Nitra

Nitra
Hovorí sa, že bola (podobne ako Rím) založená na siedmich pahorkoch - na Zobore,
hradnom kopci, Kalvárii, Cermáni, Borine, na Vršku a Martinskom vrchu. Pociatky jej
osídlenia siahajú až do praveku, ako to dokumentujú pocetné archeologické nálezy na
území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola husto osídleným územím. Osady prvých
rolníckych obyvatelov boli na území mesta už takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storocí
pred naším letopoctom sa na našom území na dlhší cas usídlili Kelti a stopy tu
zanechali aj Dákovia. Slovenská história Nitry sa zacína koncom 5. storocia, kedy na jej
územie prichádzajú prví Slovania. Už v roku 623 sa pramene zmienujú o štátnom
útvare Slovanov, Samovej ríši. Roku 658 zanikla a vzniklo Nitrianske kniežatstvo.
Knieža Pribina dal v roku 833 vysvätit v Nitre prvý krestanský kostol. Okolo roku 833
bolo Nitrianske kniežatstvo násilne pripojené Mojmírom ku kniežatstvu Moravskému a
vznikla Velká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca sa vládcom Velkej
Moravy stal Rastislav. Za vlády Rastislava sa vo Velkej Morave šírilo krestanstvo. Šírili
ho však franskí knazi, ktorým velkomoravský lud nerozumel. Rastislav vyslal poslov k
byzantskému cisárovi, aby poslal knazov, ktorých reci bude lud rozumiet. Cisár poslal
dvoch bratov Cyrila a Metoda, ktorí roku 863 prišli na Velkú Moravu a zacali šírit
krestanstvo v starosloviencine. Na vrchole svojej slávy bola Nitra v case vlády krála
Svätopluka.
Zoborské listiny z roku 1111 spomínajú Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí
Zobora ako najstarší na Slovensku a poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na
našom území pri benediktínskom kláštore. V roku 1248 panovník Belo IV, z vdaky za
záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné královské mesto s podobnými
výsadami, ako mal Stolicný Belehrad. Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo
už o 40 rokov neskôr ju král Ladislav IV ustanovil na zemepánske mesto. Dnes je Nitra
významná hlavne pre svoje polnohospodárske školstvo, vedu a techniku.
Naša dejepisná exkurzia sa však zaoberala najmä historickými pamiatkami.
Autobus nás odviezol priamo pred bránu Horného mesta, ciže pred budovu Župného
domu. Župný dom ,ako som už spomínal, tvorí hranicu medzi Horným a Dolným
mestom. Postavili ho v roku 1823 a svojím východným okrajom sa opiera o vysoký
obranný val, nazývaný Horný palánok. Do dnešnej podoby bol prestavaný v rokoch
1903-1908 a roku 1981 sa stal mestskou pamiatkovou rezerváciou.
V budove sídli Nitrianska štátna galéria a vo východnej casti budovy sa nachádza
záhrada s fontánou. V záhrade je letná citáren a usporadúvajú sa tu vecery poézie.
Prvou pamiatkou, ktorú sme si prišli pozriet pri vstupe do Horného mesta, je
Františkánsky kostol. Kostol je jednolodová stavba. Hoci bol pri našej návšteve zavretý,
všimli sme si, že hlavný stlpový oltár zdobí obraz patrónov kostola, apoštolov sv. Petra
a Pavla. Steny kostola skrášluje 33 drevených plastík, znázornujúcich výjavy zo života
sv. Františka z Assisi. Exteriér kostola zdobia dva vzácne reliéfy. Prvý pochádza z
polovice 16. storocia, je z vyrobený z mramoru a znázornuje zmrtvychvstanie Ježiša
Krista. My sme videli druhý, cennejší, zamurovaný pred vchodom do kostola. Pochádza
zo zaciatku 16. storocia a znázornuje apoštolov sv. Petra a Pavla. Objavili ho roku 1944
ako schod pod vežou a bol zreštaurovaný akademickým sochárom Gibaldom. Po
vyšliapaní chodníka sa dostávame na slnkom zaliate námestie Horného mesta.
