Nová Baňa

Prírodné pomery
Nová Baňa leží v nadmorskej výške 221m, v Slovenskom stredohorí zloženom zo skupiny šiestich pohorí vo forme dvoch oblúkov oddelených Hronom a kotlinami vyúsťujúcimi do jeho údolia. Na pravej strane Hrona sú to: Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, na ľavej strane Štiavnické vrchy, Poľana a Javorie.

Dominantným pohorím tejto oblasti je Pohronský Inovec (901 m n. m.), ktorý sa rozprestiera medzi Tríbečom a Štiavnickými vrchmi. S nimi sa stýka v doline Hrona medzi Hronským Beňadikom a Žarnovicou, na severovýchode sa končí Vtáčnikom (1346 m n. m), na juhozápade je ohraničený zlatomoravským výbežkom Podunajskej nížiny.Novobanské vrchy sú veľmi členité. Od Vtáčika ich oddeľuje hlboká dolina Veľkého Poľa, od Štiavnických vrchov údolie Hrona. Okolo mesta sa týčia vrchy, z ktorých je najvyšším háj (Himmelreich), ležiaci na východ od mesta, Sedlo (Taubenberg) a zo severozápadu Vojšín a Viničný vrch. Zo západnej strany je to Liščí (Fichsberg) a Šibeničný vrch.

Novou Baňou preteká Novobanská potok, ktorý je spojením Starohutského a Kýzového potoka a vteká do Hrona. Odvádza vody z oblasti hája, Viničného vrchu, Vojšína a Šibeničného Vrchu.

Podnebie v novobanskej oblasti možno charakterizovať ako mierne teplé. Priemerná ročná teplota je 8 ?C, úhrn ročných zrážok je 771 mm. Pomerne priaznivé podnebie vplýva pozitívne aj na vegetáciu. Osobitne dobré podmienky tu majú ovocné stromy všetkého druhu, ktoré Novú Baňu preslávili ako známu ovocinársku oblasť. Novobanská flóra patrí do západokarpatskej podoblasti. Značná členitosť terénu podmieňuje aj vegetačné stupne rastlinstva. Rastlinstvo Pohronskej kotliny patrí k teplomilnej flóre.

V mŕtvych ramenách kotliny a na plesách je vegetácia pobrežných, vlhokomilných a močiarných druhov: červenavec hrebenitý (Patomogeton crispus L.), kosatec žltý (Iris pseudocorus L.) a trsť obyčajná (Phargmites communis Trin). Nad údolím Hrona sa začínajú dobovo-hrabové lesy typu Querceto-Carpinetum. Z drevín sa ojedinele zjavuje dub cérový (Quercus cerris L.) a dub plstnatý (Quercus pubescens L.). Na výslnných andezitových skalách rastú borovice z ktorých sa vyskytuje borievka obyčajná (Juniranzhus europaeus L.), ďalej dubové zákrsky s imelovcom európskym (Loranthus europaeus L.) a zákonom chráneným jaseňom manovým (Praxinus ornus L.).

Rozsiahly lesný porast dubového a hrabového lesa je miestami popretkávaný potôčikmi a mokrinami. Čistinu alebo lúčku preruší často lesný porast, kde rastie krivec parížsky (Circeae lutetiana l.), krivec lúčny (Gages pratensis Pers.) a iné. Z lesných porastov na údolím Hrona vystupujú skalnaté výbežku Červená skala, Dievčia a Havrania skala. Flóra týchto andezitových skalných výbežkov je teplomilná a svetlomilná.Dievčia skala je nápadná hneď na jar z diaľky viditeľnými žltými ostrovčekmi terice skalnej (Allysum saxatile L.) a neskôr belavým porastom kuričky kríčkovitej (Minuartis hirsuta frutescens Hand. Mazz.).

Severným a severozápadným smerom, kde nadmorská výška pomaly stúpa a menia sa podmienky, nastupuje rozsiahle horské pásmo čistých a miešaných bučín. Bylinný porast týchto lesov je chudobnejší ako v pásme dubovo-hrabovom. Tu sa nachodia vzácne a chránené druhy, na ktoré je táto oblasť skutočne bohatá. Čisté horské potoky a umelá vodná nádrž Tajch sú bohatými zdrojmi rýb a rakov.Z plazov na teplej stráni žije zmija obyčajná (Vipera berus) a v horských studničkách zase mlok horský (Triturus alpestris L.).

Z veľkého množstva vtákov si zasluhujú pozornosť druhy menej časté a vzácne, ktoré sa vyskutujá len zriedkavo: jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) sluka lesná (Scolaps rustica), bocian čierny (Ciconia nigra L.) a iné.

Z mäsožravcov voľne žijúcich v prírode sa vyskytuje kuna lesná (Martes martes L.), kuna skalná (Martes foina Erx.), lasica obyčajná (Musteala nivalis L.), jazvec (Meles meles L.( a diviak (Sus scrofa L.).Párnokopytníky sú zastúpené srnčou a jelenou zverou. Z hľadiska ochrany zvierat zasluhuje pozornosť daniel škvrnitý (Cervus dama L.). Najvzácnejším dravcom širokého okolia je rys (Lynx lynx L.), ktorý sa zriedkavo vyskytuje vo vyšších polohách. Medzi chránené Mäsožravce patrí vydra riečna, ktorá žije pri Hrone (Lutra lutraL.). V novobanskom Tajchu a v Starohutskom potoku žije ondatra pižmová (Ondatra zibethica L.).

Mestu patria rozsiahle osady Bukovina, Chotár, Stará Huta, Štále a Záhrb, ktoré sa svojím vznikom viažu k začiatkom uhliarstva a drevorubačstva v tejto oblasti. Mesto s osadami je rozsiahle, čo dokazuje veľký početne pomerne rozľahlých chotárskych častí. V chotári mesta sú tieto časti. Červené zeme, Čierny lúh, Gápeľ, Gupňa, Háj, Jahles, Hrádza, Jarky, Kňazove lúky, Kohútovo, Najfang, Orava, Pavlov vrch, Predný a Zadný Šarvíz, Šajtiská, Šibeničný vrch, Valcy, Zbojnícke studničky, Zvonička. Z osád majú najviac chotársnych častí Štále: Báne, Bónova dolina, Cingrík, Dubník, Fanadíb, Feriancov rígeľ, Hiklov vrch, Holý vrch, Horný a Dolný Bexapel, Hrabiny, Hrošov vrch, Kašná hôrka, Koliba, Kozákova dolina, Ilend, Ležisko, Macov vŕšok, Močidlá, Morava dolina, Obkiatňa, Rígeľ, Richtárov vrch, Šimunova dolina, Štampenhübel, Šuflek, Tajch, Zajačia dolina. V osade Záhrb sú chotárne časti: Hrbatý most, Kalvária, Patov grunt,. V osade Chotár: Babuliarka, Červené zeme, Kuchyňa, Mlynárov vrch, Sklené, Vojšín. V Starej Hute: Danielske lúky. Celková rozloha mesta 6125 ha Zastavaná plocha 347 ha Poľnohospodárska pôda 1196 ha Voda 69 ha Lesy 3609 ha Lúky a pasienky 904 haAktuálny počet obyvateľov: 7391 počet mužov: 3577 počet žien: 3814Šport a turistika
Vzhľadom na svoju polohu je Nová Baňa a jej okolie ideálnym prostredím pre turistiku a šport. Krásna prírodná scenéria a okolité lesy lákajú v lete milovníkov pokoja a ticha. Vodná nádrž Tajch a kúpalisko poskytujú možnosť oddychu pri vode. Pre turistov je k dispozícii niekoľko značkovaných turistických trás a náučný chodník Vojšín. Trasa chodníka vedie prevažne lesným prostredím, prekonáva výškový rozdiel 350 m a jeho dĺžka je 10.5 km. Má zriadených osem zastávok, ktoré informujú návštevníkov o faune a flóre miestnej lokality. Prostredie Novej Bane a okolia poskytuje veľmi dobré podmienky pre cykloturistiku a v neposlednom rade aj pre jazdenie na koni, ktoré ponúka niekoľko chovateľov koní. Z letných športov sú vytvorené dobré podmienky pre tenis, rybolov a vodné športy.V zimnom období sú tu vynikajúce možnosti pre lyžovanie, ale aj pre zimnú turistiku na lyžiach.

K dispozícii sú tri lyžiarske vleky:

* Nová Baňa - "VOJŠÍN, (Obr. 10) dĺžka 380 m, kapacita 600 osôb/hod., upravené svahy, parkovisko.
* Malá Lehota - "HUBAČOV ŠTÁL", dĺžka 860 m, kapacita 900 osôb/hod. , upravené svahy, parkovisko, skiservis, občerstvenie.
* Veľká Lehota - " DROZDOVO", dĺžka 600 m, kapacita 850 osôb/hod, upravené svahy, parkovisko, občerstvenie.

Pre zimnú turistiku na lyžiach sú k dispozícii dve trasy dlhé 21 a 22 km. Región poskytuje široké možnosti ubytovania v hoteli, chatách a súkromných penziónoch. Podrobné informácie o regióne, možnostiach ubytovania, rekreácie a športu, ako aj informácie o firmách, podnikaní a službách vám poskytne Informačné centrum mesta Nová Baňa.

Stručná história mesta
Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny. Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne útočištný charakter, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné.

Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.

Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348. Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosferický ohňový zdroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.

Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia. V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku 1391. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863). Znak mesta
V modrom štíte dve strieborné skrížené banícke kladivká, sprevádzané v hornomvýseku porísk zlatou korunou a v dolnom výseku porísk zlatou ľaliou. Najstarší zachovaný symbol Novej Bane, pochádzajúci zo 14. storočia, predstavuje zriedkavá šesťhranná pečať, v strede ktorej je sediaca Madona so stojacim dieťaťom na kolenách. Pred nimi je kľačiaca postava kráľa, podávajúceho (obetujúceho) im svoju korunu. Za kráľom je na stuhe nápis LVDOWIC, čo znamená, že ide o kráľa Ľudovíta Veľkého. Tento motív bol neskôr vsadený aj do štítu, pričom v jeho vývoji dochádzalo i k premiesťovaniu či zámene jednotlivých figúr.

V mladších erboch bol nad kráľom aj vták, niekedy pokladaný za holuba, inokedy za havrana či orla, a kráľ drží v rukách truhličku. Keďže mesto nemohlo použiť takýto zložitý a neheraldický symbol vo svojom mestskom erbe, rozhodlo sa zavesiť novotvar, ktorý by však nestratil súvislosť s historickým symbolom zo 14. storočia. Za hlavnú erbovú figúru boli zvolené skrížené banícke kladivká, ale sprevádzané motívom koruny a ľalie - atribút Madony a zároveň symbol francúzkeho rodu Anjouovcov, z ktorého pochádzal aj kráľ Ľudovít, zobrazený v historickej pečati zo 14. storočia.Mesto prijalo svoj erb 27. augusta 1977.

Historické pamiatky mesta
Architektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy po roku 1353. V prvej polovici 18. storočia bola po požiari prestavaná, pričom sa odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú baňu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storočia. Na prízemí vo východnom krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické a renesančné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné maľby s portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú obnovu v rokoch 1967 - 1972 zabezpečoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname kultúrnych pamiatok. O jej pôvodnom účele existuje množstvo dohadov, ako i povestí, tradovaných ústnym podaním.

Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako kráľovský dom, v zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podľa ktorého sa mali vo všetkých banských mestách postaviť takéto kráľovské domy (domus regiae), do ktorých mali ťažiari odovzdávať drahé kovy. Na čele kráľovského domu stál prefekt - comes camarae - camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v zmysle ktorého mohol skúšať rýdzosť zlata i banský gróf. Existencia banských grófov je v tomto období v Novej Bani doložená písomnými prameňmi. Ako radnica sa spomína po prestavbe od 18. storočia.Po pamiatkovej obnove sa budova stala sídlom mestskej knižnice a múzea a od roku 1986 bola celá uvoľnená pre Pohronské múzeum.

Kostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H. Izenrienklom súčasne s dnes už nejestvujúcou nemocnicou a chudobincom. V roku 1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku 1893. Je to jednoloďová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú skrátené prípory. Na štítovom priečelí je značne doplnený gotický lomený portál s oblým prútom a výžľabkami, v nadpraží nápis z čias reštaurovania kostola. Nad portálom je obnovené štvorpásmové okrúhle okno, a nad ním pôvodný kamenný gotický erb fundátora. Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na poschodie vedie točité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priečelia je baroková strešná vežička s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov (hlavičky serafínov, stĺpy obtočené viničom) a neskorogotického, silne barokizovaného reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z čias reštaurovania kostola. Z tých rokov pochádza aj oválny obraz Dobrého pastiera v nadstavci. V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storočia a zvon s reliéfom sv. Alžbety z čias reštaurovania kostola.

Kostol Narodenia Panny Márie (farský kostol) bol pôvodne gotickou stavbou postavenou v 2. polovici 14. storočia. Počas vnútropolitických bojov okolo uhorského trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej tretine 15. storočia. Nešťastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664, kedy bol takmer úplne zničený. Znovu postavený bol až v roku 1725. Menšie úpravy boli na ňom robené aj v 19. a 20. storočí. Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba v baroku rozšírená bočnými loďami na trojloďovú baziliku s polygonálnym uzáverom presbytéria, v strednej lodi so segmentovými piliérovými arkádami, spájajúcimi strednú loď s nižšími bočnými loďami. Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá spočíva na nástenných pilastroch a na voľných piléroch arkád. V malej štvorcovej sakristii je krížová klenba. Vonkajšia architektúra sa vyznačuje odstupňovanými opornými piliermi a fragmentálne zachovanými gotickými oknami v presbytériu a na štítovej fasáde. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790. Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stĺpovou architektúrou a nadstavcom, v ktorom je dodatočne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a cherubínov. Bočné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako pendanty a oltár sv. Jozefa v nadstavcovej kartuši datovaný chronostichom (1726). Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený stĺpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom štíte. Na strednej ploche má veľký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosiči a scéna dolovania rudy. Na menze sú neskorobarokové relikviáre s reliéfmi baníckych učňov, predná strana menzy je vyzdobená obrazom umučenia svätice v okovách. Kazateľnica je baroková z 20. rokov 18. storočia na polygonálnom parapete s postavami štyroch evanjelistov, Salvatora mundi a s točenými stĺpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv. Michala. Krstiteľnica je kamenná klasicistická z konca 18. storočia. Vo vrchnej časti kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami cherubínov z pol. 18. storočia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, voľné obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storočia a zástava roľníckeho spolku z r. 1902. V kostole sa pravidelne na jeseň koná roľnícka omša spojená s prekrásnou výzdobou celého kostola dopestovanou úrodou z darov obyvateľov, ktorú chodia obdivovať pútnici z celého Slovenska a aj zo zahraničia.

Kostol sv. Kríža na Kalvárii bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a obnovený v roku 1956. Je to jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria a vežou vstavanou do štítového priečelia. Presbytérium zaklenuté plochou kupolou, v lodi pruské klenby. Kostol sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí na kopci nad mestom. Cesta k nemu je lemovaná kaplnkami symbolizujúcimi Krížovú cestu. Súsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847 od. J. Neuschla-Faragóa. Obnovené bolo v roku 1927 Ľ. Mackom. Na vysokom hranole, členenom nárožnými stĺpmi, sú štyri výklenky s plastikami, zakončené archivoltami. Nad nimi prebieha vlis so štyrmi figurálnymi reliéfmi od Ľ. Macka z roku 1927.

Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov, postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred kaplnkou je ľudová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storočia. Kaplnka je v prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na Slovensku veľmi vzácna a zákonom chránená Sekvoja mamutia. Nová Baňa v susedstve Turkov
Začiatky tureckej expanzie voči Uhorsku siahajú do poslednej tretiny 14. storočia. Turecké nebezpečenstvo vzrástlo porážkou Srbov na Kosovom poli roku 1389 a obsadením Tarnova – hlavného mesta Bulharska – roku 1393. Protiturecká obrana bola v Uhorsku značne oslabená pre vnútorné nepokoje. Turecká expanzia sa nezmenšila ani v 15. storočí. Za vlády Mateja Korvína dosiahli ďalšie územné zisky na Balkáne. Expanzívne zámery nedovolili panovníkovi vyvinúť potrebné úsilie na zastavenie tureckej rozpínavosti na južných hraniciach Uhorska.Obdobie po smrti Mateja Korvína charakterizuje v Uhorsku feudálna anarchia. Jeho nástupca Vladislav Jagelovský bol poddajným nástrojom v rukách najmocnejších uhorských feudálov, ktorí sa usilovali odstrániť reformy Mateja Korvína, najmä v oblasti dvorských úradov, organizácie vojska a krajinskej dane.

Moc vysokej šľachty vzrástla natoľko, že sa stala nielen reprezentantom ústrednej politickej moci, ale sa obohacovala na úkor panovníka. Vnútropolitická situácia v Uhorsku bola príčinou, že sa nevenovala obrane krajiny patričná pozornosť, ba čo viac, šľachta nemala na obrane záujem.Za vlády nedospelého Ľudovíta II. nielenže upadla ústredná kráľovská moc, ale sa aj značne rozkrádali kráľovské príjmy a majetky. Prehĺbili sa rozpory vnútri uhorskej šľachty, šľachtická opozícia sa na čele s Jánom Zápoľským chcela zmocniť vlády v krajine. Tento stav sa odrazil aj v hospodárskej oblasti, keď sa v rokoch 1524-1526 začali raziť neplnohodnotné mince. V takejto situácii mladý a neskúsený panovník ťažko mohol čeliť vzrastajúcemu tureckému nebezpečenstvu. Hospodársky a politický chaos uhorskej vládnúcej triedy dosahoval v tomto období vrchol, pričom Turci stáli na južných hraniciach Uhorska.

Pre Uhorsko so zreteľom na francúzsko-habsburské vojny a reformačné zápasy, pre ktoré európske krajiny nevenovali ohrozeniu Uhorska náležitú pozornosť, nebola priaznivá ani medzinárodná situácia. V takýchto ťažkých pomeroch sa 19. augusta 1526 odohrala známa bitka pri Moháči, v ktorej bolo uhorské vojsko na hlavu porazené. O porážku sa pričinil aj Ján Zápoľský, ktorý v úsilí získať uhorský trón, neprispel panovníkovi na pomoc, hoci mal početnejšie vojsko. Krátko po porážke vypukla v Uhorsku medzi uchádzačmi o uhorský trón Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským občianska vojna, ktorej následky niesla najmä mestská chudoba a poddaní.O hroziacom tureckom nebezpečenstve sa dozvedela Nová baňa až roku 1526 z listu panovníka, ktorým 9. júla oznámil Františkovi Dócimu v Žarnovici a novobanskej mestskej rade, že na riešenie sporu medzi Novou Baňou a sedliakmi v Horných Hámroch nemôže na Jána Krstiteľa poslať svojho zástupcu, lebo je zaujatý prípravou ťaženia proti Turkom.

Stredoslovenské banské mestá v čase ohrozenia vystupovali spoločne na obranu svojich záujmov, spoločne niesli všetky ťarchy a bremená, ktoré od nich žiadali počas tureckej expanzie panovníci.Po moháčskej bitke sa stredoslovenské banské mestá ocitli v strede záujmov obidvoch súperiacich strán. Kráľovná Mária, vdova po Ľudovítovi II., ktorý zahynul v bitke pri Moháči, žiadala už 13. septembra od nich vernosť a sľubovala im všestrannú pomoc. Vojenská situácia bolo spočiatku priaznivá Jánovi Zápoľskému, ktorému na začiatku patrila väčšia časť Uhorska, kým Ferdinandovi iba niekoľko žúp v západnom Uhorskou s Bratislavou. V úsilí oslabiť moc Ferdinanda I. Ján Zápoľský 30. mája 1527 žiadal stredoslovenské banské mestá, aby sa neopovážili prijať nemeckých vojakov, a ak už tam sú, majú ich vyhnať, lebo stratia jeho priazeň, svoje výsady a majetky. V júli roku 1527 sa podarilo Ferdinandovi I. dobyť Budín a zahnať Zápoľského na východ. Úsilie Zápoľského získať späť stratené územia boli zbytočné. Po napadnutí stredoslovenských banských miest Albrechtom zo Šternberka na jar 1529 poslala im kráľovná Mária na pomoc vojsko s veliteľom Leonardom Hauprom a sľúbila im aj ďalšiu pomoc.

V lete 1529 sa Jánovi Zápoľskému pomocou Turkov podaril opäť získať Budín a aj ostatné stratené územia. Ferdinandovi I. zostali len západoslovenské a zadunajské stolice, ako aj slobodné kráľovské mestá.Zápoľský v novembri roku 1530 žiadal od stredoslovenských banských miesť 4000 zl., pričom nezabudol v prípade neuposlúchnutia pripojiť obligátne vyhrážky. Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica zaplatili po 800 zl, Pukanec 172 zl., Nová Baňa , Banská Belá a Ľubietová po 146 zl.Na základe sťažnosti richtára a mestskej rady v Novej Bani prikázal roku 1530 Ján Zápoľský kapitánom svojho vojska Petrovi a Mikulášovi Kostkovcom, aby nekrivdili obyvateľom Novej Bane a neškodili im na majetku. Súčasne im zakázal zasahovať do súdnej právomoci richtára a mestskej rady, ako aj obťažovať tamojších mešťanov, lebo ich vzal svojej osobitnej ochrany. V apríli tohto roku zakázal tým istým kapitánom rekvirovať v Novej Bani kone a dobytok, lebo tým narušovali prácu baníkov, ktorí potrebovali kone pre banskú prevádzku.Medzitým kráľovná Mária ubezpečovala stredoslovenské banské mestá, že jej brat vynakladá všetko úsilie, aby ich oslobodil a žiadala od nich vernosť s prísľubom pomoci.

Roku 1531 Ján Zápoľský žiadal od banských miest 120 zl. Kremnica , Banská Štiavnica a Banská Bystrica zaplatili po 158 zl, Pukanec 75 zl., Nová Baňa, Banská Belá a Lubietová po 58 zl.V bojoch medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským obyvatelia banských miest veľa vytrpeli. Roku 1529 sa sťažovali kráľovnej Márii, že im vojsko berie dobytok, kone, potraviny i peniaze. Pretože velitelia vojsk žiadajú stále viac ako môžu dať, hrozí zastavenie baní, lebo bez koní, povozov a potravy nemôžu pracovať. Takáto situácia mnohých obyvateľov prinútila zanechať baníctvo a odísť do iných miest. Po neúspešnom pokuse Turkov roku 1532 dobiť Viedeň, uzavreli bojujúce strany v Istanbule roku 1533 mier.Turecké nebezpečenstvo vzrástlo pre celé územie banských miest po dobytí Budína roku 1541. Banskobystrický snem vyrubil všetkým obyvateľom Uhorska na protitureckú obranu roku 1542 mimoriadnu daň. Stredoslovenské banské mestá zaplatili okrem tejto dane navyše ďalších 3000 zl.Turci obsadili roku 1543 Ostrihom a o rok nato Novohrad, čím vzrástlo bezprostredné nebezpečenstvo tureckých prepadov aj pre stredoslovenskú banskú oblasť. Ostrihomský Mahemeth Baša žiadal už 3. augusta 1543 stredoslovenské banské mestá, aby vyslali k nemu svojich zástupcov. Sľúbil im ochranu a bezpečný návrat, zároveň vyslovil počudovanie, že dosiaľ k nemu neprišli. V nasledujúcom roku (1544) 10. augusta Ferdinand I. upozornil banské mestá na možný útok Turkov. Žiadal vyzbrojiť všetkých baníkov a sedliakov. Súčasne prikázal aj Zvolenskému kapitánovi Mikulášovi Prosenovskému, aby ochránil banské mestá.Situácia Novej Bane a ostatných banských miest sa zhoršil roku 1544 po útoku ostrihomských Turkov na hrad Levice. Nebezpečenstvo si uvedomila aj Tekovská stolica, lebo na obranu proti Turkom zdanila všetkých sedliakov v okruhu banských miest.

Vyhrážky Turkov banským mestám sa neuskutočnili, lebo pre vojnu s Peržanmi boli nútený uzavrieť s Ferdinandom I. roku 1547 v Istanbule mier.Mier mal iba relatívnu platnosť, lebo pohraničné turecké posádky stále napádali okolie banských miesť. Podľa sťažnosti banských miest panovníkovi roku 1549 obyvatelia Novej Bane, Pukanca a ďalších lokalít nemôžu vyjsť ani na 4 míle za mesto. Žiadali posilniť posádky Vígľaša, Krupiny, Levíc a Hronského Beňadika, lebo Turci by ich ľahko premohli a obsadili banské mestá, ktoré sú bez ochrany. Roku 1552 sa dohrala s Turkami nová vojna, v ktorej sa im podarilo obsadiť Drégeľ, Sečany, premonštrátsky kláštor v Šahách a iné pevnosti na južnom pohraničí Slovenska. Banské mestá žiadali posilniť obranu Levíc a Hronského Beňadika. Ostrihomská kapitula, ktorá od roku 1543 sídlila v Trnave, vyzvala roku 1552 Novú Baňu, aby sa jej obyvatelia zúčastnili na opevňovacích prácach okolo kláštora a aby prispeli aj finančne. Poukazovala na to, že panovník posilnil tamojšiu posádku o 100 jazdcov a zdôrazňovala, že opevnený kláštor zadrží turecké útoky a prispeje aj k obrane Novej Bane.Roku 1553 bola posádka cisárskych vojakov umiestená aj v Novej Bani. Vojaci napriek panovníkovmu zákazu narobili v meste aj na Brehoch značné škody. Panovník mestskú radu ubezpečil, že do mesiaca budú všetky škody uhradené.

Žiadosti Banských miest nenašli u panovníka náležité pochopenie, čo umožnilo Turkom dobyť roku 15574 hrad Fiľakovo. Až po páde tejto pevnosti začal panovník venovať väčšiu pozornosť obrane banských miest. Roku 1555 vymenoval za zvolenského župana a hlavného kapitána banských miest Jána Balašu. Postaral sa o obranu niekoľkých hradov a pevností, najmä Zvolena, Levíc a Hrenoského Beňadika, ale aj tak sa Turkom v tomto roku podarilo spustošiť jeho okolie. Do Novej Bane, najmä vďaka prítomnosti cisárskych vojakov, Turci nevtrhli. Ostrihomská kapitula žiadala vojakov od Novej Bane a Kremnice aspoň na dva miesiace, lebo sa dozvedela, že sa Turci chcú zmocniť hronskobeňadickej pevnosti za každú cenu. Po zdrvujúcej porážke zvolenské ho kapitána Jána Balašu pri Sečanoch roku 1562, ktorý sa usiloval natrvalo vyhnať Turkov z okolia banských miest, prevzal obranu banského okolia veliteľ levickej posádky Štefan Dobó. Posilnil pohraničné posádky, ktorých prevažná časť zahynula v bitke pri Sečanoch.

Roku 1563 boli zrušené vojenské kapitanáty a zriadený bol preddunajský dištrikt na čele s veliteľom Štefanom Deršfyom. Najdôležitejšou úlohou dištriktu bola obrana stredoslovenských banských miest. Na porade veliteľa dištriktu, kapitánov okolitých hradných posádok a zástupcov banských miest v Banskej Štiavnici roku 1563 vypracovali vojenský poriadok, ktorý mal zabrániť nečakaným tureckým útokom. Na strategicky dôležitých miestach mali by vybudované strážne veže, odkiaľ sa mal ohňom dávať signál o približovaní sa nepriateľa. Obyvatelia banských miest sa v prípade nebezpečenstva mali sústrediť na určených miestach. Novobančania a ostatní obyvatelia okolia sa mali v prípad ohrozenia Pukanca a Krupiny sústrediť v Banskej Štiavnici, v prípade ohrozenia Hronského Beňadika v Žarnovici, Tieto opatrenia čiastočne splnili svoj cieľ, ale tureckým prepadom nezabránili.

Okolie banských miest ohrozovali najmä potulujúci sa Turci, tzv. martalovci. Banské mestá žiadali roku 1566 panovníka o 200 vojakov na ochranu pred nimi. Poukazovali na ťažké položenie baníkov, hutníkov a uhliarov, ktorí sú najviac ohrození; ich prepady sťažovali banskú prevádzku.Roku 1567 vyzval budínsky paša Novú Baňu a Žarnovicu, aby sa mu dobrovoľne vzdali. Mestská rada poslala jeho výzvu Kremnici s prosbou o pomoc. Banské mestá žiadali 30. apríla pomoc pre Novú Baňu, lebo mesto nebolo schopné samé sa ubrániť útokom Turkov.Úsilie Turkov dostať sa k banským mestám dobitím hronskobeňadickej pevnosti neprestávalo. Nová Baňa ležala na okraji ich záujmov a bola nimi značne znepokojená, lebo 12. januára 1568 Turci spustošili Hronský Beňadik, postavili most cez Hron a ponáhľali sa na druhú stranu rieky, aby sa mohli dostať k Pukancu. Dňa 13. januára v noci o 1. hodine naliehavo žiadali Štiavničanov „o kresťanskú a susedskú pomoc“, lebo ich ohrozovali Turci od Hronského Beňadika. V tomto roku Turci hrozne pustošili okolie Hronského Beňadika, Neovej Bane a Pukanca, ako o tom píšu Banské mestá 2. septembra 1568 panovníkovi.Na obranu Pukanca dosadil panovník 100 vojakov. Strategický význam Pukanca si uvedomovali aj Turci, lebo roku 1570 novohradský beg opätovne žiadal Pukance, Krupinu a Dobrú Nivu, aby sa mu vzdali. Novobančania v tejto situácii prosili panovníka, by poslal na obranu mesta aspoň 25 vojakov. Arcivojvoda Ernest im 26. septembra 15700 oznámil, že vojsko potrebuje obranu dôležitých pohraničných pevností, no ak mu zvýši, pošle ho na pomoc aj Novej Bani. So zreteľom na rastúce nebezpečenstvo prosil o pomoc opäť Štiavničanov.Vojská ostrihomského bega pustošili okolie Levíc a Pukanca a 20. marca 1574 spustošili a vypálili opäť Hronský Beňadik, ale pevnosť nedobyli. Novobančania žili v týchto dňoch v ustavičnom strachu a 26. marca žiadali od Banskej Bystrice vojenskú pomoc, lebo 12 nestačilo na obranu mesta, so zreteľom na nebezpečnú situáciu by ich potrebovali aspoň 60. Na posilnenie protitureckej obrany im Kremnica poslala 24 vojakov.Turecké Prepady v tejto oblasti neprestávali, lebo 5. apríla 1574 Novobančania hlásili Kremnici, že do Hronského Beňadika opäť vtrhli Turci. Nasledujúci deň Štiavničanom omámili, že držia stráže vo dne aj v noci, lebo Turci sa utáborili Pri Hronskom Beňadiku a chystajú sa tiahnuť Pohroním na Žarnovicu.Hoci bol Hronský Beňadik významným strategickým bodom a bránou k banským mestám, neposkytol mu pomoc ani panovník, aby banské mestá. Hronskobeňadický prefekt preto, 24. apríla žiadal Novú Baňu o finančné prostriedky na vydržiavanie 24 vojakov. Nová Baňa odstúpila žiadosť Kremnici a vyjadrila sa, že aj vlastných vojakov vydržiavajú len s najväčšími ťažkosťami.Roku 1575 dobyli Turci hrad Modrý Kameň, Divín a Drieňov, ktoré sa stali nástupišťom na ich útok proti banským mestám, kde sa chceli dostať cez Vígľaš a Zvolen. Neochablo však ani ich úsilie dostať sa k banským mestám dobytím hronskobeňadickej pevnosti.Situácia sa zhoršila roku 1588, keď Novobančania žiadali Štiavničanov o rýchlu pomoc, alebo každú chvíľu očakávali turecký útok. Súčasne aj oznámili, že Turci chcú dobyť Hronský Beňadik.

Situácia tamojších obrancov je zúfalá, lebo im chýbajú zbrane a strelivo, o čom Turci dobre vedia. Ak padne Hronský Beňadik, Turci zničia aj Novú Baňu. Novobančania poslali túto správu Kremnici a zároveň ju informovali o svojom ťažkom a nebezpečnom položení. Ženy a deti schovávali v baniach a v šachtách, aby ich zachránili. Prosili o pomoc pre Hronský Beňadik, lebo takto sa zachráni aj Nová Baňa. Aj Pukančania žiadali obranu a posilnenie Hronského Beňadika. Vo svojom liste Novobančanom písali, že novohradský beg sa im vyhrážal vypálením, ak sa mu nevzdajú. Nikto z obyvateľov sa neodvážil opustiť mesto.Novobančania žiadali pomoc pre Hronský Beňadik aj Banskej Bystrice. Bystričania sa vyhovárali, že sa starajú o obranu Zvolenskej Slatiny, Očovej a Ľubietovej, preto nemôžu pomôcť. Novobančania sa obrátili o pomoc aj k Štiavničanom a zdôrazňovali svoje veľké nebezpečenstvo, keď ich záchrana je závisela „len od Boha a Banských miest“. Od panovníka nemohli čakať nijakú pomoc, žiadali aspoň vojakov, z ktorých by časť bránila Hronský Beňadik, časť Novú Baňu.

Nová Baňa bola v tomto období vyčerpaná ustavičnými príspevkami na spoločnú protitureckú obranu v rámci banských miest. V rokoch 1566-1578 zaplatilo mesto na tento účel 1995 zl. Kým boli banské mestá vyčerpané výdavkami na spoločnú protitureckú obranu, zatiaľ sa okolití feudáli tejto povinnosti všemožne vyhýbali. Arcivojvoda Ernest 7. októbra 1578 ostro vytýkal správcovi arcibiskupských majetkov vo Sv. Kríži (Žiar nad Hronom) Michalovi Mikuličovi a Dócivom v Žarnovici, že odmietli Novej Bani pomoc proti Turkom. Súčasne im nariadil, aby v prípade potreby mestu pomáhali. V nasledujúcom roku im poslal na pomoc 25 vojakov.

Roku 1579 sa Novobančania sťažovali Kremnici, že Turci napadli Orovnicu, Hronský Beňadik a Tekovskú Breznicu, odkiaľ sa k ním pridalo niekoľko obyvateľov a spoločne s Turkmi znepokojovali okolie Novej Bane. Na nebezpečenstvo tureckého prepadu upozorňoval viac ráz Novú Baňu kapitán banských miest vo Zvolene Barbarič a mesto Pukanec.Roku 1591 sa stal hlavným kapitánom banskej oblasti Mikuláš Pálfy, ktorý u panovníka dosiahol, že obrana banských miest bola posilnená ďalšími 400 vojakmi. Trval na podmienke, aby sa aj banské mestá postarali zo všetkých síl o svoju obranu. Na jeho naliehanie najali roku 1592 na vlastné náklady 200 pešiakov a rozmiestnili ich na strategicky dôležitých bodoch.

Banské mestá sa 30. septembra 1592 v Kremnici dohodli o žolde vojakov takto: 4 velitelia mali dostať mesačne po 13 zl., zástavníci a bubeníci po 3zl., ostatní vojaci po 2zl. Ročný príspevok na ich vydržiavanie predstavoval 5300 zl., na ktoré prispievala Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica po 1325 zl., Pukanec 477 zl., Nová Baňa 371 zl., Banská Belá a Ľubietová po 238 zl. Banské mestá sa na vojakov zaviazli prispievať len do najbližšieho snemu, teda do 256. januára 1593.Roku 1593 sa medzi Habsburgovcami a Vysokou Portou začala nová tzv. pätnásťročná vojna (1593-1606), v ktorej spojené nemecko-uhorské vojská pod vedením Mikuláša Pálfyho dobyli roku 1593 Divín, Fiľakovo, Modrá Kameň, Sečany a iné dôležité pevnosti na južnej slovensko-tureckej hranici.

V nasledujúcom roku stratili Turci Novohrad a roku 1595 Ostrihomom, Vyšehrad a Vacov.Banské mestá okrem vydržiavania 200 vojakov na vlastnú obranu prispievali aj na spoločnú obranu finančne, výstrojov aj vojakmi. Nová Baňa sa 2. novembra 1596 Banskej Štiavnici sťažovala, že všetky zásoby streliva a pušného prachu odovzdali na obranu pohraničných pevností. Nevedia, ako by sa bránili v prípade útoku nepriateľa. Nielenže je mesto bez zbraní, ale sotva 20 mužov by sa našlo na jeho obranu, lebo zbraneschopní muži sú vo vojenských táboroch, sťažovali sa na ťažkú finančnú situáciu. Tretinu obyvateľov tvorili vdovy, ostatní obyvatelia sa rozutekali, alebo slúžili u sedliakov po dedinách.

Dňa 14. 1597 Mikuláš Pálfy žiadal banské mestá, aby mu ihneď poslali do tábora pri Sečanoch vojakov, ktorých majú na vlastnú obranu, lebo to vyžaduje záujem ohrozenej vlasti. Do tábora v Olovaroch mali poslať do 5. júla 100 koní a 25 povozov. Okrem toho za vojakov v Sečanoch zaplatila Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bysrica po 384 zl. 60 deň., Pukanec 116 zl. 10 den., Nová Baňa 90 zl. 91 21 den, Belá a Ľubietová po 127 zl. 50 den. O platení týchto poplatkov sa zachovala medzi banskými mestami rozsiahla korešpondencia, plná vzájomných sťažností a výhovoriek. Napokon sa 15. decembra 1597 dohodli, že radšej budú vydržiavať 200 vojakov, ako platiť tzv. uhorskú taxu. Uznesenie banských miest nebolo nič platné, lebo snem im aj naďalej vyruboval taxu na vydržiavanie vojska. Roku 1588 ich urgovala Uhorská komora, aby zaplatili poplatok 6520zl, ako aj ďalších 2000 zl. Na vydržiavanie vlastných vojakov. Okrem toho im vyrubili 3300 zl. Na vojakov v Sečanoch.

Do vojenského tábora kniežaťa Adolfa Schwarzenberga im určili dodať 100 koní a 25 vozov s príslušenstvom.V úsilí oslabiť úspechy uhorsko-nemeckého vojska povolali si Turci roku 1599 na pomoc Tatárov, ktorí hrozne plienil slovensko-turecké pohraničie. Dňa 17 mája 1599 ďakovali Novobančania Kristíne Ňáryovej, vdove po Gabrielovi Dócim v Žarnovici, za správu o rabovaní Turkov pri Drégeli sa sľubovali jej, že v prípade potreby pomôžu aj oni so svojimi vojakmi. Tatári začali ohrozovať v jesenných mesiacoch stredoslovenské banské mestá. Mikuláš Pálfy vyslal z vojenského tábora na Brehy a do Novej Bane 50 husárov zverbovať sedliakov z okolitých dedín k vojsku. Z Brehov získal 25 a z Novej Bane 40 vojakov. O hroziacom nebezpečenstve zo stravy Tatárov upozornil 9. októbra banské mestá Benedik Pográň z vojenského tábora v Ostrihome. V liste opisoval pustošenie a Vypaľovanie dedín nepriateľom, čo videl na vlastné oči.

Od zajatých Turkov sa dozvedel, že Turci chcú obsadiť a spustošil stredoslovenské banské mestá. Nariadil, aby sa obyvatelia z okolitých dedín ukryli na bezpečné miesto. Nariadil, aby sa oDňa 8. októbra Tatári spustošili Hronský Beňadik, Čajkov a okolité dediny. Keby Mikuláš Pálfy nebol rozkázal zatarasiť cestu medzi Novou baňou a Brehmi, boli by zničili nielen Novú Baňu, ale ajcelé stredné Pohronie. Značne ohrozená bola aj Banská Štiavnica, lebo Tatári sa priblížili ku Kolpachom (Banský Studenec). Štiavničania so strachom hlásili Kremnici, že každú hodinu očakávajú útok Tatárov. Vo veľkom nebezpečenstve bol aj Pukanec. Tatári sa stiahli do okolitých lesov a čakali na vhodnú príležitosť napadnúť banské mestá. V tomto období znepokojovali okolie banských miest, pričom si veľa vytrpel najmä Hronský Beňadik. Matej Záthari, hronskobeňadický prefekt, prosil 15. októbra banské mestá, aby mu poslali na pomoc 200 vojakov, lebo Tatári sa približovali od Vrábel.Obyvatelia Novej Bane žili v tomto období v ustavičnom strachu pred nepriateľským vpádom, pričom príspevky na protitureckú obranu ich priviedli na mizinu. Dňa 27. jún a 1599 prosil mestskú rodu v Banskej Štiavnici a v Banskej Belej, aby sa za nich prihovorili v Kremnici, lebo by vďačne poslali 25 hrivien striebra ako poplatok na obranu Mikulášovi Pálfymu, ale už nemajú prostriedky na zaplatenie poplatku na vydržiavanie 200 vojakov. Od roku 1539 do roku 1602 zaplatilo mesto na vydržiavanie vojska 1466 zl. 52 den. A na dane 2712zl. 50 den.Okrem Turkov a Tatárov celú stredoslovenskú oblasť ohrozovali v tomto období aj tzv. slobodní hajdúsi. Boli to v skutočnosti profesionálni vojaci, ktorí sa pre nedostatočnú žold alebo po prepustení z vojska živili krádežami, rabovaním a páchaním násilnosti. V rokoch 1500-1603 napádali a plienili najmä menšie banské mestá, ktoré žiadali proti nim od panovníka vojenskú pomoc. Roku 1600 vtrhli do Novej Bane štyri oddiely hajdúchov, povraždili Veľa ľudí, spôsobili veľké škody obyvateľom a poškodili aj banské diela. Ich pustošenie zastihlo aj Brehy.

Mestská rada sa sťažovala Jánovi Kutašimu, radcovi Ostrihomského arcibiskupstva a miestodržiteľovi Uhorska, že vypili vyše 100 okovov vína, ktoré si mesto požičalo od susedov, čím zapríčinili škodu 2000 zl. Mesto bolo prinútené poskytovať im aj stravu. Celková škoda dosiahla vyše 8000 zl. Roku 1601 znovu napadli mesto a spôsobili škodu vyše 400 zl. Na výčiny hajdúchov ubytovaných v susedných dedinách sa opäť sťažovala Nová Baňa Kremnici roku 1603, lebo denne znepokojovali obyvateľov a poškodzovali im majetok. Hajdúsi neprestali znepokojovať Novú Baňu ani v nasledujúcom roku, lebo novobanská mestská rada sa 17. februára 1604 Banskej Belej sťažovala na každodenné rabovačky. Poukazovali na zlú strategickú polohou mesta, ktoré leží na okraji a je vystavené takto zvôli hajdúchov. Aj 24. januára vtrhlo do mesta vyše 400 hajdúchov, ktorí narobili veľké škody. Ak to takto pôjde ďalej , píšu Novobančania, budú obyvatelia nútení a vysťahovať, lebo nikto si nevie predstaviť, koľko vytrpia od hajdúchov a ostatných vojakov. Hajdúsi znepokojovali banské mestá aj v ďalších rokoch. Štefan Ilešházy ich roku 1606 pri vymáhaní snemovej taxe uisťoval, aby sa hajdúchov už neobávali, lebo majú rozkaz sústrediť sa na Orave.Viedenským mierom roku 1606 sa skončila a tzv. pätnásťročná voja, ale Turci neprestali podnikať pustošivé nájazdy či už samostatne, alebo ako pomocníci vodcov stavovských povstaní Štefana Bočkaja a Gabriela Bezlena.

