Nová Bana

Nová Bana
Prírodné pomery
Nová Bana leží v nadmorskej výške 221m, v Slovenskom stredohorí zloženom zo
skupiny šiestich pohorí vo forme dvoch oblúkov oddelených Hronom a kotlinami
vyústujúcimi do jeho údolia. Na pravej strane Hrona sú to: Pohronský Inovec, Vtácnik,
Kremnické vrchy, na lavej strane Štiavnické vrchy, Polana a Javorie.
Dominantným pohorím tejto oblasti je Pohronský Inovec (901 m n. m.), ktorý sa
rozprestiera medzi Tríbecom a Štiavnickými vrchmi. S nimi sa stýka v doline Hrona
medzi Hronským Benadikom a Žarnovicou, na severovýchode sa koncí Vtácnikom
(1346 m n. m), na juhozápade je ohranicený zlatomoravským výbežkom Podunajskej
nížiny.Novobanské vrchy sú velmi clenité. Od Vtácika ich oddeluje hlboká dolina
Velkého Pola, od Štiavnických vrchov údolie Hrona. Okolo mesta sa týcia vrchy, z
ktorých je najvyšším háj (Himmelreich), ležiaci na východ od mesta, Sedlo
(Taubenberg) a zo severozápadu Vojšín a Vinicný vrch. Zo západnej strany je to Lišcí
(Fichsberg) a Šibenicný vrch.
Novou Banou preteká Novobanská potok, ktorý je spojením Starohutského a
Kýzového potoka a vteká do Hrona. Odvádza vody z oblasti hája, Vinicného vrchu,
Vojšína a Šibenicného Vrchu.
Podnebie v novobanskej oblasti možno charakterizovat ako mierne teplé. Priemerná
rocná teplota je 8 ?C, úhrn rocných zrážok je 771 mm. Pomerne priaznivé podnebie
vplýva pozitívne aj na vegetáciu. Osobitne dobré podmienky tu majú ovocné stromy
všetkého druhu, ktoré Novú Banu preslávili ako známu ovocinársku oblast. Novobanská
flóra patrí do západokarpatskej podoblasti. Znacná clenitost terénu podmienuje aj
vegetacné stupne rastlinstva. Rastlinstvo Pohronskej kotliny patrí k teplomilnej flóre.
V mrtvych ramenách kotliny a na plesách je vegetácia pobrežných, vlhokomilných a
mociarných druhov: cervenavec hrebenitý (Patomogeton crispus L.), kosatec žltý (Iris
pseudocorus L.) a trst obycajná (Phargmites communis Trin). Nad údolím Hrona sa
zacínajú dobovo-hrabové lesy typu Querceto-Carpinetum. Z drevín sa ojedinele zjavuje
dub cérový (Quercus cerris L.) a dub plstnatý (Quercus pubescens L.). Na výslnných
andezitových skalách rastú borovice z ktorých sa vyskytuje borievka obycajná
(Juniranzhus europaeus L.), dalej dubové zákrsky s imelovcom európskym (Loranthus
europaeus L.) a zákonom chráneným jasenom manovým (Praxinus ornus L.).
Rozsiahly lesný porast dubového a hrabového lesa je miestami popretkávaný
potôcikmi a mokrinami. Cistinu alebo lúcku preruší casto lesný porast, kde rastie krivec
parížsky (Circeae lutetiana l.), krivec lúcny (Gages pratensis Pers.) a iné. Z lesných
porastov na údolím Hrona vystupujú skalnaté výbežku Cervená skala, Dievcia a
Havrania skala. Flóra týchto andezitových skalných výbežkov je teplomilná a
svetlomilná.Dievcia skala je nápadná hned na jar z dialky viditelnými žltými
ostrovcekmi terice skalnej (Allysum saxatile L.) a neskôr belavým porastom kuricky
kríckovitej (Minuartis hirsuta frutescens Hand. Mazz.).
Severným a severozápadným smerom, kde nadmorská výška pomaly stúpa a menia
sa podmienky, nastupuje rozsiahle horské pásmo cistých a miešaných bucín. Bylinný
porast týchto lesov je chudobnejší ako v pásme dubovo-hrabovom. Tu sa nachodia
vzácne a chránené druhy, na ktoré je táto oblast skutocne bohatá. Cisté horské potoky
a umelá vodná nádrž Tajch sú bohatými zdrojmi rýb a rakov.Z plazov na teplej stráni
žije zmija obycajná (Vipera berus) a v horských studnickách zase mlok horský (Triturus
alpestris L.).
Z velkého množstva vtákov si zasluhujú pozornost druhy menej casté a vzácne, ktoré
sa vyskutujá len zriedkavo: jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) sluka lesná (Scolaps
rustica), bocian cierny (Ciconia nigra L.) a iné.
Z mäsožravcov volne žijúcich v prírode sa vyskytuje kuna lesná (Martes martes L.),
kuna skalná (Martes foina Erx.), lasica obycajná (Musteala nivalis L.), jazvec (Meles
meles L.( a diviak (Sus scrofa L.).Párnokopytníky sú zastúpené srncou a jelenou
zverou. Z hladiska ochrany zvierat zasluhuje pozornost daniel škvrnitý (Cervus dama
L.). Najvzácnejším dravcom širokého okolia je rys (Lynx lynx L.), ktorý sa zriedkavo
vyskytuje vo vyšších polohách. Medzi chránené Mäsožravce patrí vydra riecna, ktorá
žije pri Hrone (Lutra lutraL.). V novobanskom Tajchu a v Starohutskom potoku žije
ondatra pižmová (Ondatra zibethica L.).
Mestu patria rozsiahle osady Bukovina, Chotár, Stará Huta, Štále a Záhrb, ktoré sa
svojím vznikom viažu k zaciatkom uhliarstva a drevorubacstva v tejto oblasti. Mesto s
osadami je rozsiahle, co dokazuje velký pocetne pomerne rozlahlých chotárskych castí.
V chotári mesta sú tieto casti. Cervené zeme, Cierny lúh, Gápel, Gupna, Háj, Jahles,
Hrádza, Jarky, Knazove lúky, Kohútovo, Najfang, Orava, Pavlov vrch, Predný a Zadný
Šarvíz, Šajtiská, Šibenicný vrch, Valcy, Zbojnícke studnicky, Zvonicka. Z osád majú
najviac chotársnych castí Štále: Báne, Bónova dolina, Cingrík, Dubník, Fanadíb,
Feriancov rígel, Hiklov vrch, Holý vrch, Horný a Dolný Bexapel, Hrabiny, Hrošov vrch,
Kašná hôrka, Koliba, Kozákova dolina, Ilend, Ležisko, Macov vršok, Mocidlá, Morava
dolina, Obkiatna, Rígel, Richtárov vrch, Šimunova dolina, Štampenhübel, Šuflek, Tajch,
Zajacia dolina. V osade Záhrb sú chotárne casti: Hrbatý most, Kalvária, Patov grunt,. V
osade Chotár: Babuliarka, Cervené zeme, Kuchyna, Mlynárov vrch, Sklené, Vojšín. V
Starej Hute: Danielske lúky. Celková rozloha mesta 6125 ha Zastavaná plocha 347 ha
Polnohospodárska pôda 1196 ha Voda 69 ha Lesy 3609 ha Lúky a pasienky 904
haAktuálny pocet obyvatelov: 7391 pocet mužov: 3577 pocet žien: 3814
Šport a turistika
Vzhladom na svoju polohu je Nová Bana a jej okolie ideálnym prostredím pre turistiku
a šport. Krásna prírodná scenéria a okolité lesy lákajú v lete milovníkov pokoja a ticha.
Vodná nádrž Tajch a kúpalisko poskytujú možnost oddychu pri vode. Pre turistov je k
dispozícii niekolko znackovaných turistických trás a náucný chodník Vojšín. Trasa
chodníka vedie prevažne lesným prostredím, prekonáva výškový rozdiel 350 m a jeho
dlžka je 10.5 km. Má zriadených osem zastávok, ktoré informujú návštevníkov o faune
a flóre miestnej lokality. Prostredie Novej Bane a okolia poskytuje velmi dobré
podmienky pre cykloturistiku a v neposlednom rade aj pre jazdenie na koni, ktoré
ponúka niekolko chovatelov koní. Z letných športov sú vytvorené dobré podmienky pre
tenis, rybolov a vodné športy.V zimnom období sú tu vynikajúce možnosti pre
lyžovanie, ale aj pre zimnú turistiku na lyžiach.
