Nitra

Nitra leží na rozmedzí Podunajskej pahorkatiny a Tríbečského pohoria. V povodí rieky sa stretáva nížinná a hornatá časť Slovenska. Zobor, pozostávajúci zo žulového jadra a vápencového obalu, sa tiahne zo severnej strany, s veľkým prevýšením do nížiny a predstavuje orientačnú dominantu pre široké okolie. „Sedem vŕškov“, medzi ktoré patrí Hradná skala, Vŕšok, Kalvária, Borina, Čermáň, spolu s Martinským vrchom a samotným Zoborom - vytvárajú peknú panorámu, si dovoľujú porovnávať napríklad s podobným situovaním Ríma i takto sa dá podčiarknuť prekrásna poloha mesta pod Zoborom.

Mesto rozdeľuje na dve časti pomaly tečúci tok rieky Nitry. Jej úžitkovosť je však negatívne ovplyvnená priemyselnou výrobou v severnejších častiach Ponitria. Stopy po priemyselných exhalátoch môžeme nájsť i na lesných porastoch Zobora, ktorý je i napriek tomu, vďaka príjemným klimatickým podmienkam s veľkým počtom slnečných dní, centrom liečby respiračných chorôb.

Poloha : 48°18´ severnej šírky a 18°14´ východnej dĺžky
Nadmorská výška:: najnižšia okolo 138 m n. m. a najvyššia do 588 m n. m.
Rozloha Nitrianskeho kraja : 6343 km2
Počet obyvateľov kraja : 717 624
Rozloha mesta : 108 km2
Počet obyvateľov mesta : približne 87 357

Národnostné zloženie mesta :

68,17% Slováci, 30,24 % Maďari, 0,74% Česi, 0,55% Rómovia a 0,06% Moravania

Podnebie :

nachádza sa v miernom klimatickom pásme s priemernou ročnou teplotou +9,7˚C. Ročné zrážky sa pohybujú v priemere okolo 553 mm. Celý región je veľmi náveterný. Mesto a jeho okolie patria medzi oblasti Slovenska s najvyšším slnečným svitom ročne – 2090 hodín.

Čas : stredoeurópsky

Erb Nitry :

V modrom štíte obrnené strieborné rameno drží červenú zástavu ukončenú lastovičím chvostom so strieborným, vodorovne položeným dvojramenným krížom.

Mestské časti :

Staré Mesto, Mlynárce, Chrenová, Kynek, Horné a Dolné Krškany, Štitáre, Janíkovce, Drážovce, Zobor, Párovské Háje, Čermáň, Klokočina, Diely.

HISTÓRIA

Na najstaršom zachovanom mestskom znaku Nitry z roku 1538 je múdry latinský nápis. Jeho slovenský preklad znie: „Kto vie poslúchať, vie aj vládnuť.“ S jej menom sú spojené počiatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv.Cyrila a sv.Metoda, i zmienka o prvom kresťanskom chráme na našom území a o zavedení prvého slovienskeho písma.

Nitra zohrala v dejinách slovenského národa významnú úlohu a preto jej patrí prívlastok matka slovenských miest.

Najstaršie stopy prítomnosti človeka na území Nitry siahajú až do staršej doby kamennej. Svedčia o tom nálezy na vrchu Čermáň a v hradnej jaskyni. Tiež i v mestskej časti Mlynárce sa nachádzajú stopy po prvých osadách s roľnícky zameranými obyvateľmi. Postupne sa stávali predkovia zručnejšími, môžu nás o tom presvedčiť mohutné hradiská na Zobore, menšie stavby v častiach Lupka a Drážovce, obydlia a dielne pod Martinským vrchom a na Vŕšku.