Námestie krášli mnoho kvetinových záhonov a v hornej casti sa nachádza bronzová
socha kniežata Pribinu. Svojou výškou 6,6 metra dominuje celému námestiu. Pamätník
symbolizuje moc a vládu zaniknutého Nitrianskeho kniežatstva. Jeho autorom je Tibor
Bartfay, rodák z Nitry.
Najväcšou budovou námestia je budova Velkého seminára. V tomto období tu sídli
bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského. Velký seminár je neskorobaroková
palácová stavba z rokov 1764-1770. Južné krídlo je v neoklasicistickom slohu a
autorom bol I. Schmidt. Mohutná fasáda obrátená k mestu je najkrajšou stavebnou
pamiatkou v Nitre. V interiéri seminára sú zvlášt cenné dve kaplnky. Roku 1982
nahradili bývalú drevenú bránu umelecky cennou dvojkrídlovou bronzovou bránou.
Autorkou je akademická sochárka Ludmila Cvengrošová.
Diecézna knižnica sa nachádza v severovýchodnej casti budovy. Otvorili ju roku
1877 za úcasti rakúskeho cisára Františka. Je tu uložených presne 65 288 zväzkov a
najmä 74 vzácnych prvotlací a približne 100 cenných rukopisov. Vdaka tomu je
knižnica vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Povyše Velkého seminára nás upútala velká socha siláka Atlanta , ludovo
nazývaným Corgon. Jeho úlohou je podopierat druhé poschodie Kluchovho paláca.
Traduje sa legenda, že ked sa pošúcha soche palec na nohe, splní sa cloveku prianie.
Jej autorom je Vavrinec Dunajský, pochádzajúci z Lubietovej.
Kluchov palác dal postavit biskup Kluch pre kanonikov.
Jedinou zaujímavostou paláca je strop sály na poschodí, ktorý je zdobený freskami
postáv v rôznych krojoch.
Oproti Velkému semináru, krížom cez námestie, sa nachádza Malý seminár. Slúžil
na prípravu a výchovu budúcich knazov. Na prázdnom pozemku nad budovou seminára
bola postavená od roku 1832 prvá nitrianska kníhtlaciaren Jozefa Neugebauera. Pocas
2. svetovej vojny však schátrala a roku 1964 ju zbúrali.
Opúštame námestie a pokracujeme smerom nahor ku hradnému komplexu.
Pred vstupom do hradu nás však caká ešte jedna zastávka pri Mariánskom stlpe. Roku
1750 ho dal postavit biskup Esterházy kvôli morovým epidémiám v rokoch 1710 a
1739. Jeho autor bol rakúsky sochár Martin Vogerle. Spomedzi všetkých barokových
morových stlpov je najcennejší a najkrajší na Slovensku.
Prichádzame ku najvýraznejšej a najcennejšej pamiatke mesta, k Nitrianskemu
hradu. Osídlenie hradného kopca
Nitriansky hrad sa zacína už v 9. storocí, výstavba kamenného hradu však spadá do
obdobia zániku Velkej Moravy. Hradný komplex sa skladá zo štyroch castí odlišného
významu: katedrály, biskupského paláca, hospodárskych budov a dobre zachovaného
vonkajšieho opevnenia s jedinou vstupnou bránou. K hradnej bráne , na ktorej sa
nachádza erb Pálfyovcov, vedie kamenný most, ktorého zábradlia zdobia štyri kamenné
sochy svätcov a štyri vázy z konca 18. storocia. Hradné opevnenie je z velkej casti
barokové, z menšej gotické. Do katedrály vedie široké schodište na zábradliach s
barokovými kamennými sochami svätcov (momentálne sú v rekonštrukcii). Hradná
katedrála je svojou architektúrou a umeleckými dielami najvýznamnejšou kultúrnou
pamiatkou celého hradného komplexu. Skladá sa z troch kostolov, ktoré pochádzajú z
rôznych období a to z kostola sv. Emerána, horného kostola a dolného kostola.
