Obavy cloveka na prahu tretieho tisícrocia

Obavy cloveka na prahu tretieho tisícrocia
Strach.. Slovo, ktoré používame casto. Avšak neradi v súvislosti so sebou samým. V
živote sa vyskytnú chvíle, kedy sa strachu nedá vyhnút a treba k nemu zaujat postoj.
Aj na prahu tretieho tisícrocia je ludstvo postavené pred rôzne skutocnosti, ktorých sa
obáva, z ktorých má strach. Ktoré sú tieto „strach nahánajúce“ skutocnosti? Je
opodstatnené sa ich obávat? Domnievame sa, a môže sa to zdat až nezmyselné, že v
prvom rade by malo mat ludstvo strach samo zo seba. Sme si vedomí toho, že je
nevyhnutné toto tvrdenie objasnit, o co sa pokúsime v tejto práci.
Strach je akýsi vnútorný stav neistoty z prichádzajúceho. Väcšinou sa chápe ako
negatívna skutocnost. Je to skutocne tak? Strach nie je ani dobrý, ani zlý. Jednu z
týchto charakteristík nadobúda až na základe nášho postoja k nemu. Na strach, ako na
každú skutocnost, ktorú nám život prináša, musíme reagovat. Sú dve možnosti aký
efekt v nás môže strach vyvolat. Strach nás môže zlomit. Ak strachu podlahneme, má
schopnost paralyzovat nás. No môže byt pre nás aj nesmierne užitocný. Ak strachu
nepodlahneme, ale pozrieme sa nan ako na urcitý signál. Signál, ktorý upozornuje na
nebezpecenstvo a naznacuje cestu, po ktorej je najvhodnejšie sa vydat. Tento odsek sa
môže javit ako odbocenie od témy, no nie je tomu tak. Táto kratucká analýza je pre
naplnenie ciela našej práce potrebná.
Prejdime teda k samotnému vymedzeniu obáv ludstva na prahu nového tisícrocia.
Problémy, ktoré spomenieme, sú všeobecne známe. Populacná explózia, civilizacné
choroby, genetické manipulácie, nedostatok energetických zdrojov, znecistenie
životného prostredia, problémy tretieho sveta, prírodné katastrofy, pretrvávajúce
napätia, vedúce k vojnovým konfliktom, ekonomické problémy.. a mnohé iné. Toto
všetko sú problémy, z ktorých má na prahu tretieho tisícrocia ludstvo strach. Tento
strach vôbec nie je neopodstatnený. Záleží od nás, ako sa k týmto problémom a
strachu z nich vyplývajúcemu, postavíme. Bud tomuto strachu podlahneme a to nás
paralyzuje, alebo nás posunie smerom k riešeniu spomenutých problémov.
Niekto môže namietat, že sa už dlhšie snažíme so spomenutými problémami bojovat.
Odstranujeme ich však len velmi pomaly, ak vôbec. A kým dosiahneme malý pokrok v
riešení jedného problému, už sa vynorí iný, spravidla ešte závažnejší. Táto malá
úspešnost nespocíva ani tak v zložitosti problému, hoci tieto problémy sú skutocne
závažné, ako skôr v nesprávnom spôsobe ich riešenia. Casto totiž riešime až následky
problému a nie jeho príciny.
Domnievame sa, že hlavnou prícinou všetkých, hore spomenutých, problémov je sám
clovek a jeho arogancia voci svetu, prírode a zákonom, ktoré do nich vložil Stvoritel. Je
zrejmé, že ak sa niekto rozhodne ignorovat napríklad fyzikálne zákony, neublíži im
(nepoprie ich, ani nezruší), ale sebe. Toto naše tvrdenie nebudeme podrobnejšie
analyzovat. Domnievame sa, že je zrejmé, co ním chceme vypovedat.
Problémy, pred ktorými stojí ludstvo na prahu nového tisícrocia, vôbec nie sú banálne.
Aby sme sa s nimi mohli vysporiadat, je potrebné najskôr odstránit ich prícinu. Tou je,
ako sme povedali, arogancia cloveka. Clovek totiž môže všetko, no nie všetko mu aj
osoží. Ak clovek nezmení svoje správanie, môže na prahu nového tisícrocia
opodstatnene pocitovat strach. Najhlbšou prícinou tohto strachu nie sú vonkajšie
skutocnosti. Je nou sám clovek. Ak teda clovek nezmení svoje správanie, mal by sa
zacat obávat, obávat sa sám seba. On totiž spôsobuje závažné, strach vzbudzujúce
nebezpecenstvo.