Nórsko a jeho hospodárstvo

Nórsko a jeho hospodárstvo
Do oblasti severnej Európy patrí polostrovný a ostrovný štát Dánsko, vzdialený ostrov
Island, štáty na Škandinávskom polostrove - Nórsko a Švédsko a k nim patriace
ostrovy, na východ od nich Fínsko a najnovšie sa do nej zaradujú aj pobaltské štáty:
Litva, Lotyšsko a Estónsko na východnom pobreží Baltského mora.Severná Európa sa
niekedy nazýva aj Škandinávia a štáty, ktoré v nej ležia, škandinávske štáty.
Toto pomenovanie sa však týka iba skupiny štyroch štátov - Dánsko, Nórsko, Švédsko
a Fínsko.Práve Nórsko môžeme v súcasnosti zaradovat medzi najvyspelejšie krajiny
sveta. Táto krajina má nielen bohatú históriu, kultúru, ale je velmi vyspelá aj po
hospodárskej stránke, co dokazuje aj nulové zadlženie tejto krajiny. Nórsko sa však
môže pochválit aj inými dôležitými zaujímavostami a hlavne aj tým, že v tejto krajine
vysoká stredná dlžka života, co iba dokazuje, že nórske obyvatelstvo ešte nepodlahlo
typickému konzumnému životu ako mnohé iné vyspelé krajiny západnej Európy, ci
USA.
1.ZÁKLADNÉ ÚDAJE
Názov štátu: Nórske královstvo (Kongeriket Norge)Ústavné zriadenie: konštitucná
monarchiaRozloha: 386 958 km2, z toho Svalbard 62 700 km2 a ostrov Jan Mayen 380
km2Hlava štátu: král HARALD V. od 17.1. 1991. S královnou Sonjou má 2 deti:
korunného princa Haakona Magnusa (1973) a princeznú Märthu Louisu (1971)Predseda
parlamentu: Jürgen KOSMO (Strana pracujúcich – od 19. októbra 2001Predseda vlády:
K. M. BONDEVIK (Krestanská ludová strana - od 19. októbra 2001Minister ZV: J.
PETERSEN (Konzervatívna strana) - od októbra 2001Zákonodarný orgán: Storting (165
poslancov; 124 tvorí Odelsting, 41 Lagting)Úradný jazyk: nórcina - dva rovnocenné
druhy nórciny: 1) bokmaal - hovorí nou 85% obyvatelstva, hlavne v Oslo a velkých
mestách južného Nórska 2) nynorsk - staršia verzia nórciny, založená na
západonórskych dialektoch; používa sa v západných a severných oblastiach
NórskaMena: nórska koruna (NOK), 1 USD = 6,892 NOK (január 2003), 1 NOK = 5,757
Sk
2.VŠEOBECNÉ GEOGRAFICKÉ ÚDAJE
Nórsko leží v západnej casti Škandinávskeho polostrova, až jedna tretina jeho územia
sa nachádza za Severnou polárnou kružnicou. Hlavnú cast povrchu Nórska tvorí
Škandinávske pohorie, ktoré sa tahá v smere poludníkov. Tu sa nachádza aj najvyšší
bod štátu (Glittertind 2470 m). Nórsko má vdaka velkému množstvu ostrovov a fjordov
velmi clenité pobrežie..Jeho podnebie zmiernuje Golfský prúd, vdaka ktorému oceán
nezamrza ani v prístave Bergen, ktorý leží za 60. rovnobežkou. Na pobreží je oceanické
podnebie, vo vnútrozemí sa prejavujú rysy kontinentality. Typické leto je pomerne
príjemné, na východe krajiny aj teplé a zima je mierna a vlhká, na východe výrazne
chladnejšia. Na severe krajiny je zima dlhá a studená. V Oslo sa dlhodobo v januári
priemerná teplota vzduchu drží na mínus 4,5 stupnoch Celzia a v júli na plus 17
stupnoch Celzia. Rocné zrážky v hlavnom meste dosahujú 740 mm, co v porovnaní so
západným pobrežím s 1900 až 2000 mm je iba zlomok. V hospodárskom živote hrá
najdôležitejšiu úlohu more a voda.