K dispozícii sú tri lyžiarske vleky:
*Nová Bana - "VOJŠÍN, (Obr. 10) dlžka 380 m, kapacita 600 osôb/hod., upravené
svahy, parkovisko.
*Malá Lehota - "HUBACOV ŠTÁL", dlžka 860 m, kapacita 900 osôb/hod. , upravené
svahy, parkovisko, skiservis, obcerstvenie.
*Velká Lehota - " DROZDOVO", dlžka 600 m, kapacita 850 osôb/hod, upravené
svahy, parkovisko, obcerstvenie.
Pre zimnú turistiku na lyžiach sú k dispozícii dve trasy dlhé 21 a 22 km. Región
poskytuje široké možnosti ubytovania v hoteli, chatách a súkromných penziónoch.
Podrobné informácie o regióne, možnostiach ubytovania, rekreácie a športu, ako aj
informácie o firmách, podnikaní a službách vám poskytne Informacné centrum mesta
Nová Bana.
Strucná história mesta
Historický vývoj starobylého banského královského mesta Nová Bana odráža pociatky
tažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny. Najstaršie stopy osídlenia tejto
lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na co poukazujú archeologické nálezy
kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového
sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred
n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí,
datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súcastou retaze výšinných opevnených hradísk,
chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom povelkomoravskom období a v intenciách
vznikajúceho uhorského štátu je "Zámcisko" nedaleko Novej Bane. Toto rozsiahle
hradisko, majúce pravdepodobne útocištný charakter, bolo opevnené mohutným valom
a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditelné.
Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich -
neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území tažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo
vzrastu poctu mlynov na drvenie rudy možno usudzovat, že boli velmi výnosné, co
napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345
získala postavenie slobodného královského a banského mesta a postupne dostala i
výsady: právo trhu, právo meca, mílové právo. Z hladiska správnej organizácie sú
dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Clenovia mestskej
rady sú doložení v mandáte Ludovíta I. z 8. septembra 1345. Metacná listina, v ktorej
sú vyznacené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.
Prvá listina s privesenou pecatou vydaná mestom je z roku 1348. Najväcší rozmach
baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storocia, kedy sa
Nová Bana zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche
rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a
protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - znicenie mesta Turkami v roku
1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storocí takmer
vyludnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na další rozvoj
baníctva. Zatopené banské diela mal zachránit atmosferický ohnový zdroj, zostrojený v
roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na
Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká úcastinná spolocnost na tažbu zlata.
Striedajúc úspechy s neúspechmi pokracovali tažiari v tažbe do roku 1887, kedy boli
tunajšie bane pre nerentabilnost zatvorené.
Už od 14. storocia bolo mesto známe výrobou mlynských kamenov, zrucnými
remeselníkmi (vynikali hrnciari, obuvníci, kováci, krajcíri), ludovými rezbármi,
výrobcami domáceho a polnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného
ovocia. V nedalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských
sklární. Modernejší priemysel sa zacal rozvíjat až v roku 1907, vybudovaním sklárne v
Novej Bani. Starobylú minulost mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol
Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storocia, kostol sv. Alžbety a špitál z
roku 1391. Devätnáste storocie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na
Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú
pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).
Znak mesta
V modrom štíte dve strieborné skrížené banícke kladivká, sprevádzané v hornomvýseku
porísk zlatou korunou a v dolnom výseku porísk zlatou laliou. Najstarší zachovaný
symbol Novej Bane, pochádzajúci zo 14. storocia, predstavuje zriedkavá šesthranná
pecat, v strede ktorej je sediaca Madona so stojacim dietatom na kolenách. Pred nimi
je klaciaca postava krála, podávajúceho (obetujúceho) im svoju korunu. Za králom je
na stuhe nápis LVDOWIC, co znamená, že ide o krála Ludovíta Velkého. Tento motív
bol neskôr vsadený aj do štítu, pricom v jeho vývoji dochádzalo i k premiestovaniu ci
zámene jednotlivých figúr.
V mladších erboch bol nad králom aj vták, niekedy pokladaný za holuba, inokedy za
havrana ci orla, a král drží v rukách truhlicku. Kedže mesto nemohlo použit takýto
zložitý a neheraldický symbol vo svojom mestskom erbe, rozhodlo sa zavesit novotvar,
ktorý by však nestratil súvislost s historickým symbolom zo 14. storocia. Za hlavnú
erbovú figúru boli zvolené skrížené banícke kladivká, ale sprevádzané motívom koruny
a lalie - atribút Madony a zároven symbol francúzkeho rodu Anjouovcov, z ktorého
pochádzal aj král Ludovít, zobrazený v historickej pecati zo 14. storocia.Mesto prijalo
svoj erb 27. augusta 1977.
Historické pamiatky mesta
Architektonickou dominantou Novej Bane je nepochybne budova mestskej radnice. Je
to pôvodne štvorpodlažná gotická stavba pevnostného charakteru, postavená niekedy
po roku 1353. V prvej polovici 18. storocia bola po požiari prestavaná, pricom sa
odstránilo tretie poschodie a bola doplnená hranolovou vežou, ktorá má barokovú
banu. Jeden z troch zvonov vo veži pochádza z 18. storocia. Na prízemí vo východnom
krídle je zachovaná gotická krížová klenba a na poschodiach a severnej fasáde gotické
a renesancné detaily. V zasadacej sieni sa zachovali barokové nástenné malby s
portrétmi uhorských panovníkov, obnovené v roku 1925. Komplexnú pamiatkovú
obnovu v rokoch 1967 - 1972 zabezpecoval Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti
a ochrany prírody Bratislava, stredisko Banská Bystrica. Budova je vedená v zozname
kultúrnych pamiatok. O jej pôvodnom úcele existuje množstvo dohadov, ako i povestí,
tradovaných ústnym podaním.
Najpravdepodobnejším sa však zdá, že budova bola postavená ako královský dom, v
zmysle nariadenia Karola Róberta z roku 1335, podla ktorého sa mali vo všetkých
banských mestách postavit takéto královské domy (domus regiae), do ktorých mali
tažiari odovzdávat drahé kovy. Na cele královského domu stál prefekt - comes camarae
- camerarius, teda banský gróf, ako to vyplýva z dekrétu Karola Róberta z roku 1338, v
zmysle ktorého mohol skúšat rýdzost zlata i banský gróf. Existencia banských grófov je
v tomto období v Novej Bani doložená písomnými pramenmi. Ako radnica sa spomína
po prestavbe od 18. storocia.Po pamiatkovej obnove sa budova stala sídlom mestskej
knižnice a múzea a od roku 1986 bola celá uvolnená pre Pohronské múzeum.
Kostol sv. Alžbety, nazývaný aj Špitálsky kostolík, bol postavený po roku 1391 H.
Izenrienklom súcasne s dnes už nejestvujúcou nemocnicou a chudobincom. V roku
1664 obsadili kostol Turci a neskôr bol v rukách protestantov. Zreštaurovaný bol v roku
1893. Je to jednolodová stavba drobných rozmerov s polygonálnym uzáverom a
krížovou rebrovou klenbou, dosadajúcou na ornamentálne konzoly, ktoré majú
skrátené prípory. Na štítovom priecelí je znacne doplnený gotický lomený portál s
oblým prútom a výžlabkami, v nadpraží nápis z cias reštaurovania kostola. Nad
portálom je obnovené štvorpásmové okrúhle okno, a nad ním pôvodný kamenný
gotický erb fundátora. Z južnej strany je pristavaná dvojpodlažná sakristia, na
poschodie vedie tocité schodište, prístupné z lode. Nad štítom priecelia je baroková
strešná vežicka s kupolou. Hlavný oltár je typu ranobarokových oltárov s výklenkovou
architektúrou a nadstavcom, postavený v roku 1722 s použitím starších detailov
(hlavicky serafínov, stlpy obtocené vinicom) a neskorogotického, silne barokizovaného
reliéfu dvanástich apoštolov. Oltár je doplnený novou menzou a tabernákulom z cias
reštaurovania kostola. Z tých rokov pochádza aj oválny obraz Dobrého pastiera v
nadstavci. V kostole sa nachádza aj obraz sv. Alžbety z 80. rokov 19. storocia a zvon s
reliéfom sv. Alžbety z cias reštaurovania kostola.
Kostol Narodenia Panny Márie (farský kostol) bol pôvodne gotickou stavbou
postavenou v 2. polovici 14. storocia. Pocas vnútropolitických bojov okolo uhorského
trónu bol dvakrát vypálený, a to v rokoch 1433 a 1442. Opravený bol v poslednej
tretine 15. storocia. Neštastie ho neobišlo ani pri obsadení mesta Turkami v roku 1664,
kedy bol takmer úplne znicený. Znovu postavený bol až v roku 1725. Menšie úpravy
boli na nom robené aj v 19. a 20. storocí. Kostol bol pôvodne jednolodová stavba v
baroku rozšírená bocnými lodami na trojlodovú baziliku s polygonálnym uzáverom
presbytéria, v strednej lodi so segmentovými piliérovými arkádami, spájajúcimi strednú
lod s nižšími bocnými lodami. Priestory sú zaklenuté barokovou krížovou klenbou, ktorá
spocíva na nástenných pilastroch a na volných piléroch arkád. V malej štvorcovej
sakristii je krížová klenba. Vonkajšia architektúra sa vyznacuje odstupnovanými
opornými piliermi a fragmentálne zachovanými gotickými oknami v presbytériu a na
štítovej fasáde. Do južného múra kostola sú vsadené dva epitafy z rokov 1769 a 1790.
Hlavný oltár je barokový z roku 1726, so stlpovou architektúrou a nadstavcom, v
ktorom je dodatocne umiestnený obraz sv. Jána Nepomuckého. Uprostred oltára je
barokový obraz Narodenie Panny Márie a okolo neho sú plastiky dvoch biskupov a
cherubínov. Bocné oltáre sv. Jozefa a sv. Antona sú tiež barokové, riešené ako
pendanty a oltár sv. Jozefa v nadstavcovej kartuši datovaný chronostichom (1726).
Banícky oltár sv. Kríža z rokov 1730-1740 bol renovovaný v roku 1914 a je riešený
stlpovou architektúrou s nadstavcovým obrazom sv. Klimenta v rozoklanom volútovom
štíte. Na strednej ploche má velký plastický kríž, pod ktorým sú medzi dvoma malými
neskorobarokovými kartušami adorujúci baníci, banícki svetlonosici a scéna dolovania
rudy. Na menze sú neskorobarokové relikviáre s reliéfmi baníckych ucnov, predná
strana menzy je vyzdobená obrazom umucenia svätice v okovách. Kazatelnica je
baroková z 20. rokov 18. storocia na polygonálnom parapete s postavami štyroch
evanjelistov, Salvatora mundi a s tocenými stlpmi. Na obnovenej zvukovej strieške sú
plastiky Immaculaty, sv. Hieronýma, Augustína, Urbana a na vrcholci je plastika sv.
Michala. Krstitelnica je kamenná klasicistická z konca 18. storocia. Vo vrchnej casti
kostola sa nachádza rokokový dvojdielny organ s bohatou výzdobou a postavami
cherubínov z pol. 18. storocia. Kostol zdobí aj epitaf Jakuba Krauera z roku 1794, volné
obrazy Sedembolestnej Panny Márie a Krstu Krista z 19. storocia a zástava rolníckeho
spolku z r. 1902. V kostole sa pravidelne na jesen koná rolnícka omša spojená s
prekrásnou výzdobou celého kostola dopestovanou úrodou z darov obyvatelov, ktorú
chodia obdivovat pútnici z celého Slovenska a aj zo zahranicia.
Kostol sv. Kríža na Kalvárii bol v klasicistickom štýle postavený v roku 1826 a
obnovený v roku 1956. Je to jednolodová stavba so segmentovým uzáverom
presbytéria a vežou vstavanou do štítového priecelia. Presbytérium zaklenuté plochou
kupolou, v lodi pruské klenby. Kostol sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí
na kopci nad mestom. Cesta k nemu je lemovaná kaplnkami symbolizujúcimi Krížovú
cestu. Súsošie najsvätejšej Trojice je neskoroklasicistické súsošie z rokov 1843-1847
od. J. Neuschla-Faragóa. Obnovené bolo v roku 1927 L. Mackom. Na vysokom hranole,
clenenom nárožnými stlpmi, sú štyri výklenky s plastikami, zakoncené archivoltami.
Nad nimi prebieha vlis so štyrmi figurálnymi reliéfmi od L. Macka z roku 1927.
Pútnická kaplnka Panny Márie v Kohútove je neogotická stavba malých rozmerov,
postavená v roku 1863. Nachádza sa v nej gotizujúca socha Madony z roku 1865. Pred
kaplnkou je ludová kamenná soška Immaculaty z konca 19. storocia. Kaplnka je v
prekrásnom prírodnom prostredí, kde sa okrem iných stromov nachádza aj na
Slovensku velmi vzácna a zákonom chránená Sekvoja mamutia.
Nová Bana v susedstve Turkov
Zaciatky tureckej expanzie voci Uhorsku siahajú do poslednej tretiny 14. storocia.
Turecké nebezpecenstvo vzrástlo porážkou Srbov na Kosovom poli roku 1389 a
obsadením Tarnova – hlavného mesta Bulharska – roku 1393. Protiturecká obrana bola
v Uhorsku znacne oslabená pre vnútorné nepokoje. Turecká expanzia sa nezmenšila ani
v 15. storocí. Za vlády Mateja Korvína dosiahli dalšie územné zisky na Balkáne.
Expanzívne zámery nedovolili panovníkovi vyvinút potrebné úsilie na zastavenie
tureckej rozpínavosti na južných hraniciach Uhorska.Obdobie po smrti Mateja Korvína
charakterizuje v Uhorsku feudálna anarchia. Jeho nástupca Vladislav Jagelovský bol
poddajným nástrojom v rukách najmocnejších uhorských feudálov, ktorí sa usilovali
odstránit reformy Mateja Korvína, najmä v oblasti dvorských úradov, organizácie
vojska a krajinskej dane.
Moc vysokej šlachty vzrástla natolko, že sa stala nielen reprezentantom ústrednej
politickej moci, ale sa obohacovala na úkor panovníka. Vnútropolitická situácia v
Uhorsku bola prícinou, že sa nevenovala obrane krajiny patricná pozornost, ba co viac,
šlachta nemala na obrane záujem.Za vlády nedospelého Ludovíta II. nielenže upadla
ústredná královská moc, ale sa aj znacne rozkrádali královské príjmy a majetky.
Prehlbili sa rozpory vnútri uhorskej šlachty, šlachtická opozícia sa na cele s Jánom
Zápolským chcela zmocnit vlády v krajine. Tento stav sa odrazil aj v hospodárskej
oblasti, ked sa v rokoch 1524-1526 zacali razit neplnohodnotné mince. V takejto
situácii mladý a neskúsený panovník tažko mohol celit vzrastajúcemu tureckému
nebezpecenstvu. Hospodársky a politický chaos uhorskej vládnúcej triedy dosahoval v
tomto období vrchol, pricom Turci stáli na južných hraniciach Uhorska.
Pre Uhorsko so zretelom na francúzsko-habsburské vojny a reformacné zápasy, pre
ktoré európske krajiny nevenovali ohrozeniu Uhorska náležitú pozornost, nebola
priaznivá ani medzinárodná situácia. V takýchto tažkých pomeroch sa 19. augusta 1526
odohrala známa bitka pri Moháci, v ktorej bolo uhorské vojsko na hlavu porazené. O
porážku sa pricinil aj Ján Zápolský, ktorý v úsilí získat uhorský trón, neprispel
panovníkovi na pomoc, hoci mal pocetnejšie vojsko. Krátko po porážke vypukla v
Uhorsku medzi uchádzacmi o uhorský trón Ferdinandom Habsburským a Jánom
Zápolským obcianska vojna, ktorej následky niesla najmä mestská chudoba a
poddaní.O hroziacom tureckom nebezpecenstve sa dozvedela Nová bana až roku 1526
z listu panovníka, ktorým 9. júla oznámil Františkovi Dócimu v Žarnovici a novobanskej
mestskej rade, že na riešenie sporu medzi Novou Banou a sedliakmi v Horných
Hámroch nemôže na Jána Krstitela poslat svojho zástupcu, lebo je zaujatý prípravou
taženia proti Turkom.
