoločnosť má iba podiel na zisku príp. strate.
Čl. 266. Združenie k jednému alebo viacerým jednotlivým obchodom na spoločný účet nepotrebuje písomné vyhotovenie a nie je podrobené ani iným formálnostiam. – možnosť neoficiálnej spolupráce firiem.
3. Kniha – je venovaná obchodným zmluvám
Čl, 273. Všetky jednotlivé konania obchodníka, ktoré patria k prevádzke jeho obchodnej živnosti, je treba považovať za obchody.
Čl. 278. Pri posudzovaní a výklade obchodov je sudca povinný vypátrať vôľu zmluvných strán a nemá ľpieť na doslovnom zmysle výrazu.
Čl. 279 V príčine významu a účinku konania a opomenutia je treba brať zreteľ na zvyky a obyčaje platné v obchodnom styku.
4. Kniha – venovaná námornému obchodu