Koncom 5.storočia prichádzajú na jej územie prví Slovania. Už v prvej polovici 7.storočia sa zmieňujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši. V 8.storočí začali na území Nitry vyrastať rôzne hradiská. Predpokladá sa, že mohli byť správnym centrom kniežaťa Pribinu. V roku 829 sa mesto prvýkrát v písomnej správe vynára pod názvom Nitrava – je najstarším písomne zachyteným názvom sídla na Slovensku. Svedčí o tom spis, podľa ktorého arcibiskup Adalram, na žiadosť Pribinu, vysvätil kresťanský kostol (asi v rokoch 826 – 829). Tento kostol je prvým historicky doloženým dokladom kresťanstva u Slovanov na Slovensku.jhPrvým štátnym útvarom západných Slovanov bola Veľká Morava, ktorú založil moravské knieža Mojmír I. po vyhnaní Pribinu z Nitry. Jeho nástupcom sa stal knieža Rastislav, ktorý povolal v roku 863 vierozvedcov sv.Cyrila a sv.Metoda. Ich príchod sa poznačil vznikom staroslovienskeho jazyka, písma – hlaholiky, kultúry, vzdelania a kresťanstva. Najväčší rozmach dosiahla veľkomoravská Nitra za čias panovania kniežaťa Svätopluka. Na základe listu od pápeža Jána VIII. z roku 880 bola Nitra ustanovená na biskupstvo, na ktorej čele bol biskup Viching.

Po zániku Veľkej Moravy sa Nitra začlenila do Uhorského štátu. Dôležité údaje z dejín mesta sú zaznamenané v tzv. Zoborských listinách. Z roku 1111 je najstaršia zachovaná listina na Slovensku. Týka sa sporu o dôchodky medzi kláštorom a kráľovskými vyberačmi cla a mýta. Zoborská listina z roku 1113 je majetkovým súpisom zoborského opátstva. Obidve patria k najstarším a najcennejším originálnym dokumentom na Slovensku. Začiatkom 12.storočia bolo v Nitre obnovené biskupstvo a na úpätí Zobora vznikol najstarší kláštor a škola na Slovensku – benediktínsky kláštor sv.Hypolita. Z vďaky za záchranu v obrannom boji s Tatármi panovník Belo IV. udelil Nitre 2.septembra 1248 mestské privilégia. Tieto výsady slobodného kráľovské mesta však čoskoro stratila. Po dlhé stáročia Nitru dobývali Turci, vládne cisárske vojská, protihabsburskí povstalci a začiatkom 18.storočia hrôzy boli zavŕšené morovými epidémiami.

Od polovice 18.storočia sa začali práce na obnovu a rozvoj zničeného mesta i hradu. Vzostup sa prejavil i v duchovnej a kultúrnej oblasti, a to založením piaristického kolégia, gymnázia, teologickej vysokej školy a kňazského seminára.

Devätnáste storočie prinieslo stabilizáciu a ďalší spoločenský, hospodársky a kultúrny rozvoj mesta. Obyvatelia Nitry a jej okolia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, a preto rozvoj priemyslu bol zameraný najmä na poľnohospodársku produkciu V roku 1863 začal pracovať parný mlyn, roku 1887 pribudol pivovar a sladovňa, neskôr cukrovar, továrne na výrobu salám, liehovín, octu, cigariet a iných tovarov. Vybudovali tu i plynáreň, zlieváreň, tehelňu, továrne na hospodárske stroje, spracovanie bridlice a azbestu.

V 20.storočí zanechali na rozvoji mesta negatívne stopy dve svetové vojny. Po roku 1945 opätovným rozvojom, výstavbou mnohých škôl, vedeckých a kultúrnych inštitúcií, sa Nitra stala významným hospodárskym, vzdelanostným, kultúrnym a výstavníckým centrom na Slovensku.



Kultúrnohistorické pamiatky

Nitriansky hrad – je dominantou mesta. Hradný komplex pozostáva z katedrály, biskupského paláca, fortifikačných hradieb a hospodárskych budov. Od roku 1962 je súbor hradných stavieb národnou kultúrnou pamiatkou.