Energia riek a zdroje mora sú najväcším bohatstvom krajiny. Nórsko je vedúcou
krajinou Európy v rybolove, vylovené ryby spracovávajú plávajúce továrne priamo na
mori. Vdaka tomu sú rybacie konzervy a mrazené ryby najdôležitejším vývozným
artiklom. Disponuje velkou obchodnou flotilou a podla množstva prepraveného tovaru
patrí medzi 10 námorných mocností. Okrem rýb má Nórsko v mori aj dalšie zdroje
svojho bohatstva a tým sú náleziská ropy a zemného plynu na dne Severného mora.
Táto tažba prináša polovicu príjmov krajiny. Cast ropy a zemného plynu spracováva
chemický priemysel, zvyšok sa vyváža. Nórsko je aj velkým producentom elektrickej
energie, vyrobí najviac elektrickej energie na jedného obyvatela, a to vo vodných
elektrárnach postavených na riekach bohatých na vodu s velkým spádom. Na báze
tejto lacnej elektrickej energie je postavené hutníctvo farebných kovov, chemický
priemysel, získavanie horcíka z morskej vody. Významnú pozíciu v hospodárstve
Nórska má aj strojárstvo a výroba technologických celkov pre petrochemický priemysel
a výroba lodí.
3.VÝSKYT NERASTNÝCH SUROVÍN AKO PREDPOKLAD HOSPODÁRSKEHO ROZVOJA
Nórsko je bohaté na tradicné nerastné zdroje, medzi ktoré môžeme zaradit železnú
rudu, ci rudy farebných kovov. Najbohatšie a najviac využívané ložiská železných rúd
sú v okolí Kirkenesssu. Obsah kovu v rude je pomerne nízky a preto sa na mieste
vyrába koncentrát, ktorý ide z velkej casti na export. Významné ložiská nachádzame v
Dunderlande, v Fossdalene, Fausanne a na juhu krajiny v Nissedalu. Európsky význam
majú bohaté ložiská pyritu, ktorý obsahuje i priemyselne využitelné zdroje farebných
kovov. Najväcšie a najviac využívané je ložisko v Lokken v údolí rieky orkly na juh od
Trondheimfjordu. Dalšie väcšie zdroje sú na ostrove Stordu u Bergena a Bjorkassenu u
Narviku. Z hladiska produkcie medi sú najcennejšie ložiská pyritu u Sulitjelma a Roros.
Hospodársky a strategicky významné majú ložiská rúd obsahujúce v tažitelnom
množstve molybden a titan. Molybdenit sa vyskytuje na juhu krajiny pri okraji žulových
masívov. Najbohatšie je ložisko Knaben.Z pocetných ložíska niklových rúd si udržali
priemyselný význam zdroje v Erteli v Ringerike, Romsaas v Smaalenene a Raana v
Narviku. Z morskej vody a dolomitov sa získava horcík. Nórsko je najväcším
exportérom horcíka na svete.
Menšie zásoby uhlia sú na Špicberkách.Pre hospodársky vývoj Nórska mali obrovský
význam objavy ložísk ropy a zemného plynu v nórskom kontinentálnom šelfu v
Severnom mori. Zhruba jedna polovica známych nálezísk ropy je situovaná v oblasti
Ekofisk na juhu šelfu a dalšia polovica na severu v Statfjorde. Zemný plyn sa nachádza
v oblasti Ekofisk a Cod a cast je rozdelená do nórskej casti Frigg a Heimdal a v
Statfjode.
4.OBYVATELSTVO A SÍDLA
Pocet obyvatelov: 4 574 560Hustota zaludnenia: 14 obyv./km2Rocný prirodzený
prírastok: 0,41 %Stredná dlžka života - muži: 75,87 rokov - ženy: 81,92 rokovHlavné
mesto: Oslo (508,7 tis. obyvatelov)Dalšie významné mestá: Bergen (230,9 tis.),
Trondheim (150,1), Stavanger (108,8), Kristiansand (73)Zloženie obyvatelstva:4 574
tis. obyvatelov - 94,5% Nóri, 0,5% Laponci, 5% pristahovalci (Dáni - 21 tis., Švédi - 20
tis., USA - 15 tis., Briti - 13 tis., Pakistanci - 12 tis., Vietnamci - 10 tis., býv. Juhoslávia
- 25 tis.)Náboženstvo:93,3% obyvatelstva sa hlási k štátnej evanjelickej cirkvi, 2,2% k
iným náboženstvám a 4,5% bez vyznania
5.ODVETOVÁ ŠTRUKTÚRA HOSPODÁRSTVA ŠTÁTU
Nórsko je vyspelým priemyselným štátom s významnými priemyselnými odvetviami
akými sú tažobný, metalurgický, chemický, textilný drevársky ci strojársky priemysel.