Nová Baňa sa 18. októbra 1624 sťažovala v Kremnici, že Turci už dva razy vyzvali Brehy, aby sa im dobrovoľne vzdali, ináč ich budú denne napádať a odvedú ich do otroctva ako dobytok. Prosili, aby im poslali aspoň 15 vojakov z Pukanca na obranu tejto oblasti. V júli 1626 Turci napadli Tekovskú Breznicu a zajali tam 5 osôb. V okolitých lesoch sa denne potulovali martalovci. Dňa 7. augusta opäť napadli Breznicu a Orovnicu a odvliekli niekoľko ľudí do zajatia. Obyvatelia týchto dedín boli toľko prestrašení, že sa a so súhlasom hronskobeňadického prefekta odsťahovali zo svojich dedín. Novobančania v liste banskej Belej poukazovali na svoje hrozné položenie. Turci začiatkom augusta napadli a vypálili Brehy, Tkže obyvatelia mesta neboli pred nimi ani na okamih bezpeční. Prosili poslať na pomoc niekoľkých vojakov, lebo sa tunajší obyvatelia chcú odsťahovať, čo by znamenalo zánik baníctva.Nebezpečenstvo tureckých vpádov na strednom Slovenskú vzrástlo v druhej tretine 17. storočia. Kremnica 24 júla 1637 upozorňovala na sťažnosť z Pukanca, kam poslali na pomoc 25 vojakov.

Mestská rada nevedela, či bude môcť pomôcť pre nedostatočný počet vojakov aj Novej Bani, preto ju požiadala, aby sa sama postarala o svoju obranu. Roku 1639 upozorňovala hronskobeňadický prefekt richtára v Breznici, že sa Turci chystajú napadnúť Breznicu, Novú Baňu a Pukanec. Pukančania sa 9. decembra 1639 sťažovali Kremnici, že ich Turci nečakane prepadli. Žiadali to oznámiť aj ostatným banským mestám a prosili o pomoc. Pretože Pukanec bol dôležitým strategickým obranným bodom stredoslovenským banských miest, mali banské mestá prispievať na jeho opevnenie. Banské mestá sa však vyhovárali na Nedostatok finančných prostriedkov. Palatín Mikuláš Esterházy im 13. januára 1640 vytýkal, že si nepovšimli cisárske mandáty a poukazoval na dôležitosť obrany tohto miesta.

Ak by Turci dobyli Pukanec, majú otvorenú cestu k banským mestám, z ktorých by podľa neho zostali len zrúcaniny, za čo by boli zodpovedné samé banské mestá. Dňa 1. októbra Turci skutočne napadli Pukanec, mesto vypálili, mnohých odvliekli do zajatia a vzali i dobytok. Ferdinand III. V úsilí zabrániť ďalšej podobnej katastrofe žiadal banské mestá, aby na obranu Pukance poslali 100 pešiakov. Zároveň sa mali postarať o vybudovanie hradieb okolo Pukanca.Po zničení Pukanca bola bezprostredne ohrozená aj Nová Baňa. Pretože sa nebezpečenstvo ich prepadu stále zväčšovalo, obrátila sa mestská rada 30. decembra 1640 na Komorskú úrad v Banskej Štiavnici or rýchlu pomoc, lebo Turci ich požiadali, aby sa im vzdali, podobne aj Brehy, Tekovskú Breznicu a Pukanec. Podľa zaručených správa sa Turci približovali so100 janičiarmi, aby napadli tieto oblasti. Zameriavali sa najmä na oblasť Pukanca, odkiaľ mali možnosť preniknúť do Banskej Štiavnice a Novej Bane.

Banské mestá prispievali na vydržiavanie 100-člennej vojenskej posádky v Pukanci, hoci mali starostí s vlastnou obranou ale na nátlak palatína zaplatili žiadanú sumu. Nová Baňa zaplatilo roku 1643 na tento účel 166 zl. 32 den.Roku 1646 sa Novobančania obrátili so žiadosťou o pomoc na hronskobeňadiského prefekta Jána Sölösiho, lebo sa dozvedeli od Kremničanov, že pri Ostrihome sústredili Turci asi 2000 vojakov, s ktorými chceli podniknúť nájazdy na banské mestá. Pretože Nová Baňa nemala schopných mužov na obranu, lebo zahynuli v predchádzajúcich bojoch s Turkmi prosili, aby im poslali na pomoc niekoľko vojakov.

Dôležitosť Pukanca pre obranu tejto oblasti si uvedomil aj panovník, lebo roku 1646 oslobodil mesto na 15 rokov o všetkých poplatkov. Takto získané peniaze sa mali použiť na stavbu hradieb, na čo mali naďalej príspevky na obranu Pukanca ich veľmi zaťažujú, pričom Nová Baňa sa nachádza vo väčšom nebezpečenstve, lebo ju denne ohrozujú Turci. Vyhlásili že nemienia Ďalej platiť tento príspevok a dúfajú e tak spraví aj Banská Belá.Intenzívne útoku Turkov na oblasť stredného Pohronia sa začali v leto roku 1647, keď vypálili Kozárovce, Hronský Beňadik a Breznicu. Situáciu Novej Bane a okolie dokumentuje list novobanského richtára adresovaný komorskému grófovi v Banskej Štiavnici za 5. augusta. V ten istý daň poobede e dostal Komorský úrad v Banskej Štiavnici správu o úplnom vypálení Žarnovice. Žigmunda Dóciho Turci sťali, jeho manželku, farára a vyše 100 obyvateľov odvliekli do zajatia. Nasledujúci deň poslal komorský úrad do Novej Bane 30 vojakov aj s potrebnou muníciou. Adam Poppel Z Lopkovíc, komorský úradník, oznámil Novobančanom, že žiadal pre nich v Banskej Bystrici 50 funtov prachu. Súčasne písal cisárovi, že treba posilniť obranu Novej Bane, Pukanca a Banskej Belej.Keď sa Turkom nepodarilo dobyť Novú Baňu, poslali 7. augusta richtárovi výhražný list.Mestská rada na list neodpovedala, ale ho poslala Komorskému úradu do banskej Štiavnice so žiadosťou o ďalšiu pomoc. Mestská rada v Novej Bani 15. augusta oznámila prepadnutie mesta Turkmi aj Kremnici a poukázala, že zahynulo pri ňom 60 Turkov. Obrancom sa podarilo ukoristiť viacej koní.Levický kapitán upozornil ešte ten deň Novobančanov, že rozprášení Turci sa dávajú dohromady a chystajú sa na nový útok. Dňa 10. septembra sa Nová Baňa znovu obrátila s prosbou na Kremnicu, aby im aj naďalej ponechali vojakov na obranu mesta, lebo pri Nových Z8mkoch sa opäť sústreďujú Terci na nové výboje. Na druhý deň mesto žiadalo od Štiavničanov pušný prach, lebo vojaci boli bez streliva. Dozvedeli sa, že Turci sú už pri Parkane (Štúrovo), vyzbrojení ťažkými zbraňami a smerujú k Hronskému beňadiku. Koncom septembra jeda časť Turkov znepokojovala okolie Pukanca a druhá rabovala pri Nitre a Oslanoch.

Dňa 1. októbra Novobančania prosili o pomoc Kremnicu, lebo od Levíc pritiahlo veľké množstvo Turkov, rozdelili sa na tri skupiny, rabovali okolité dediny a mestá. Nová Baňa bola natoľko ohrozená, že nemohli konať týždenné trhy.Turecké nájazdy pokračovali s menšou intenzitou aj ďalších rokoch, ale nepriniesli Turkom trvalejšie rozšírenie ich panstva. Na druhej strane znamenali obrovské škody a utrpenie pre obyvateľov postihnutých oblastí.Udalosti v Sedmohradsku v rokoch 1661-1662, kde sa pomocou Turkov stala kniežaťom Michal Apaffy, ako aj vzájomné hraničné spory Habsburgovcov s Turkmi v juhozápadnej časti Uhorska viedli k novej vojne. V letných mesiacoch roku 1663 sa Turci podujali dobyť pevnosť Nové Zámky, čo sa im 25. septembra aj podarilo. Po Nových Zámkoch zaujali Nitru, Levice, Novohrad aniekoľko menších pevností, takže im patrila veľká časť južného Slovenska.

Stredoslovenské banské mestá následky vojnových príprav pocítili ako prvé. Okrem povinností voziť výzbroj na určené miesto mali povinnosť zabezpečovať pobyt cisárskych vojakov. Roku 1662 novobanská mestská rada protestovala proti umiesteniu 100 jazdcov, lebo mesto nehľadiac na nimi spôsobené škody nemalo primerané priestory.

V auguste podplukovník cisárskeho vojska Joanelli upozornil Kremnicu, že sa Turci chcú dosať Pohroním k banským mestám a poukazoval na veľké nebezpečenstvo hroziace Novej Bani. Navrhol budovať v údolí Hrona zátarasy a obsadiť ich vojskom, na obranu Novej Bane žiadal poslať aspoň 30-40 vojakov.Podobný návrh dala aj Banská Štiavnica a žiadal vyslať na vybudovanie zátarasou pri Novej Bani obyvateľov banských miest. Zátarasy sa mali vybudovať aj pri Revišti. Dňa 16. augusta žiadali Novobančania od Komorského úradu v Banskej Štiavnici 50 vojakov. Poukazovali, že už tri dni držia stráže a žijú vo veľkom strachu pred Turkmi, ktorí deň predtým vypálili Veľkú Lehotu a v Hronskom Beňadiku ukradli 20 koní. Do Novej Bane utekali ľudia z vidieka v nádeji na záchranu, lebo sa domnievali, že Turci mesto nedobyjú. Komorský úrad ich žiadosť dostúpil Kremnici.

Plienenie Turkov okolo Novej Bane neprestávalo. Dňa 25. augusta Novobančania oznámili Kremnici, že Turci vypálili Jedľové Kostoľany odvliekli odtiaľ 100 ľudí. Poukazovali, že Nová Baňa leží v tesnom susedstve Turkov a chráni pre nimi aj ostatné banské mestá. Žiadali obsadiť zátarasy, ktoré boli vybudované pri meste so značným nákladom, náležitým počtom vojakov. Kremnica im poslala na pomoc 10 vojakov. Novobančania sa poďakovali aj za tento malý počet, ale sa pýtali, z čoho ich majú chovať, lebo vojaci žiadali denne 10 chlebov, pre každého funt mäsa a pijatiku. Vojakov zatiaľ ubytoval richtár vo vlastnom dome.Po dobytí Levíc Turkmi 3. novembra 1663 sa nebezpečenstvo pre túto oblasť značne zvýšilo. Turci podnikali na Hronský Beňadik časté úroky. V jarných mesiacoch 1664 sa Novobančania sťažovali Kremnici, že sa Hronský Beňadik, ale aj Nová Baňa nachodia vo vrcholnom nebezpečenstve.

Turci našli priechody k Novej Bani nielen cez Hronský Beňadik, ale aj cez okolité lesy a denne ohrozujú mesto, preto sa neúčastnia ani na insurekcii vyhlásenej palatínom.Obyvatelia mesta netrpeli len tureckým nebezpečenstvom, ale aj vojskom saského regimentu, ktorý prezimoval v meste. Mestská rada sa 24. januára 1664 sťažovala Kremnici, že vojaci v meste verejne rabujú a okrádajú obyvateľov. Záverom sťažnosti tvrdili, že sa majú horšie ako dobytok.Turecké nebezpečenstvo sa príchodom jari zväčšovalo. František Vešeléni 15. marca 1664 žiadal, aby k Hronskému Beňadiku poslali čím väčší počet vojska, čím takto bude chránený nielen Hronský Beňadik, ale aj stredoslovenské banské mestá.V máji roku 1664 cisárske vojsko bojovalo s Turkmi v oblasti stredného Pohronia medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom. Dňa 16. mája sa odohrala veľká bitka s Turkmi Tatármi pri Žarnovici, v ktorej zvíťazili cisárske vojská pod vedením generála Soucheza, Mikuláš Bóryho a Štefana Koháryho. Bóry žiadal Kremnicu, aby informovala o tejto bitke Turčiansku stolicu a provizora v Bojniciach, aby sa pripravili na útok Turkov a vo dne v noci strážili cesty a križovatky. Podľa odhadu bolo v tureckom vojsku asi 6000 mužov. Jedna časť Turkov vtrhla 17. mája do Novej Bane, ktorú vyrabovali a vypálili. Na námestí sťali 15 mešťanov, 60 obyvateľov odvliekli do zajatia a 48 sa zadusilo v bani, kde sa schovali pred Turkmi, ktorí zapálili pred baňou suché raždia a iné horľaviny. V meste povraždili asi 200 obyvateľov. Turci premenili farský kostol na mešitu pre kone a kostol sv. Alžbety na mešitu.

Spustošenie Novej Bane opisuje aj banskoštiavnický obyvateľ Eliáš Cholostomus v liste adresovanom 20. mája 1664 Martinovi Mikojovi, podnotárovi v Banskej Bystrici. Poukazoval na to, že mesto bolo obrátené na popol, veľa obyvateľov bolo povraždených a tých, čo sa vyhli vraždeniu, odohnali Turci ako dobytok do zajatia. V tom čase povraždili aj v Pukanci vyše 10 ľudí.Turci sa v Novej bani dlho nezdržali, lebo cisárskeé vojská už 8. júna dobyli Levice a Parkan (Štúrovo). Po ďalších víťazstvách cisárskych vojsk nad Turkmi uzavreli bojujúce strany 10. augusta 1664 mier pri Vasvári.Nová Baňa utrpela tureckým vpádom veľké škody, ale život v meste nezanikol. Roku 1665 vyslala mestská rada Jana Gründzwiega a Andreja Kirschnera prosiť o finančnú pomoc od banských a iných slobodných kráľovských miest. Podľa matriky pokrstených sa roku 1665 narodila iba 13 detí, va nasledujúcom roku už 33 a roku 1668 40. Ročný populačný priemer pred rokom 1664 bol 50 narodených. Turecké vojny retardačne vplývali na celú stredoslovenskú banskú oblasť a mali negatívny vplyv na hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj najmä menších banských miest, akým bola aj Nová Baňa.

Blízkosť slovensko-tureckého pohraničia znemožňovala obchod, hatila dovoz surovín pre baníctvo a potravín pre obyvateľov, ktoré z tohto hľadiska boli odkázaní prevažne na dovoz. Viazol vývoz remeselných a kamenárskych výrobkov, celkovo ustrnul rozvoj výrobných síl. Tieto fakty mali negatívny dosah v rozvoji baníctva, ale aj v remeselnej výrobe.Veľa vytrpeli aj obyvatelia mesta ustavičnými príspevkami na protitureckú obranu, pri budovaní pevnosti Hronskom Beňadiku, ale prispievali poplatkami aj na obranu ostatných stredoslovenských banských miest. Bohatá korešpondencia medzi menším banskými mestami je svedectvom ich hospodárskeho zruinovania, úplne pauperizácie, bezmocnosti voči väčším banským mestám, ale aj voči ustavičnému znepokojovaniu Turkmi.

Hoci príspevky banských miest na protitureckú obranu sa rozdeľovali proporcionálne, podľa zatiaľ neznámeho kľúča, príspevky menších banských miest, teda j Novej Bane, neboli kvantitatívne úmerne z hľadiska celkovej hospodárskej prosperity jednotlivých banských miest. Na turecké vojny najviac doplácala mestská chudoba najmä baníci, želiari, ktorých existenčná úroveň sa v tomto období znížila na minimum.