Nova Posoniensia

V Uhorsku boli vydávané viaceré noviny. Či už to boli Mercurius Veridicus es Hungaria (Pravdovravný posol z Uhorska), ktoré vychádzali v období Františka Rákociho II., alebo týždenník Mateja Bela nazývaný Nova Posoniensia, ktorý by som vám chcela priblížiť.
Matej Bel

Narodil sa 24.marca 1684 v Očovej, v okrese Zvolen v Stredoslovenskom kraji. Základné i stredoškolské štúdium absolvoval na Slovensku i v Maďarsku. V rokoch 1704–1708 študoval na Univerzite v nemeckom Halle, kde bol imatrikulovaný na teologickú fakultu. Zároveň študoval aj medicínu a záujem prejavoval o zemepis a dejiny. Prvou Belovou vedeckou publikáciou bolo obhájenie dizertácie vo verejnej dišpute v r.1707. Tento slovenský polyhistor a rektor bratislavského evanjelického lýcea bol všestranne zameraný. Venoval sa filozofii, prírodným vedám, medicíne, jazykovede i teológii. Z jazykov ovládal okrem slovenčiny a maďarčiny latinčinu, nemčinu, gréčtinu a hebrejčinu. Toto široké spektrum vzdelanosti bolo základom pre vydávanie a vedenie náročných novín. Písal veľa historických, národopisných zemepisných a literárnych článkov a kníh. Informácie o spoločenských a kultúrnych aktualitách získaval od svojich mnohých priateľov z vlasti i zo zahraničia Jeho priateľstvo s Jozefom Petrášom - zakladateľom olomouckej učenej Spoločnosti nepoznaných (Societas incognitorum) priviedlo ho aj k spolupráci s tlačovým orgánom tejto spoločnosti zvaným Monatliche Auszüge alter und neuer gelehrten Sachen (Mesačné výťahy starých a nových učených záležitostí). V rokoch 1721-1722 začal vydávať týždenník Nova Posoniensia. V čase náboženského útlaku bolo pre protestanta vedenie novín náročné. Matej Bel zaviedol vyučovanie zemepisu a tak položil základy moderného zemepisu a udomácnil zásady modernej dejepisnej kritiky. Jeho najväčším životným dielom je vlastný historicko-geografický výskum Uhorska, ktorý vyšiel pod názvom Notitia Hungariae novae historico-geografica (Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku). Boli vydané len štyri zväzky, ostatné zostali zachované v rukopise.

Matej zomrel na následky ťažkej choroby 29. augusta 1749 a je pochovaný v Bratislave na Svätomichalskom cintoríne. Až po jeho smrti mu uhorský historik Alexius Horanyi dal honosný titul „veľká ozdoba Uhorska“ - magnum decus Hungariae.
Vznik novín

Matej Bel s profesormi bratislavského evanjelického lýcea Matejom Marthom Viliamom Frigyes Beerom boli redaktormi týždenníka. Prostredníctvom neho chceli umožniť nielen študentom zdokonaľovanie sa v gramatike a štylistike latinčiny, ale aj ľudu obohacovanie sa o informácie o vývoji politických udalostí ako v Uhorsku, tak i za hranicami. Bel chcel teda noviny využiť ako pedagogický prostriedok. Nebol však prvý. Už v polovici 17.storočia Christian Weiss, riaditeľ gymnázia v Nemecku vyslovil, že noviny môžu byť dobrým výučným prostriedkom a odporúčal tým študentom, aby diskutovali o prečítaných článkoch. Tvrdil to vo svojom diele Schediasma curiosum de lectione Novellarum. V roku 1777 Mária Terézia žiadala vo svojom výnose Ratio educationis (Spôsob výchovy) zaradenie do rozvrhu vo vyšších školách ako povinný predmet čítanie novín, a to dve hodiny týždenne. Možno aj to bola jedna z inšpirácii Mateja Bela k vydávaniu týždenníka.
Obsah a forma

Obsahom i formou boli Nova Posoniensia v tej dobe v porovnaní s dnešnými novinami na vysokej úrovni. Prevýšili predchádzajúce noviny, ktoré vydával František II. Rákoci Mercurius veridicus ex Hungaria. Ríčínou bola vysoká vzdelanosť redaktorov a ich spolupracovníkov, ktorí sa podielali na výrobe. Bol to odborný a publicisticky tvorivý tím, ktorý sa veľmi dobre vyznal v najznámejších tlačových orgánoch Európy. Najväčšie zastúpenie mali Slováci. Vďaka vzdelaniu mohli Nova Posoniensia celkom prispôsobiť európskym novinárskym normám a požiadavkám. Nova Posoniensia je charakteristická štylisticky veľmi dobrou latinčinou a bohatým spravodajstvom. Matej Bel v bratislavských i zahraničných novinách uverejňoval svoje články a príspevky z jazykovednej a prírodovedeckej oblasti.

Nova Posoniensia ako jediné noviny neboli číslované, obsahovali iba dátum vydania (rok, mesiac a deň). Dátum prvého vydania týždenníka je 12.marca 1721. Zánik novín nie je istý, existuje viacero pochybností. Posledné číslo bolo vydané 10.septembra 1722. Po tomto dátume mohli vyjsť dve, max. tri čísla. Všetky vydané čísla sú teraz uchované v knižnici bratislavského evanjelického lýcea spolu s trojstranovým rukopisným záznamom významného vedca a literáta Michala Institorisa-Mošovského. Tento záznam sa považuje za prvé dejiny slovenského novinárstva. Po formálnej stránke Nova Posoniensia, v porovnaní s ostatnými novinami, neboli ničím novým. Mali formu dvoch stĺpcov, ktoré boli plné krátkych správ, noticiek a oznamov. Každá správa mala na začiatku len dátum a názov mesta, z ktorého správa pochádzala. V porovnaní s dnešným typom novín sa tiež odlišovali tým, že sa ešte nepoužívali titulky a materiál sa rozdeľoval do rubrík. Nova Posoniensia síce boli na vysokej úrovni, neobsahujú však žánrové formy ako komentár, článok, reportáž, úvodník, fejtón atd., a ani mená alebo iniciály redaktorov a autorov. V prílohe jediných novín Syllabus rerum memorabilium je priamo v titulku meno ich tlačiara Jána Pavla Royera. Táto príloha vychádzala každý mesiac a obsahovala stručný prehľad udalostí v Európe. Keďže Nova Posoniensia sa orientovala len na zahraničné správy, spravodajstvo z domova zaberalo len jednu desatinu. To sa týkalo najmä Bratislavy. Redaktori sa snažili ľuďom priblížiť a opísať i život zahraničných krajín (napr. Afriku alebo Severnú Ameriku), vždy začali od najvzdialenejšej a končili najbližšou. V novinách nechýbala ani politická časť týkajúca sa vojen, činnosti veľvyslancov, života panovníckych dvorov, alebo časť so zameraním na globálne problémy ako boli rôzne epidémie. Tiež tam boli správy o námornej doprave, o obchode i hospodárstve, správy o cirkevnom živote, informácie o počasí i budúcej úrode. Keďže v období vydávania novín v Európe prebiehala Severná vojna (1700-1721), preto redaktori vyhradili určité miesto práve vojenským akciám, mierovým rokovaniam (1721- Nystadsky mier), ako aj vedeckým expedíciám.

Ako som už spomínala, z domáceho spravodajstva zaznamenávala Nova Posoniensia udalosti z Bratislavy. Často sa tu spomínala kráľovská komisia venujúca sa skúmaniu náboženských pomerov evanjelikov v monarchii. Evanjelici sa domáhali rovnoprávnosti a náboženskej slobody. Spomínajú sa tu tiež fašiangové zábavy, kriminalita a rôzne ďalšie udalosti ako voľby mestskej rady alebo opis príprav na výstavbu pontónového mostu cez Dunaj (dokončený 1.júla 1722). Most bol dlhý 900m a bol postavený na 67 člnoch.. Čitatelia písali do novín odkazy, na ktoré neodpovedal redaktor, ale všetko mal na starosti sám tlačiar Ján Pavel Royer, ktorý hradil všetok náklad, lebo záležalo mu na výške čitateľov i predplatiteľov.
Financie

Tlačiar Ján Pavel Royer nepredpokladal, že počet predplatiteľov narastať nebude. Dôsledkom bolo, že mali Nova Posoniensia stále finančné problémy. Preto musel J. P. Royer na noviny doplácať. Dokonca v niektorých redakčných článkoch predpovedal skorý zánik, ak počet predplatiteľov opäť nevzrastie.
Kvalifikácia novín

Nova Posoniensia nemali takmer žiadnu chybu. Neboli ani stručné, ani neboli chudobné na informácie z domova i zo sveta, boli výstižné, nachádzalo sa v nich presne to, čo ľudia očakávali. boli založené na „čistej faktografii“, čo bolo nevyhnutné, pretože bola prísna cenzúra a zakazovala akýkoľvek spôsob iného publikovania. Vyplývalo to z mocenského postavenia centralizovanej štátnej správy. Aj keď mali Nova Posoniensia veľa problémov a čelili mnohým obmedzeniam a nedostatkom, i tak sú považované za “veľký priekopnícky a významný novinársky čin“. Viedli k rozvoju novinárstva a stali sa tak vzorom pre ďalšie noviny vydávané v maďarčine, latinčine i nemčine.