Stredoslovenské banské mestá v case ohrozenia vystupovali spolocne na obranu
svojich záujmov, spolocne niesli všetky tarchy a bremená, ktoré od nich žiadali pocas
tureckej expanzie panovníci.Po mohácskej bitke sa stredoslovenské banské mestá ocitli
v strede záujmov obidvoch súperiacich strán. Královná Mária, vdova po Ludovítovi II.,
ktorý zahynul v bitke pri Moháci, žiadala už 13. septembra od nich vernost a slubovala
im všestrannú pomoc. Vojenská situácia bolo spociatku priaznivá Jánovi Zápolskému,
ktorému na zaciatku patrila väcšia cast Uhorska, kým Ferdinandovi iba niekolko žúp v
západnom Uhorskou s Bratislavou. V úsilí oslabit moc Ferdinanda I. Ján Zápolský 30.
mája 1527 žiadal stredoslovenské banské mestá, aby sa neopovážili prijat nemeckých
vojakov, a ak už tam sú, majú ich vyhnat, lebo stratia jeho priazen, svoje výsady a
majetky. V júli roku 1527 sa podarilo Ferdinandovi I. dobyt Budín a zahnat Zápolského
na východ. Úsilie Zápolského získat spät stratené územia boli zbytocné. Po napadnutí
stredoslovenských banských miest Albrechtom zo Šternberka na jar 1529 poslala im
královná Mária na pomoc vojsko s velitelom Leonardom Hauprom a slúbila im aj dalšiu
pomoc.
V lete 1529 sa Jánovi Zápolskému pomocou Turkov podaril opät získat Budín a aj
ostatné stratené územia. Ferdinandovi I. zostali len západoslovenské a zadunajské
stolice, ako aj slobodné královské mestá.Zápolský v novembri roku 1530 žiadal od
stredoslovenských banských miest 4000 zl., pricom nezabudol v prípade
neuposlúchnutia pripojit obligátne vyhrážky. Kremnica, Banská Štiavnica, Banská
Bystrica zaplatili po 800 zl, Pukanec 172 zl., Nová Bana , Banská Belá a Lubietová po
146 zl.Na základe stažnosti richtára a mestskej rady v Novej Bani prikázal roku 1530
Ján Zápolský kapitánom svojho vojska Petrovi a Mikulášovi Kostkovcom, aby nekrivdili
obyvatelom Novej Bane a neškodili im na majetku. Súcasne im zakázal zasahovat do
súdnej právomoci richtára a mestskej rady, ako aj obtažovat tamojších meštanov, lebo
ich vzal svojej osobitnej ochrany. V apríli tohto roku zakázal tým istým kapitánom
rekvirovat v Novej Bani kone a dobytok, lebo tým narušovali prácu baníkov, ktorí
potrebovali kone pre banskú prevádzku.Medzitým královná Mária ubezpecovala
stredoslovenské banské mestá, že jej brat vynakladá všetko úsilie, aby ich oslobodil a
žiadala od nich vernost s príslubom pomoci.
Roku 1531 Ján Zápolský žiadal od banských miest 120 zl. Kremnica , Banská
Štiavnica a Banská Bystrica zaplatili po 158 zl, Pukanec 75 zl., Nová Bana, Banská Belá
a Lubietová po 58 zl.V bojoch medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápolským obyvatelia
banských miest vela vytrpeli. Roku 1529 sa stažovali královnej Márii, že im vojsko
berie dobytok, kone, potraviny i peniaze. Pretože velitelia vojsk žiadajú stále viac ako
môžu dat, hrozí zastavenie baní, lebo bez koní, povozov a potravy nemôžu pracovat.
Takáto situácia mnohých obyvatelov prinútila zanechat baníctvo a odíst do iných miest.
Po neúspešnom pokuse Turkov roku 1532 dobit Vieden, uzavreli bojujúce strany v
Istanbule roku 1533 mier.
Turecké nebezpecenstvo vzrástlo pre celé územie banských miest po dobytí Budína
roku 1541. Banskobystrický snem vyrubil všetkým obyvatelom Uhorska na protitureckú
obranu roku 1542 mimoriadnu dan. Stredoslovenské banské mestá zaplatili okrem tejto
dane navyše dalších 3000 zl.Turci obsadili roku 1543 Ostrihom a o rok nato Novohrad,
cím vzrástlo bezprostredné nebezpecenstvo tureckých prepadov aj pre stredoslovenskú
banskú oblast. Ostrihomský Mahemeth Baša žiadal už 3. augusta 1543 stredoslovenské
banské mestá, aby vyslali k nemu svojich zástupcov. Slúbil im ochranu a bezpecný
návrat, zároven vyslovil pocudovanie, že dosial k nemu neprišli. V nasledujúcom roku
(1544) 10. augusta Ferdinand I. upozornil banské mestá na možný útok Turkov. Žiadal
vyzbrojit všetkých baníkov a sedliakov. Súcasne prikázal aj Zvolenskému kapitánovi
Mikulášovi Prosenovskému, aby ochránil banské mestá.Situácia Novej Bane a ostatných
banských miest sa zhoršil roku 1544 po útoku ostrihomských Turkov na hrad Levice.
Nebezpecenstvo si uvedomila aj Tekovská stolica, lebo na obranu proti Turkom zdanila
všetkých sedliakov v okruhu banských miest.
Vyhrážky Turkov banským mestám sa neuskutocnili, lebo pre vojnu s Peržanmi boli
nútený uzavriet s Ferdinandom I. roku 1547 v Istanbule mier.Mier mal iba relatívnu
platnost, lebo pohranicné turecké posádky stále napádali okolie banských miest. Podla
stažnosti banských miest panovníkovi roku 1549 obyvatelia Novej Bane, Pukanca a
dalších lokalít nemôžu vyjst ani na 4 míle za mesto. Žiadali posilnit posádky Víglaša,
Krupiny, Levíc a Hronského Benadika, lebo Turci by ich lahko premohli a obsadili
banské mestá, ktoré sú bez ochrany. Roku 1552 sa dohrala s Turkami nová vojna, v
ktorej sa im podarilo obsadit Drégel, Secany, premonštrátsky kláštor v Šahách a iné
pevnosti na južnom pohranicí Slovenska. Banské mestá žiadali posilnit obranu Levíc a
Hronského Benadika. Ostrihomská kapitula, ktorá od roku 1543 sídlila v Trnave,
vyzvala roku 1552 Novú Banu, aby sa jej obyvatelia zúcastnili na opevnovacích prácach
okolo kláštora a aby prispeli aj financne. Poukazovala na to, že panovník posilnil
tamojšiu posádku o 100 jazdcov a zdôraznovala, že opevnený kláštor zadrží turecké
útoky a prispeje aj k obrane Novej Bane.Roku 1553 bola posádka cisárskych vojakov
umiestená aj v Novej Bani. Vojaci napriek panovníkovmu zákazu narobili v meste aj na
Brehoch znacné škody. Panovník mestskú radu ubezpecil, že do mesiaca budú všetky
škody uhradené.
Žiadosti Banských miest nenašli u panovníka náležité pochopenie, co umožnilo
Turkom dobyt roku 15574 hrad Filakovo. Až po páde tejto pevnosti zacal panovník
venovat väcšiu pozornost obrane banských miest. Roku 1555 vymenoval za
zvolenského župana a hlavného kapitána banských miest Jána Balašu. Postaral sa o
obranu niekolkých hradov a pevností, najmä Zvolena, Levíc a Hrenoského Benadika,
ale aj tak sa Turkom v tomto roku podarilo spustošit jeho okolie. Do Novej Bane, najmä
vdaka prítomnosti cisárskych vojakov, Turci nevtrhli. Ostrihomská kapitula žiadala
vojakov od Novej Bane a Kremnice aspon na dva miesiace, lebo sa dozvedela, že sa
Turci chcú zmocnit hronskobenadickej pevnosti za každú cenu. Po zdrvujúcej porážke
zvolenské ho kapitána Jána Balašu pri Secanoch roku 1562, ktorý sa usiloval natrvalo
vyhnat Turkov z okolia banských miest, prevzal obranu banského okolia velitel levickej
posádky Štefan Dobó. Posilnil pohranicné posádky, ktorých prevažná cast zahynula v
bitke pri Secanoch.