Tento štát zaradujeme medzi najvyspelejšie krajiny sveta s vysokou životnou úrovnou
a to i napriek tomu, že nie je clenom Európskej únie.
5.1. TAŽISKOVÉ PRIEMYSELNÉ ODVETVIA
5.1.1.Ropný priemysel
Vznik ropného priemyslu je spojený s objavmi nálezísk v polovine 60. rokov nórskom
kontinentálnom šelfu v Severnom mori, odkial sa ropa získava pomocou tažných plošín
s vrtnými súpravami. Strediskom ropných operácií v Severnom mori je mesto
Stavanger na juhozápadnom pobreží Nórska a na severe mesto Harstad. Asi 60 %
vytaženej ropy vyváža Nórsko do Európy, 20 % do USA a zbytok sa spracováva v
nórskych rafinériách.
5.1.2.Energetický priemysel
Rozvoj energetického priemyslu sa opiera predovšetkým o bohatstvo vodných tokov a
vhodné podmienky pre ich využitie ako zdroj energie. Vodné elektrárne boli
vybudované pod náhornými jazerami alebo na riekach v velkým spádom. Najväcším
spotrebitelom elektrickej energie je priemysel metalurgický a chemický, ktoré
odoberajú zhruba polovicu vyrobenej elektrickej energie, ostatné priemyselné odvetvia
približne 20 % a zbytok pripadá na dopravu, domácnosti a polnohospodárstvo.Výroba
elektriny: 121.084 mil. kWhPodiel fosilních palív na výrobe elektriny: 0,63 %Podiel
vodných elektrárni na výrobe elektriny: 99,11 %Podiel jadrových elektrární na výrobe
elektriny: 0,00 %Podiel ostatných zdrojov na výrobe elektriny: 0,26 %Spotreba
elektriny: 110.795 mil. kWhVývoz elektriny: 8.280 mil. kWhDovoz elektriny: 6.467 mil.
kWh
5.1.3.Tažobný priemysel
tažba ropyRtažba zemného plynuRruda (medená, železná, titánová, zinková)Rkamenné
uhlieRmedRmagnéziumRnikelRcierne uhlieRzinok ´
5.1.4.Metalurgický priemysel
Nórsko má pre toto výrobné odvetvie vhodné podmienky, hlavne, co s týka
dostatocných zdrojov elektrickej energie. Významné miesto tu zastáva hliník, pomerne
vysoká je aj výroba železozliatin, horcíka, surového železa a surovej ocele. Medzi
významné strediská metalurgického priemyslu zaradujeme mestá ako: Sulitjelma, Mo,
Mosjoen, Sunndal, Alvik, Kristiansand a iné.
5.1.5.Strojárenský a elektrotechnický priemysel
Najvýznamnejším odvetvím spracovatelského priemyslu je strojárenstvo. Prevažuje v
nom stavba lodí, výroba lodného príslušenstva, dopravných zariadení, stavebných
strojov, zariadení elektrárni, strojov pre spotrebný priemysel. Strojárenstvo sa opiera o
kvalitné železo a ocele väcšinou domácej výroby. Znacný význam má aj výroba
elektrických zariadení od generátorov a elektromotorov cez domáce spotrebice až k
rozvodným zariadeniam (transformátory, káble, drôty a pod.).
5.1.6.Drevospracujúci a papierenský priemysel
Bohaté zdroje dreva umožnili rozsiahly rozvoj priemyselných odvetví spracovávajúcich
drevo, ktoré sa významnou mierou podielajú na tvorbe HDP a na exporte. Hlavné
produkty sú: celulóza, papier a nábytok.
5.15.1.7.Textilný priemysel
Textilný priemysel mal v minulosti relatívne znacný význam, ale jeho produkcia sa
postupne znižuje. Najvýznamnejšia je výroba konfekcie, obuvnícky priemysel a výroba
dámskeho prádla.
5.1.8.Chemický priemysel
V spojitosti s tažbou ropy sa prudko rozvíjal najmä petrochemický priemysel. Boli
vystavané rafinérie ropy v Oslo, Bergene a Stavagere, avšak najvýznamnejšie stredisko
sa nachádza v Rafsnesu. Chemický priemysel sa opiera z casti o domáce zdroje, najmä
o prírodnú celulózu a elektrickú energiu. Významná je výroba dusíkatých hnojív a iných
chemikálií v elektrochemickom priemysle. Dôležitými výrobkami chemického priemyslu
sú aj umelé hmoty rôzneho druhu.5.1.9.Potravinársky priemyselTento priemysel
zahrnuje mnoho podnikov najrôznejšieho druhu, ako mliekárne, mlyny, pekárne,
pivovary a rybí priemysel. Velký význam z hladiska vývozu má spracovanie jedlých
tukov a olejov. Dôležitou surovinou je velrybí, rybí a tulení tuk.
5.2. POLNOHOSPODÁRSTVO
5.2.1.RastlinstvoZvláštnostou nórskeho polnohospodárstva je skutocnost, že je velmi
casto spojený aj s obhospodarovaním lesa. Co sa týka rastlinstva, medzi
najfrekventovanejšie plodiny zaradujeme obilie a zemiaky. Obilie sa pestuje
predovšetkým na východe a juhozápade Nórska. Používa sa však najmä ako krmivo,
len asi 4 % sú spracovávané potravinárskym priemyslom. Hlavnými obilnými plodinami
sú jacmen a ovos. Pôda v Nórsku:Podiel ornej pôdy: 3,00 %Podiel pastvín: 0,00
%Podiel lesov: 27,00 %Ostatná pôda: 70,00 %Zavlažovaná pôda: 970 km2
5.2.2.Živocíšstvo
V živocíšnej výrobe je Nórsko v podstate sebestacné. Rozšírený je chov oviec, ktorý je
spojený s produkciou vlny a chov kožušinových zvierat. Hlavnými produktmi zo
živocíšnej výroby sú vajcia, mlieko, hovädzie a bravcové mäso. 5.2.3.RybolovRybolov
bol po stárocia popri klasickom polnohospodárstve hlavným zdrojom obživy u ludí a
táto skutocnost ovplyvnovala nielen rybársku techniku, ale i charakter osídlenia krajiny.
Nórsky rybolov však v súcasnosti ciní iba 2 % celosvetového rybolovu. V súvislosti s
rybolovom vznikol v krajine rozvinutý priemysel spracovania rýb, ktorý je rozptýlený po
celom pobreží a má prevažne charakter menších výrobných závodov. Znacná cast
úlovku je spracovávaná vo forme zmrazeného rybieho mäsa, ale dôležitými vývoznými
produktmi sú aj rybia múcka a rybí tuk.
5.3 DOPRAVA
Lodná doprava pozdlž pobrežia zostáv nadalej najdôležitejším spôsobom transportu.
Najväcšie prístavy majú Oslo, Bergen, Tonsberg, Porsgrunn a Narvik. Viac než polovica
železníc je elektrifikovaná. Železnicné spojenie so severom (Narvik) je však možné iba
cez švédske územie. Železnice tvoria 4 012 km železnice.Dialnicná siet, hlavne na juhu
dobre vybavená, doplnená nespocetnými trajektmi, má dlžku 91 180 km.V leteckej
doprave sa využíva takmer 50 letísk. Medzinárodného charakteru sú v Oslo,
Stavangeru a Bergenu.
6.ZAHRANICNÝ OBCHOD
6.1. TERITORIÁLNA ŠTRUKTÚRA
Partneri pre export : EU 73%Velká Británia 17%, Nemecko11%, Holandsko 10%,
Švédsko 9% USA 5% (1999)Export: 59.200 mil. $Partneri pre import: EU 66%
-Švédsko 15%, Nemecko 12%, Velká Británie 9%, Dánsko 7% USA 10%,Import:
35.200 mil. $6.2. KOMODITNÁ ŠTRUKTÚRA:Export: ropa, zemný plyn, petrochemické
produkty, lode, stroje, hliník, ryby, kovy, chemikálieImport: stroje, automobily,
elektrotechnické výrobky, chemikálie, kovy, potraviny 7.ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ
UKAZOVATELEHDP (hrubý domáci produkt): 148.073 mil. $Hospodársky rast:
0,5%Inflácia: 2,90 %Rast HDP: 2,70 %Tvorba HDP: 73% služby 25% priemysel 2%
polnohospodárstvoPráceschopné obyvatelstvo: 2.400.000Zamestnanost: 74% služby
22% priemysel 4% polnohospodárstvo Nezamestnanost: 4,5% Dlh (2002):