V areáli hradu, obklopenom hradbami, stojí na najvyššom mieste biskupská katedrála – pozostávajúca z troch kostolov : z románskeho kostola sv.Emeráma

z gotického tzv. Horného kostola
z ranobarokového tzv. Dolného kostola

Kostol sv. Emeráma – je to románska stavba, postavená pravdepodobne v 11.storočí. Je prvou zachovanou stavbou na hrade.

Horný kostol – bol postavený v rokoch 1333 – 1355, neskôr zreštaurovaný a barokovo upravený. Definitívnu podobu získal v roku 1710 – 1732 pri prestavbe. Najstaršou časťou interiéru je kovová krstiteľnica (1643). Horný kostol patrí medzi najcennejšie sakrálne interiéry na Slovensku. Vchádza sa do neho širokým schodiskom cez Dolný kostol, ktorý je najmladšou časťou chrámového komplexu.

Dolný kostol – postavený (1622 - 1642) v ranobarokovom štýle. Vzácnou umeleckou pamiatkou je hlavný oltár Snímanie kríža (1662) od rakúskeho autora Johanna Perneggera.

Biskupský palác – je ďalšou časťou Nitrianskeho hradu. Bol postavený v rokoch 1732 - 1739 a jeho dnešná podoba je výsledkom stavebnej činnosti niekoľkých storočí. Nachádzajú sa tu pamiatky cirkevného pokladu biskupskej katedrály.

Pred vchodom do areálu hradu dominuje barokové súsošie Márie Immaculaty (1750), postavené na pamiatku morovej epidémie v rokoch 1710 – 1739.

Budova Veľkého seminára – nachádza sa pod hradným areálom v Hornom meste. Prvú časť postavili v roku 1770 v neskorobarokovom slohu s klasicistickými prvkami a ďalšie časti v 19.storočí. Dnes v ňom sídli kňazský seminár sv. Gorazda. Známy je aj diecéznou knižnicou s vyše sedemdesiatimi prvotlačami a 66 000 knižnými zväzkami (=národná kultúrna pamiatka)

Budova Malého seminára (1876) – stojí oproti Veľkému semináru, je to dvojpodlažná neskoroklasicistická stavba, kde kardinál Ján Chryzostom Korec roku 1995 vysvätil kaplnku sv.Gorazda.

Františkánsky jednoloďový kostol a kláštor (1630) – v interiéri sa nachádzajú rezbárske práce Františka Savera Seegena. Cenné sú i kamenné reliéfy apoštolov sv.Petra a Pavla.

Župný dom – nachádzal sa v budove na rozhraní Horného a Dolného mesta. Postavená v roku 1823, ale dnešnú podobu dostala v roku 1903 – 1908.

Od roku 1965 v tejto budove sídli Nitrianska galéria.

Piaristický kostol, kláštor a gymnázium (1701) – táto baroková stavba je pamiatkou Dolného mesta. V interiéry možno obdivovať neskorobarokové nástenné maľby. Na gymnáziu sa vyučuje od roku 1703 až dodnes.

Kláštor a kostol milosrdných sestier sv. Vincenta (1861) – je trojloďový kostol postavený v románskom slohu a jeho veža dotvára charakteristickú siluetu mesta.

Kostol Matky Božej – je to katolícky kostol nachádzajúci sa na Kalvárií, pôvodne gotický a spomínaný už v roku 1506. Pri prestavbe v roku 1878 stratil svoj pôvodný charakter. Kostol je jednoloďový rozšírený prístavbou sakristie a severnej kaplnky. Vnútorné zariadenie je nové okrem plastík a sôch, ktoré sa zachovali.

Kalvária je pútnickým miestom od začiatku 18.storočia. Tvorí ju 14 kaplniek – štrnásť zastavení Krista na krížovej ceste (1885).

Na vrchole sa vypína centrálna kaplnka sv. Kríža.