Roku 1563 boli zrušené vojenské kapitanáty a zriadený bol preddunajský dištrikt na
cele s velitelom Štefanom Deršfyom. Najdôležitejšou úlohou dištriktu bola obrana
stredoslovenských banských miest. Na porade velitela dištriktu, kapitánov okolitých
hradných posádok a zástupcov banských miest v Banskej Štiavnici roku 1563
vypracovali vojenský poriadok, ktorý mal zabránit necakaným tureckým útokom. Na
strategicky dôležitých miestach mali by vybudované strážne veže, odkial sa mal ohnom
dávat signál o približovaní sa nepriatela. Obyvatelia banských miest sa v prípade
nebezpecenstva mali sústredit na urcených miestach. Novobancania a ostatní
obyvatelia okolia sa mali v prípad ohrozenia Pukanca a Krupiny sústredit v Banskej
Štiavnici, v prípade ohrozenia Hronského Benadika v Žarnovici, Tieto opatrenia
ciastocne splnili svoj ciel, ale tureckým prepadom nezabránili.
Okolie banských miest ohrozovali najmä potulujúci sa Turci, tzv. martalovci. Banské
mestá žiadali roku 1566 panovníka o 200 vojakov na ochranu pred nimi. Poukazovali
na tažké položenie baníkov, hutníkov a uhliarov, ktorí sú najviac ohrození; ich prepady
stažovali banskú prevádzku.Roku 1567 vyzval budínsky paša Novú Banu a Žarnovicu,
aby sa mu dobrovolne vzdali. Mestská rada poslala jeho výzvu Kremnici s prosbou o
pomoc. Banské mestá žiadali 30. apríla pomoc pre Novú Banu, lebo mesto nebolo
schopné samé sa ubránit útokom Turkov.Úsilie Turkov dostat sa k banským mestám
dobitím hronskobenadickej pevnosti neprestávalo. Nová Bana ležala na okraji ich
záujmov a bola nimi znacne znepokojená, lebo 12. januára 1568 Turci spustošili
Hronský Benadik, postavili most cez Hron a ponáhlali sa na druhú stranu rieky, aby sa
mohli dostat k Pukancu. Dna 13. januára v noci o 1. hodine naliehavo žiadali
Štiavnicanov „o krestanskú a susedskú pomoc“, lebo ich ohrozovali Turci od Hronského
Benadika. V tomto roku Turci hrozne pustošili okolie Hronského Benadika, Neovej Bane
a Pukanca, ako o tom píšu Banské mestá 2. septembra 1568 panovníkovi.Na obranu
Pukanca dosadil panovník 100 vojakov. Strategický význam Pukanca si uvedomovali aj
Turci, lebo roku 1570 novohradský beg opätovne žiadal Pukance, Krupinu a Dobrú
Nivu, aby sa mu vzdali. Novobancania v tejto situácii prosili panovníka, by poslal na
obranu mesta aspon 25 vojakov. Arcivojvoda Ernest im 26. septembra 15700 oznámil,
že vojsko potrebuje obranu dôležitých pohranicných pevností, no ak mu zvýši, pošle ho
na pomoc aj Novej Bani. So zretelom na rastúce nebezpecenstvo prosil o pomoc opät
Štiavnicanov.Vojská ostrihomského bega pustošili okolie Levíc a Pukanca a 20. marca
1574 spustošili a vypálili opät Hronský Benadik, ale pevnost nedobyli. Novobancania žili
v týchto dnoch v ustavicnom strachu a 26. marca žiadali od Banskej Bystrice vojenskú
pomoc, lebo 12 nestacilo na obranu mesta, so zretelom na nebezpecnú situáciu by ich
potrebovali aspon 60. Na posilnenie protitureckej obrany im Kremnica poslala 24
vojakov.
Turecké Prepady v tejto oblasti neprestávali, lebo 5. apríla 1574 Novobancania hlásili
Kremnici, že do Hronského Benadika opät vtrhli Turci. Nasledujúci den Štiavnicanom
omámili, že držia stráže vo dne aj v noci, lebo Turci sa utáborili Pri Hronskom Benadiku
a chystajú sa tiahnut Pohroním na Žarnovicu.Hoci bol Hronský Benadik významným
strategickým bodom a bránou k banským mestám, neposkytol mu pomoc ani panovník,
aby banské mestá. Hronskobenadický prefekt preto, 24. apríla žiadal Novú Banu o
financné prostriedky na vydržiavanie 24 vojakov. Nová Bana odstúpila žiadost Kremnici
a vyjadrila sa, že aj vlastných vojakov vydržiavajú len s najväcšími tažkostami.Roku
1575 dobyli Turci hrad Modrý Kamen, Divín a Drienov, ktoré sa stali nástupištom na ich
útok proti banským mestám, kde sa chceli dostat cez Víglaš a Zvolen. Neochablo však
ani ich úsilie dostat sa k banským mestám dobytím hronskobenadickej
pevnosti.Situácia sa zhoršila roku 1588, ked Novobancania žiadali Štiavnicanov o rýchlu
pomoc, alebo každú chvílu ocakávali turecký útok. Súcasne aj oznámili, že Turci chcú
dobyt Hronský Benadik.
Situácia tamojších obrancov je zúfalá, lebo im chýbajú zbrane a strelivo, o com Turci
dobre vedia. Ak padne Hronský Benadik, Turci znicia aj Novú Banu. Novobancania
poslali túto správu Kremnici a zároven ju informovali o svojom tažkom a nebezpecnom
položení. Ženy a deti schovávali v baniach a v šachtách, aby ich zachránili. Prosili o
pomoc pre Hronský Benadik, lebo takto sa zachráni aj Nová Bana. Aj Pukancania žiadali
obranu a posilnenie Hronského Benadika. Vo svojom liste Novobancanom písali, že
novohradský beg sa im vyhrážal vypálením, ak sa mu nevzdajú. Nikto z obyvatelov sa
neodvážil opustit mesto.Novobancania žiadali pomoc pre Hronský Benadik aj Banskej
Bystrice. Bystricania sa vyhovárali, že sa starajú o obranu Zvolenskej Slatiny, Ocovej a
Lubietovej, preto nemôžu pomôct. Novobancania sa obrátili o pomoc aj k Štiavnicanom
a zdôraznovali svoje velké nebezpecenstvo, ked ich záchrana je závisela „len od Boha a
Banských miest“. Od panovníka nemohli cakat nijakú pomoc, žiadali aspon vojakov, z
ktorých by cast bránila Hronský Benadik, cast Novú Banu.
Nová Bana bola v tomto období vycerpaná ustavicnými príspevkami na spolocnú
protitureckú obranu v rámci banských miest. V rokoch 1566-1578 zaplatilo mesto na
tento úcel 1995 zl. Kým boli banské mestá vycerpané výdavkami na spolocnú
protitureckú obranu, zatial sa okolití feudáli tejto povinnosti všemožne vyhýbali.
Arcivojvoda Ernest 7. októbra 1578 ostro vytýkal správcovi arcibiskupských majetkov
vo Sv. Kríži (Žiar nad Hronom) Michalovi Mikulicovi a Dócivom v Žarnovici, že odmietli
Novej Bani pomoc proti Turkom. Súcasne im nariadil, aby v prípade potreby mestu
pomáhali. V nasledujúcom roku im poslal na pomoc 25 vojakov.
Roku 1579 sa Novobancania stažovali Kremnici, že Turci napadli Orovnicu, Hronský
Benadik a Tekovskú Breznicu, odkial sa k ním pridalo niekolko obyvatelov a spolocne s
Turkmi znepokojovali okolie Novej Bane. Na nebezpecenstvo tureckého prepadu
upozornoval viac ráz Novú Banu kapitán banských miest vo Zvolene Barbaric a mesto
Pukanec.Roku 1591 sa stal hlavným kapitánom banskej oblasti Mikuláš Pálfy, ktorý u
panovníka dosiahol, že obrana banských miest bola posilnená dalšími 400 vojakmi.
Trval na podmienke, aby sa aj banské mestá postarali zo všetkých síl o svoju obranu.
