O kráľovi Artušovi a okrúhlom stole

O kráľovi Artušovi a okrúhlom stole

Pod okrúhlym stolom si všetci jasne predstavujeme zariadenie, pri ktorom sa stretávajú ľudia pri jedle alebo pri nejakom jednaní. Jeho prvá podoba sa spája s legendárnou osobnosťou kráľa Artuša. Bola to vybájená postava keltských Britov, ktorý vraj existoval v 5. storočí, v čase prerodu keltského náboženstva na kresťanstvo.
Keď vtedy Jutovia, Anglovia a Sasi obsadili väčšinu južného Anglicka, postavil sa im Artuš (Artotius) na odpor. Zvíťazil nad nimi už v mnohých bitkách.
Jedna z mnohých povestí o ňom rozpráva, že dostal čarovný meč Excalibur od Jazernej kráľovnej.

Pôsobenie kráľa Artuša sa umiestňuje na vybájenom "Camelote". Keď utrpel zranenie v boji so svojím synovcom Modredom, utiahol sa na ostrov Vil Avalon, kde sa zo zranenia uzdravoval. Uvedená postava sa v ostatnom čase často stáva námetom mnohých filmov.
Povesti o kráľovi Artušovi a Svätom Grále sa šírili najmä v 14. storočí. Podľa nich sa Artuš vraj vynoril zo šera mýtov a korene týchto povestí treba hľadať v západnej časti Anglicka okolo mesta Glastenbury a v neďalekom Wallese. Prvýkrát ich autorom bol v roku 1136 Angličan Geoffry of Monmonthon a spracoval ich v latinskom jazyku. Odvtedy sa šíria a často dostávajú rôznu podobu.
Podľa povesti takýto okrúhly stôl mal svoje uplatnenie v čase kráľa Artuša na Camelote v 5. storočí. Vybájenú podobu okrúhleho stola dal do skutočnej premeniť až anglický kráľ Eduard III., ktorý panoval v rokoch 1327 - 1377. V čase jeho panovania sa viedla medzi jeho krajinou a Francúzskom známa storočná vojna.


Merlinov odkaz

Britské kráľovstvo nemalo lepšieho, slávnejšieho panovníka nad kráľa Artuša. Vládol spravodlivo a prísne, bol postrachom nepriateľov v krajine i za hranicami. Mnohé mestá zbohatli za jeho panovania, vyrástli v nich krásne zámky a chrámy, na mnohých vrchoch sa vypínali mocné hrady, chrániace krajinu, na jeho štedrom dvore sa učili stovky smelých mládencov.

Artušova sláva sa chytro šírila do všetkých krajín. V nejednom mocnom kráľovstve, či na ďalekom severe, či na juhu, na východe i na západe, nemali kráľovskí, kniežací a rytierski synovia inej túžby, ako dostať sa na dvor kráľa Artuša a tam si vyslúžiť rytierske ostrohy i meč, aby chránili slabých proti mocným a chudobných proti boháčom. A najkrajšie, najušľachtilejšie ženy a devy obklopovali kráľovnú Gueneveru.

Aj kupci z celého sveta prichádzali na Artušov dvor a prinášali, čo v ktorej krajine bolo najkrajšie - vzácny hodváb, utešené skvosty, hebké kožušiny. Aj vzácne kone, brnenia, ostré meče a kopije s kovanými hrotmi na Artušovom dvore ochotne kupovali. Speváci s harfami, vykladanými zlatom, striebrom a perleťou našli na Artušových hradoch vždy pozorných a štedrých poslucháčov i žiakov, nuž prichodili z miest i hradov, z blízkych krajín i zo zámoria, hriali sa pri kozuboch a nejeden dlhý zimný večer skrátili urodzeným pánom a paniam. Neraz Artušových rytierov pred bojom povzbudili piesňami o dávnych hrdinoch, o smelých junákoch, čo zabili drakov a vyslobodili temné zakliate krajiny i nešťastných ľudí.

Od mala, od siedmich rokov, sa najšikovnejší chlapci cvičili na Artušovom dvore ako poľovať so psami i so sokolmi, jazdiť, bojovať kopijou i mečom, hrať na harfe a obliekať i správať sa vyberane. Keď kráľ Artuš pasoval mládenca za rytiera, vybral sa mládenec s darovanou vzácnou zbraňou i brnením do sveta, za bojom a dobrodružstvami, a potom neraz priniesol spevák zvesť o jeho slávnych činoch, alebo po rokoch sa rytier vrátil okriať v kruhu milých bratov.