Najstaršou castou katedrály je kostolík sv. Emerána (je považovaný za Pribinov
kostol, ale nie je to dokázatelné). Bol postavený v 9., iné zdroje uvádzajú v 11. ci 13.
storocí a je najstarší vo východnej a strednej Európe. Prevláda tu románsky, no
objavujú sa i znaky gotického slohu. Interiér kostola prezrádza dôkladnú rekonštrukciu
(napríklad z pôvodných ôsmych výklenkov pre spevákov zostali len štyri) z rokov
1931-33 vykonanú k oslavám 1100. výrocia vysvätenia prvého krestanského chrámu v
Nitre. Kedysi sa tu nachádzal zlatý Levický onix, dnes sú tu uložené relikvie sv. Ondreja
a Benedikta a sv. Cyrila, ktoré sa sem dostali z Ríma.
Dolný kostol je najmladšou castou katedrály, dal ho postavit biskup Telegdy v prvej
polovici 17. storocia. Pri prestavbe v 18. storocí vkomponovali interiér kostola do
barokového komplexu katedrály.
Hoci nie je umelecky vyzdobený ako horný kostol, nachádza sa tu jedinecný oltár, azda
najcennejšia pamiatka katedrály. Dominantou oltára je plastický reliéf so scénou
“Snímanie z kríža“ tvoriaci stred oltára. Plastika je z alabastru, pochádza zo 17.
storocia a jej autor je rakúsky sochár Jan Pernegger. Pod touto plastikou je menší
mramorový reliéf znázornujúci “Kladenie do hrobu“. Pochádza z 15. storocia a jeho
autor je taliansky sochár Donatello. Dolný kostol je s horným spojený širokým
schodiskom, ktorým sa podarilo preklenút 160cm výškový rozdiel.
Horný kostol je postavený na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny v gotickom
slohu. Postavili ho v 14. storocí pre biskupa Meška. Po roku 1711 prestavali celý
chrámový priestor podla projektov talianskeho architekta Martinelliho. Najvzácnejšou
chrámovou pamiatkou je hlavný oltár sv. Spasitela s mohutnou stlpovou architektúrou.
Autorom tohto barokového oltára je taktiež Martinelli. Oltár doplnuje fresková malba
predstavujúca roj anjelov vznášajúcich sa v oblakoch. Autor tejto fresky, ako aj
ostatných je rakúsky maliar Anton Galliarti. Nachádza sa tu aj obrovský organ, ktorý
má 1700 píštal a pochádza z 18. storocia. Najväcšou zvláštnostou kostola je vchod z
boku. Tu sme ukoncili prehliadku katedrály a odišli sme z hradu.
Pri návrate sme sa ešte zastavili pri bronzovom súsoší sv. Cyrila a Metoda. Súsošie
zobrazuje solúnskych bratov v nadživotnej velkosti, pricom Cyril žehná v lavej ruke s
knihou a Metod drží v lavej ruke rímsku pyxidu. Autorkou súsošia je akademická
sochárka Ludmila Cvengrošová.
Po ukoncení prehliadky Horného mesta, sme prišli na pešiu zónu prezriet si divadlo.
Nitrianske divadlo (obr.7a,b) urcite patrí medzi dominanty Dolného mesta. Na námestí
pred divadlom sa nachádzajú významné roky pre mesto Nitru. Kúsok od divadla sa
nachádza Ponitrianske múzeum. Pri návšteve sme videli rôzne historické brnenia,
zbrane, šperky, nádoby a rekonštrukcie sídel z dôb Velkej Moravy.
Výlet do Nitry sa nám všetkým velmi pácil. Dozvedeli sme sa vela nových informácií
o historických pamiatkach tohto mesta. Nitra je naozaj prekrásne mesto a urcite sa
sem ešte raz chcem vrátit.
________________________________________ __________________________
Zdroje: