Normy pri hodnotení

Normy pri hodnotení

Norma je tematizované a záväzné meradlo, podľa ktorého posudzujeme určité javy ako prijateľné, teda normálne, t.j. v súlade s normou, iné ako neprijateľné, nenormálne, vymykajúce sa z normy. Norma v rámci určitého kritéria alebo súboru kritérií vymedzuje akési pásmo, interval alebo rozmedzie, do ktorého závažne musia spadať zistené konkrétne hodnoty, aby mohli byť považované za normálne. Normálne hodnoty sú v určitej populácii najočakávanejšie.

3.1 Norma odvodená z početnosti
Za normálne je zvyčajne považované to, čo je z hľadiska určitej kvality alebo hodnoty najpočetnejšie. Napríklad prevažná väčšina žiakov v našich školách v treťom ročníku školskej dochádzky vie do určitej miery čítať. Je teda normálne vedieť v tretej triede ZŠ čítať, nenormálne je v tomto veku nezvládať čítanie. Avšak v istom zmysle je práve tak nenormálne vedieť v tretej triede čítať na špičkovej úrovni niektorého žiaka z vyšších ročníkov. Normalita odvodená z početnosti je založená na predpoklade, že výskyt určitých hodnôt býva najpočetnejšia v rozmedzí blízko strednej hodnoty- priemeru. Pri stanovení priemeru zohráva veľkú úlohu rozsah a zvláštne vlastnosti populácie, v ktorej priemer počítame.

3.2 Norma odvodená z funkcie
Okrem „najpočetnejšieho“ je za normálne považované to, čo je dobre funkčné. Z funkčného hľadiska je normálny štyridsiatnik, ktorý je dokonale zdravý, aj keď o väčšine populácie štyridsiatnikov sa to povedať nedá, teda z hľadiska početnosti to nie je normálne. Uplatnenie normy odvodenej z funkcie zameriava pozornosť na ideál, na dokonalosť výkonu atď. Z tohto hľadiska má v škole svoj veľký zmysel, je výzvou k snahe a úsiliu. Funkčnú normu nie je samozrejme vhodné používať u žiakov s rôznymi nimi nezavinenými ťažkosťami v učení, ktoré sa nedajú posudzovať z hľadiska ideálneho výkonu, ale len relatívne vzhľadom k osobnému rozvoju žiaka alebo nanajvýš v rámci skupiny podobne postihnutých detí.

3.3 Norma odvodená z očakávania
Tretí typ normovania je podmienený sociálnym alebo kultúrnym očakávaním. Za normálne je považované to, čo je očakávané, správne podľa nejakej dohody, žiaduce. Nenormálne je neočakávané, neprijateľné, nežiaduce. Také normy založené na očakávaní sú pre školu veľmi dôležité. Poukazujú na sociálny a kultúrny rozmer hodnotenia, na jeho spoločensky podmienenú relativitu.

3.4 Individuálna a sociálna norma pri hodnotení žiakov
Hodnotenie individuálnou normou obvykle nie je v škole systematicky používané, napriek tomu ho v jeho rozmanitých súvislostiach učitelia bez váhania používajú. Učiteľ pri ňom sleduje jediného žiaka a porovnáva hodnoty jeho výkonov v rozdielnom čase. V každom prípade je vhodné pri stanovení individuálnej normy, ako u každej normy, najprv zvoliť pásma hodnotenia. Pri stanovení tejto normy musí učiteľ brať do úvahy úroveň doterajších výkonov žiaka a tempo, ktorým je žiak schopný svoj výkon zlepšovať.
Hodnotenie podľa sociálnej normy predstavuje pre žiakov psychickú záťaž hlavne v prostredí zameranom na výkon a úspech. Učitelia samozrejme aj pri hodnotení sociálnou normou spravidla berú do úvahy žiakove individuálne predpoklady a snahy. Je záležitosťou žiakovej pedagogickej schopnosti, sociálneho taktu a schopnosti vytvárať v triede atmosféru spolupráce, či sa podarí prekonávať uvedené problémy so sociálnou normou. Je potrebné dodať, že v praxi sa sociálne a individuálne normy hodnotenia môžu dobre dopĺňať.

Objektivita hodnotenia
Objektivita je v podstate to isté, čo zhoda so skutočnosťou, pravdivosť alebo správnosť. Ak je nejaký výrok objektívny, dá sa predpokladať, že bude platiť za rôznych okolností a nezávisle na človeku, ktorý ho vyslovuje. Preto sa objektívne výroky dajú dokazovať, je možné ich preveriť a s evidenciou sa presvedčiť, že sú pravdivé. Pochybnosti, či je školské hodnotenie objektívne, a s nimi spojené prianie, aby školské hodnotenie bolo čo najobjektívnejšie, nie sú výnimkou. „Tvrdá objektivita“ nemá v školskom hodnotení významnú cenu, ak nie je sprevádzaná kvalitnou pedagogickou komunikáciou.