Románsky kostol sv. Štefana (z 11. 12.st.) – stojí v mestskej časti Párovce, uprostred modernej zástavby. V 18.storočí bol barokovo prestavaný. Na fasáde sa zachovala románska rímsa a v interiéry fragmenty románskych fresiek.

Synagóga (1911) – bola postavená v eklektickom orientálnom slohu. Jedná sa o štvorcovú stavbu, ktorej fasáda je bohato členená prvkami byzantskej a orientálnej architektúry.

Kluchov palác – Empírový dom, postavený v rokoch 1818 – 1821 biskupom Kluchom. Je to dvojpodlažná nárožná budova na Hradnej č.7. Na rohu budovy stojí empírová plastika Atlant (ľudovo zvaná Corgoň).

Divadlo Andreja Bagara – je moderná stavba, ktorá je dominantou pešej zóny v centre mesta. Krásnu hlavnú oponu zdobí námet Veľkej Moravy. Tvorí najmä kultúrnu zložku Nitry, v ktorej sa konajú rôzne divadelné hry, komédie, drámy ale i plesy a iné kultúrne podujatia. Každoročne sa organizuje multimúzický festival Divadelná Nitra

Kláštor sv. Hypolita – je benediktínsky kláštor, ktorý bol postavený na svahoch Zobora na sklonku 9.storočia. Zanikol v roku 1471 a nový kláštor pre 12 mníchov postavili koncom 17.storočia. V jeho priestoroch sídli od roku 1953 ústav na liečenie respiračných chorôb.

Výstavníctvo

Nitra zaujíma na Slovensku popredné miesto v oblasti výstavníctva.

Tradícia sa začala už v 60-tych rokoch, keď sa meste konali poľnohospodárske výstava a dožinkové slávnosti.

V roku 1974 bola založená výstavnícká organizácia Agrokomplex – Výstavníctvo, ktorá každoročne organizuje celoštátne výstavy s medzinárodnou účasťou.

Okrem pôvodného poľnohospodárskeho a náučného zamerania sa jej aktivity rozšírili a začali sa organizovať veľtrhy, výstavy, konferencie a odborné semináre.

V súčasnosti sa tento najväčší a najkrajší veľtrhový areál na Slovensku rozprestiera na ploche 125 ha, z toho 38 ha tvorí zeleň a vodné plochy. Kryté pavilóny majú rozlohu 2,5 ha a vonkajšia výstavná plocha 17 ha.

Súčasťou Agrokomplexu je Slovenské poľnohospodárske múzeum.


Výstavisko je každoročne navštevované tisíckami návštevníkov z celého Slovenska.

K významným podujatiam patrí medzinárodný poľnohospodársky veľtrh Agrokomplex, strojársky veľtrh a v poslednom čase veľmi rozvíjajúci sa medzinárodný autosalón. Zaujímavými podujatiami z oblasti potravinárstva sú výstavy Gastro, medzinárodné predajné trhy, vinobranie, výstavy pre milovníkov zvierat so zameraním na poľovníctvo, drobnochov, kynológiu atď.



Školstvo

Bohatá tradícia školstva v Nitre siaha do dávnej minulosti. Vyvíjalo sa postupne a v súčasnosti dosahuje vysokú úroveň.

Popri 35 materským školám, 21 základných štátnych a troch cirkevných školách sú v Nitre dve štátne gymnáziá (Gymnázium na Párovskej a Golianovej ulici) a dve cirkevné (Piaristické gymnázium a Gymnázium sv. Cyrila a Metoda), stredné odborné školy, dve akadémie – hotelová a obchodná. Sedem stredných odborných učilíšť vychováva odborníkov pre oblasť potravinárstva, chémie, stavebníctva a elektrotechniky.

Nitre často prisudzujú prívlastok mladá, študentská. Súvisí to najmä so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou a Univerzitou Konštantína Filozofa, ktoré tu sídlia.

V historických budovách Veľkého a Malého seminára sídli Bohoslovenská fakulta Univerzity Komenského.