Na jeho naliehanie najali roku 1592 na vlastné náklady 200 pešiakov a rozmiestnili ich
na strategicky dôležitých bodoch.
Banské mestá sa 30. septembra 1592 v Kremnici dohodli o žolde vojakov takto: 4
velitelia mali dostat mesacne po 13 zl., zástavníci a bubeníci po 3zl., ostatní vojaci po
2zl. Rocný príspevok na ich vydržiavanie predstavoval 5300 zl., na ktoré prispievala
Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica po 1325 zl., Pukanec 477 zl., Nová Bana
371 zl., Banská Belá a Lubietová po 238 zl. Banské mestá sa na vojakov zaviazli
prispievat len do najbližšieho snemu, teda do 256. januára 1593.Roku 1593 sa medzi
Habsburgovcami a Vysokou Portou zacala nová tzv. pätnástrocná vojna (1593-1606), v
ktorej spojené nemecko-uhorské vojská pod vedením Mikuláša Pálfyho dobyli roku
1593 Divín, Filakovo, Modrá Kamen, Secany a iné dôležité pevnosti na južnej
slovensko-tureckej hranici.
V nasledujúcom roku stratili Turci Novohrad a roku 1595 Ostrihomom, Vyšehrad a
Vacov.Banské mestá okrem vydržiavania 200 vojakov na vlastnú obranu prispievali aj
na spolocnú obranu financne, výstrojov aj vojakmi. Nová Bana sa 2. novembra 1596
Banskej Štiavnici stažovala, že všetky zásoby streliva a pušného prachu odovzdali na
obranu pohranicných pevností. Nevedia, ako by sa bránili v prípade útoku nepriatela.
Nielenže je mesto bez zbraní, ale sotva 20 mužov by sa našlo na jeho obranu, lebo
zbraneschopní muži sú vo vojenských táboroch, stažovali sa na tažkú financnú situáciu.
Tretinu obyvatelov tvorili vdovy, ostatní obyvatelia sa rozutekali, alebo slúžili u
sedliakov po dedinách.
Dna 14. 1597 Mikuláš Pálfy žiadal banské mestá, aby mu ihned poslali do tábora pri
Secanoch vojakov, ktorých majú na vlastnú obranu, lebo to vyžaduje záujem ohrozenej
vlasti. Do tábora v Olovaroch mali poslat do 5. júla 100 koní a 25 povozov. Okrem toho
za vojakov v Secanoch zaplatila Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bysrica po 384 zl.
60 den., Pukanec 116 zl. 10 den., Nová Bana 90 zl. 91 21 den, Belá a Lubietová po 127
zl. 50 den. O platení týchto poplatkov sa zachovala medzi banskými mestami rozsiahla
korešpondencia, plná vzájomných stažností a výhovoriek. Napokon sa 15. decembra
1597 dohodli, že radšej budú vydržiavat 200 vojakov, ako platit tzv. uhorskú taxu.
Uznesenie banských miest nebolo nic platné, lebo snem im aj nadalej vyruboval taxu
na vydržiavanie vojska. Roku 1588 ich urgovala Uhorská komora, aby zaplatili poplatok
6520zl, ako aj dalších 2000 zl. Na vydržiavanie vlastných vojakov. Okrem toho im
vyrubili 3300 zl. Na vojakov v Secanoch.
Do vojenského tábora kniežata Adolfa Schwarzenberga im urcili dodat 100 koní a 25
vozov s príslušenstvom.V úsilí oslabit úspechy uhorsko-nemeckého vojska povolali si
Turci roku 1599 na pomoc Tatárov, ktorí hrozne plienil slovensko-turecké pohranicie.
Dna 17 mája 1599 dakovali Novobancania Kristíne Náryovej, vdove po Gabrielovi
Dócim v Žarnovici, za správu o rabovaní Turkov pri Drégeli sa slubovali jej, že v
prípade potreby pomôžu aj oni so svojimi vojakmi. Tatári zacali ohrozovat v jesenných
mesiacoch stredoslovenské banské mestá. Mikuláš Pálfy vyslal z vojenského tábora na
Brehy a do Novej Bane 50 husárov zverbovat sedliakov z okolitých dedín k vojsku. Z
Brehov získal 25 a z Novej Bane 40 vojakov. O hroziacom nebezpecenstve zo stravy
Tatárov upozornil 9. októbra banské mestá Benedik Pográn z vojenského tábora v
Ostrihome. V liste opisoval pustošenie a Vypalovanie dedín nepriatelom, co videl na
vlastné oci.
Od zajatých Turkov sa dozvedel, že Turci chcú obsadit a spustošil stredoslovenské
banské mestá. Nariadil, aby sa obyvatelia z okolitých dedín ukryli na bezpecné miesto.
Nariadil, aby sa oDna 8. októbra Tatári spustošili Hronský Benadik, Cajkov a okolité
dediny. Keby Mikuláš Pálfy nebol rozkázal zatarasit cestu medzi Novou banou a Brehmi,
boli by znicili nielen Novú Banu, ale ajcelé stredné Pohronie. Znacne ohrozená bola aj
Banská Štiavnica, lebo Tatári sa priblížili ku Kolpachom (Banský Studenec).
Štiavnicania so strachom hlásili Kremnici, že každú hodinu ocakávajú útok Tatárov. Vo
velkom nebezpecenstve bol aj Pukanec. Tatári sa stiahli do okolitých lesov a cakali na
vhodnú príležitost napadnút banské mestá. V tomto období znepokojovali okolie
banských miest, pricom si vela vytrpel najmä Hronský Benadik. Matej Záthari,
hronskobenadický prefekt, prosil 15. októbra banské mestá, aby mu poslali na pomoc
200 vojakov, lebo Tatári sa približovali od Vrábel.
Obyvatelia Novej Bane žili v tomto období v ustavicnom strachu pred nepriatelským
vpádom, pricom príspevky na protitureckú obranu ich priviedli na mizinu. Dna 27. jún a
1599 prosil mestskú rodu v Banskej Štiavnici a v Banskej Belej, aby sa za nich
prihovorili v Kremnici, lebo by vdacne poslali 25 hrivien striebra ako poplatok na
obranu Mikulášovi Pálfymu, ale už nemajú prostriedky na zaplatenie poplatku na
vydržiavanie 200 vojakov. Od roku 1539 do roku 1602 zaplatilo mesto na vydržiavanie
vojska 1466 zl. 52 den. A na dane 2712zl. 50 den.Okrem Turkov a Tatárov celú
stredoslovenskú oblast ohrozovali v tomto období aj tzv. slobodní hajdúsi. Boli to v
skutocnosti profesionálni vojaci, ktorí sa pre nedostatocnú žold alebo po prepustení z
vojska živili krádežami, rabovaním a páchaním násilnosti. V rokoch 1500-1603 napádali
a plienili najmä menšie banské mestá, ktoré žiadali proti nim od panovníka vojenskú
pomoc. Roku 1600 vtrhli do Novej Bane štyri oddiely hajdúchov, povraždili Vela ludí,
spôsobili velké škody obyvatelom a poškodili aj banské diela. Ich pustošenie zastihlo aj
Brehy.
Mestská rada sa stažovala Jánovi Kutašimu, radcovi Ostrihomského arcibiskupstva a
miestodržitelovi Uhorska, že vypili vyše 100 okovov vína, ktoré si mesto požicalo od
susedov, cím zaprícinili škodu 2000 zl. Mesto bolo prinútené poskytovat im aj stravu.
Celková škoda dosiahla vyše 8000 zl. Roku 1601 znovu napadli mesto a spôsobili škodu
vyše 400 zl. Na výciny hajdúchov ubytovaných v susedných dedinách sa opät stažovala
Nová Bana Kremnici roku 1603, lebo denne znepokojovali obyvatelov a poškodzovali im
majetok. Hajdúsi neprestali znepokojovat Novú Banu ani v nasledujúcom roku, lebo
novobanská mestská rada sa 17. februára 1604 Banskej Belej stažovala na každodenné
rabovacky. Poukazovali na zlú strategickú polohou mesta, ktoré leží na okraji a je
vystavené takto zvôli hajdúchov. Aj 24. januára vtrhlo do mesta vyše 400 hajdúchov,
ktorí narobili velké škody. Ak to takto pôjde dalej , píšu Novobancania, budú obyvatelia
nútení a vystahovat, lebo nikto si nevie predstavit, kolko vytrpia od hajdúchov a
ostatných vojakov. Hajdúsi znepokojovali banské mestá aj v dalších rokoch. Štefan
Ilešházy ich roku 1606 pri vymáhaní snemovej taxe uistoval, aby sa hajdúchov už
neobávali, lebo majú rozkaz sústredit sa na Orave.Viedenským mierom roku 1606 sa
skoncila a tzv. pätnástrocná voja, ale Turci neprestali podnikat pustošivé nájazdy ci už
samostatne, alebo ako pomocníci vodcov stavovských povstaní Štefana Bockaja a
Gabriela Bezlena.
Nová Bana sa 18. októbra 1624 stažovala v Kremnici, že Turci už dva razy vyzvali
Brehy, aby sa im dobrovolne vzdali, inác ich budú denne napádat a odvedú ich do
otroctva ako dobytok. Prosili, aby im poslali aspon 15 vojakov z Pukanca na obranu
tejto oblasti. V júli 1626 Turci napadli Tekovskú Breznicu a zajali tam 5 osôb. V
okolitých lesoch sa denne potulovali martalovci. Dna 7. augusta opät napadli Breznicu a
Orovnicu a odvliekli niekolko ludí do zajatia. Obyvatelia týchto dedín boli tolko
prestrašení, že sa a so súhlasom hronskobenadického prefekta odstahovali zo svojich
dedín. Novobancania v liste banskej Belej poukazovali na svoje hrozné položenie. Turci
zaciatkom augusta napadli a vypálili Brehy, Tkže obyvatelia mesta neboli pred nimi ani
na okamih bezpecní. Prosili poslat na pomoc niekolkých vojakov, lebo sa tunajší
obyvatelia chcú odstahovat, co by znamenalo zánik baníctva.Nebezpecenstvo tureckých
vpádov na strednom Slovenskú vzrástlo v druhej tretine 17. storocia. Kremnica 24 júla
1637 upozornovala na stažnost z Pukanca, kam poslali na pomoc 25 vojakov.
Mestská rada nevedela, ci bude môct pomôct pre nedostatocný pocet vojakov aj
Novej Bani, preto ju požiadala, aby sa sama postarala o svoju obranu. Roku 1639
upozornovala hronskobenadický prefekt richtára v Breznici, že sa Turci chystajú
napadnút Breznicu, Novú Banu a Pukanec. Pukancania sa 9. decembra 1639 stažovali
Kremnici, že ich Turci necakane prepadli. Žiadali to oznámit aj ostatným banským
mestám a prosili o pomoc. Pretože Pukanec bol dôležitým strategickým obranným
bodom stredoslovenským banských miest, mali banské mestá prispievat na jeho
opevnenie. Banské mestá sa však vyhovárali na Nedostatok financných prostriedkov.
Palatín Mikuláš Esterházy im 13. januára 1640 vytýkal, že si nepovšimli cisárske
mandáty a poukazoval na dôležitost obrany tohto miesta.
Ak by Turci dobyli Pukanec, majú otvorenú cestu k banským mestám, z ktorých by
podla neho zostali len zrúcaniny, za co by boli zodpovedné samé banské mestá. Dna 1.
októbra Turci skutocne napadli Pukanec, mesto vypálili, mnohých odvliekli do zajatia a
vzali i dobytok. Ferdinand III. V úsilí zabránit dalšej podobnej katastrofe žiadal banské
mestá, aby na obranu Pukance poslali 100 pešiakov. Zároven sa mali postarat o
vybudovanie hradieb okolo Pukanca.Po znicení Pukanca bola bezprostredne ohrozená aj
Nová Bana. Pretože sa nebezpecenstvo ich prepadu stále zväcšovalo, obrátila sa
mestská rada 30. decembra 1640 na Komorskú úrad v Banskej Štiavnici or rýchlu
pomoc, lebo Turci ich požiadali, aby sa im vzdali, podobne aj Brehy, Tekovskú Breznicu
a Pukanec. Podla zarucených správa sa Turci približovali so100 janiciarmi, aby napadli
tieto oblasti. Zameriavali sa najmä na oblast Pukanca, odkial mali možnost preniknút
do Banskej Štiavnice a Novej Bane.
Banské mestá prispievali na vydržiavanie 100-clennej vojenskej posádky v Pukanci,
hoci mali starostí s vlastnou obranou ale na nátlak palatína zaplatili žiadanú sumu.
Nová Bana zaplatilo roku 1643 na tento úcel 166 zl. 32 den.Roku 1646 sa
Novobancania obrátili so žiadostou o pomoc na hronskobenadiského prefekta Jána
Sölösiho, lebo sa dozvedeli od Kremnicanov, že pri Ostrihome sústredili Turci asi 2000
vojakov, s ktorými chceli podniknút nájazdy na banské mestá. Pretože Nová Bana
nemala schopných mužov na obranu, lebo zahynuli v predchádzajúcich bojoch s Turkmi
prosili, aby im poslali na pomoc niekolko vojakov.
Dôležitost Pukanca pre obranu tejto oblasti si uvedomil aj panovník, lebo roku 1646
oslobodil mesto na 15 rokov o všetkých poplatkov. Takto získané peniaze sa mali
použit na stavbu hradieb, na co mali nadalej príspevky na obranu Pukanca ich velmi
zatažujú, pricom Nová Bana sa nachádza vo väcšom nebezpecenstve, lebo ju denne
ohrozujú Turci. Vyhlásili že nemienia Dalej platit tento príspevok a dúfajú e tak spraví
aj Banská Belá.Intenzívne útoku Turkov na oblast stredného Pohronia sa zacali v leto
roku 1647, ked vypálili Kozárovce, Hronský Benadik a Breznicu. Situáciu Novej Bane a
okolie dokumentuje list novobanského richtára adresovaný komorskému grófovi v
Banskej Štiavnici za 5. augusta. V ten istý dan poobede e dostal Komorský úrad v
Banskej Štiavnici správu o úplnom vypálení Žarnovice. Žigmunda Dóciho Turci stali,
jeho manželku, farára a vyše 100 obyvatelov odvliekli do zajatia. Nasledujúci den
poslal komorský úrad do Novej Bane 30 vojakov aj s potrebnou muníciou. Adam Poppel
Z Lopkovíc, komorský úradník, oznámil Novobancanom, že žiadal pre nich v Banskej
Bystrici 50 funtov prachu. Súcasne písal cisárovi, že treba posilnit obranu Novej Bane,
Pukanca a Banskej Belej.Ked sa Turkom nepodarilo dobyt Novú Banu, poslali 7.
augusta richtárovi výhražný list.
Mestská rada na list neodpovedala, ale ho poslala Komorskému úradu do banskej
Štiavnice so žiadostou o dalšiu pomoc. Mestská rada v Novej Bani 15. augusta
oznámila prepadnutie mesta Turkmi aj Kremnici a poukázala, že zahynulo pri nom 60
Turkov. Obrancom sa podarilo ukoristit viacej koní.Levický kapitán upozornil ešte ten
den Novobancanov, že rozprášení Turci sa dávajú dohromady a chystajú sa na nový
útok. Dna 10. septembra sa Nová Bana znovu obrátila s prosbou na Kremnicu, aby im
aj nadalej ponechali vojakov na obranu mesta, lebo pri Nových Z8mkoch sa opät
sústredujú Terci na nové výboje. Na druhý den mesto žiadalo od Štiavnicanov pušný
prach, lebo vojaci boli bez streliva. Dozvedeli sa, že Turci sú už pri Parkane (Štúrovo),
vyzbrojení tažkými zbranami a smerujú k Hronskému benadiku. Koncom septembra
jeda cast Turkov znepokojovala okolie Pukanca a druhá rabovala pri Nitre a Oslanoch.
Dna 1. októbra Novobancania prosili o pomoc Kremnicu, lebo od Levíc pritiahlo velké
množstvo Turkov, rozdelili sa na tri skupiny, rabovali okolité dediny a mestá. Nová
Bana bola natolko ohrozená, že nemohli konat týždenné trhy.Turecké nájazdy
pokracovali s menšou intenzitou aj dalších rokoch, ale nepriniesli Turkom trvalejšie
rozšírenie ich panstva. Na druhej strane znamenali obrovské škody a utrpenie pre
obyvatelov postihnutých oblastí.Udalosti v Sedmohradsku v rokoch 1661-1662, kde sa
pomocou Turkov stala kniežatom Michal Apaffy, ako aj vzájomné hranicné spory
Habsburgovcov s Turkmi v juhozápadnej casti Uhorska viedli k novej vojne. V letných
mesiacoch roku 1663 sa Turci podujali dobyt pevnost Nové Zámky, co sa im 25.
septembra aj podarilo. Po Nových Zámkoch zaujali Nitru, Levice, Novohrad aniekolko
menších pevností, takže im patrila velká cast južného Slovenska.
Stredoslovenské banské mestá následky vojnových príprav pocítili ako prvé. Okrem
povinností vozit výzbroj na urcené miesto mali povinnost zabezpecovat pobyt
cisárskych vojakov. Roku 1662 novobanská mestská rada protestovala proti umiesteniu
100 jazdcov, lebo mesto nehladiac na nimi spôsobené škody nemalo primerané
priestory.
V auguste podplukovník cisárskeho vojska Joanelli upozornil Kremnicu, že sa Turci
chcú dosat Pohroním k banským mestám a poukazoval na velké nebezpecenstvo
hroziace Novej Bani. Navrhol budovat v údolí Hrona zátarasy a obsadit ich vojskom, na
obranu Novej Bane žiadal poslat aspon 30-40 vojakov.Podobný návrh dala aj Banská
Štiavnica a žiadal vyslat na vybudovanie zátarasou pri Novej Bani obyvatelov banských
miest. Zátarasy sa mali vybudovat aj pri Revišti. Dna 16. augusta žiadali Novobancania
od Komorského úradu v Banskej Štiavnici 50 vojakov. Poukazovali, že už tri dni držia
stráže a žijú vo velkom strachu pred Turkmi, ktorí den predtým vypálili Velkú Lehotu a
v Hronskom Benadiku ukradli 20 koní. Do Novej Bane utekali ludia z vidieka v nádeji na
záchranu, lebo sa domnievali, že Turci mesto nedobyjú. Komorský úrad ich žiadost
dostúpil Kremnici.
Plienenie Turkov okolo Novej Bane neprestávalo. Dna 25. augusta Novobancania
oznámili Kremnici, že Turci vypálili Jedlové Kostolany odvliekli odtial 100 ludí.
Poukazovali, že Nová Bana leží v tesnom susedstve Turkov a chráni pre nimi aj ostatné
banské mestá. Žiadali obsadit zátarasy, ktoré boli vybudované pri meste so znacným
nákladom, náležitým poctom vojakov. Kremnica im poslala na pomoc 10 vojakov.
Novobancania sa podakovali aj za tento malý pocet, ale sa pýtali, z coho ich majú
chovat, lebo vojaci žiadali denne 10 chlebov, pre každého funt mäsa a pijatiku. Vojakov
zatial ubytoval richtár vo vlastnom dome.Po dobytí Levíc Turkmi 3. novembra 1663 sa
nebezpecenstvo pre túto oblast znacne zvýšilo. Turci podnikali na Hronský Benadik
casté úroky. V jarných mesiacoch 1664 sa Novobancania stažovali Kremnici, že sa
Hronský Benadik, ale aj Nová Bana nachodia vo vrcholnom nebezpecenstve.
Turci našli priechody k Novej Bani nielen cez Hronský Benadik, ale aj cez okolité lesy
a denne ohrozujú mesto, preto sa neúcastnia ani na insurekcii vyhlásenej
palatínom.Obyvatelia mesta netrpeli len tureckým nebezpecenstvom, ale aj vojskom
saského regimentu, ktorý prezimoval v meste. Mestská rada sa 24. januára 1664
stažovala Kremnici, že vojaci v meste verejne rabujú a okrádajú obyvatelov. Záverom
stažnosti tvrdili, že sa majú horšie ako dobytok.Turecké nebezpecenstvo sa príchodom
jari zväcšovalo. František Vešeléni 15. marca 1664 žiadal, aby k Hronskému Benadiku
poslali cím väcší pocet vojska, cím takto bude chránený nielen Hronský Benadik, ale aj
stredoslovenské banské mestá.
V máji roku 1664 cisárske vojsko bojovalo s Turkmi v oblasti stredného Pohronia
medzi Žarnovicou a Žiarom nad Hronom. Dna 16. mája sa odohrala velká bitka s
Turkmi Tatármi pri Žarnovici, v ktorej zvítazili cisárske vojská pod vedením generála
Soucheza, Mikuláš Bóryho a Štefana Koháryho. Bóry žiadal Kremnicu, aby informovala
o tejto bitke Turciansku stolicu a provizora v Bojniciach, aby sa pripravili na útok
Turkov a vo dne v noci strážili cesty a križovatky. Podla odhadu bolo v tureckom vojsku
asi 6000 mužov. Jedna cast Turkov vtrhla 17. mája do Novej Bane, ktorú vyrabovali a
vypálili. Na námestí stali 15 meštanov, 60 obyvatelov odvliekli do zajatia a 48 sa
zadusilo v bani, kde sa schovali pred Turkmi, ktorí zapálili pred banou suché raždia a
iné horlaviny. V meste povraždili asi 200 obyvatelov. Turci premenili farský kostol na
mešitu pre kone a kostol sv. Alžbety na mešitu.
Spustošenie Novej Bane opisuje aj banskoštiavnický obyvatel Eliáš Cholostomus v
liste adresovanom 20. mája 1664 Martinovi Mikojovi, podnotárovi v Banskej Bystrici.
Poukazoval na to, že mesto bolo obrátené na popol, vela obyvatelov bolo povraždených
a tých, co sa vyhli vraždeniu, odohnali Turci ako dobytok do zajatia. V tom case
povraždili aj v Pukanci vyše 10 ludí.Turci sa v Novej bani dlho nezdržali, lebo cisárskeé
vojská už 8. júna dobyli Levice a Parkan (Štúrovo). Po dalších vítazstvách cisárskych
vojsk nad Turkmi uzavreli bojujúce strany 10. augusta 1664 mier pri Vasvári.Nová
Bana utrpela tureckým vpádom velké škody, ale život v meste nezanikol. Roku 1665
vyslala mestská rada Jana Gründzwiega a Andreja Kirschnera prosit o financnú pomoc
od banských a iných slobodných královských miest. Podla matriky pokrstených sa roku
1665 narodila iba 13 detí, va nasledujúcom roku už 33 a roku 1668 40. Rocný
populacný priemer pred rokom 1664 bol 50 narodených. Turecké vojny retardacne
vplývali na celú stredoslovenskú banskú oblast a mali negatívny vplyv na hospodársky,
sociálny a kultúrny rozvoj najmä menších banských miest, akým bola aj Nová Bana.
Blízkost slovensko-tureckého pohranicia znemožnovala obchod, hatila dovoz surovín
pre baníctvo a potravín pre obyvatelov, ktoré z tohto hladiska boli odkázaní prevažne
na dovoz. Viazol vývoz remeselných a kamenárskych výrobkov, celkovo ustrnul rozvoj
výrobných síl. Tieto fakty mali negatívny dosah v rozvoji baníctva, ale aj v remeselnej
výrobe.Vela vytrpeli aj obyvatelia mesta ustavicnými príspevkami na protitureckú
obranu, pri budovaní pevnosti Hronskom Benadiku, ale prispievali poplatkami aj na
obranu ostatných stredoslovenských banských miest. Bohatá korešpondencia medzi
menším banskými mestami je svedectvom ich hospodárskeho zruinovania, úplne
pauperizácie, bezmocnosti voci väcším banským mestám, ale aj voci ustavicnému
znepokojovaniu Turkmi.
Hoci príspevky banských miest na protitureckú obranu sa rozdelovali proporcionálne,
podla zatial neznámeho klúca, príspevky menších banských miest, teda j Novej Bane,
neboli kvantitatívne úmerne z hladiska celkovej hospodárskej prosperity jednotlivých
banských miest. Na turecké vojny najviac doplácala mestská chudoba najmä baníci,
želiari, ktorých existencná úroven sa v tomto období znížila na minimum.