Nitra

Nitra
NITRA
Nitriansky kraj sa rozkladá na 6343 km2 a osídluje ho 717 624 obyvatelov. Na 1 km2
pripadá v Nitrianskom kraji 113 ludí. Nitra samostatná má rozlohu 108 km2 a 87 357
obyvatelov. V Nitre žije priemerne na jednom km2 187 ludí. Geologické a klimatické
pomery mesta Nitry: Nitra leží na území rozprestierajúcom sa medzi masívom Zobora
(588 m) a vrchmi (Kalvária 215 m a Šibenicný vrch 218,5 m), ktoré možno považovat
za cast Tríbecského pohoria oddeleného riekou Nitrou od hlavného masívu. Kataster
Nitry meria 4083 ha, z toho zastavaná plocha má 194 ha. Najnižšia nadmorská výška
sa pohybuje okolo 138m.n.m a najvyššia do 588 metrov nad morom. Šírka mesta je
daná krajnými súradnicami od 48° 17´18´´ severnej zemepisnej šírky (Cermán) až po
48° 20´15´´ severnej zemepisnej šírky (Zobor) a dlžka od 18° 04´00´´ východnej
zemepisnej dlžky (Mlynárce) po 18° 06´30´´ východnej zemepisnej dlžky (mesto
Nitra). Národnostné zloženie Nitry pozostáva zo 68,17 % Slovákov, 30,24 % Madarov,
0,74 % Cechov, 0,55 % Rómov a 0,06 % Moravanov. Nie je mnoho miest, ktoré by
príroda obdarovala takým krásnym prostredím a výhodnou polohou ako Nitru. Hovorí
sa, že bola (podobne ako Rím), založená na siedmich pahorkoch - na Zobore, hradnom
kopci, Kalvárii, Cermáni, Borine, na Vršku a Martinskom vrchu. S jej menom sú spojené
pociatky slovenských dejín, mená Pribinu, Svätopluka, sv. Cyrila a sv. Metoda, i
zmienka o prvom krestanskom chráme na našom území a o zavedení prvého
slovienskeho písma. Pociatky jej osídlenia siahajú však až do praveku, ako to
dokumentujú pocetné archeologické nálezy na území mesta. Už pred 30 000 rokmi bola
husto osídleným územím. Osady prvých rolníckych obyvatelov boli na území mesta už
takmer pred 6 000 rokmi. V 4. storocí pred našim letopoctom sa na našom území na
dlhší cas usídlili Kelti, zrucní hutníci a kováci, ktorých chaty a dielne sa našli pod
Martinským vrchom. Stopy tu zanechali aj Dákovia. Slovenská história Nitry sa zacína
koncom 5. storocia, kedy na jej územie prichádzajú prví Slovania. Už v 1. polovici 7.
storocia sa západné pramene zmienujú o štátnom útvare Slovanov, Samovej ríši.
Samova ríša bola akýmsi predchodcom dalšieho štátneho útvaru - Velkej Moravy,
ktorej jedno z centier bolo práve v Nitre. Práve v casoch Velkomoravskej ríše sa položili
základy ospevovanej slávy starobylej krestanskej Nitry, doložené mimoriadne vzácnymi
listinnými pamiatkami z 9. storocia.
O stave osídlenia a význame Nitry v tomto období výrecne hovoria mohutné slovanské
hradiská na Vršku, na Martinskom vrchu pod Zoborom, na Borine a na Lupke. Na
niektorom z týchto hradísk mohol pobývat knieža Pribina, v case ktorého bola Nitra
dôležitým politickým, vojenským i hospodárskym centrom. Pribina preukázal velkú
štátnickú múdrost a znalost európskej politiky, ked v rokoch 829-833, sám pohan, dal
vysvätit v Nitre krestanský kostol. Vysvätil ho solnohradský (Salzburg) arcibiskup
Adalram. Pribinov kostol je prvým historicky doloženým dokladom krestanstva u
Slovanov na Slovensku. O tejto udalosti sa zmienuje spisok Conversione Bagoariorum
et Carantanorum z roku 870-71. Žial polohu tejto svätyne sa zatial nepodarilo presne
urcit, dá sa však predpokladat, že súcasný hlbkový výskum na hrade vnesie svetlo do
tejto problematiky. V dalšom vývoji bolo Nitrianske kniežatstvo, násilne pripojené
Mojmírom ku kniežatstvu moravskému (okolo r.833) a bol vytvorený štátny celok, v
pramenoch spomínaný ako Velká Morava. Po zosadení Mojmíra z kniežacieho stolca sa
vládcom Velkej Moravy stal Rastislav. Na vrchole svojej slávy bola Nitra v case vlády
krála Svätopluka. V jednom z najcennejších písomných dokumentov pre slovenské
dejiny, liste Jána 8. pre Svätopluka z roku 880 je Svätopluk titulovaný ako král a pápež
mu oznamuje ustanovenie Vichinga za nitrianskeho biskupa. Nitra mala vtedy už
pravdepodobne mestský charakter a pozostávala z piatich opevnených hradísk a vyše
dvadsiatich sídlisk s rozvinutými remeslami. Nitra ostala sídelným mestom
pohranicného kniežatstva formujúceho sa Uhorského královstva, a to až do zaciatku
14. storocia. Aj pocas stredoveku bola dejiskom významných dejinných udalostí, casto
spustošená rôznymi vojskami, Benediktínsky kláštor sv. Hypolita na úpätí Zobora bol
najstarším na Slovensku. Prvá listina poskytuje aj údaje o existencii prvej školy na
našom území pri benediktínskom kláštore. V roku 1248 panovník Belo IV, z vdaky za
záchranu pred Tatármi, povýšil Nitru na slobodné královské mesto s podobnými
výsadami, ako mal Stolicný Belehrad. Týmto výsadám sa Nitra však dlho netešila, lebo
už o 40 rokov neskôr ju král LadislavIV daroval aj so všetkým príslušenstvom
nitrianskemu biskupstvu. Premena Nitry z královského mesta, na mesto zemepánske
mala dalekosiahle dôsledky. Mesto sa dostalo do nižšej právnej kategórie, no ako
biskupské sídlo a významný hrad bola i nadalej významným centrom. Stredoveká Nitra
bola rozdelená na Horné a Dolné mesto, ktoré bolo dalej delené na niekolko
samostatných štvrtí s vlastnými richtármi a obecnými pecatami. Vznikli tu štyri
samostatné fary pri kostoloch sv.
Michala na Vršku, sv. Jakuba na námestí, sv. Štefana na Párovciach a Matky Božej na
Kalvárii. Od polovice 18. storocia bola Nitra od vojenských útrap ušetrená, co umožnilo
obnovu mesta a úpravy hradu, najmä katedrály. Významným zásahom do stavebného
rozvoja Dolného mesta bola výstavba župného domu na jeho hranici s Horným
mestom. Súcasne bol v južnej casti mesta postavený justicný palác pre celú nitriansku
župu. Pokojné pomery umožnili aj stavby dalších objektov v Hornom meste. V roku
1835 bola zásluhou biskupa Vuruma založená prvá dievcenská škola. V dôsledku
stavebného rozvoja, pocet obyvatelov v 19. storocí prevýšil 10 000 a správa sa stala
zložitejšou. V roku 1873 sa Nitra stala mestom so zriadeným magistrátom na cele s
primátorom a pocetným obecným zastupitelstvom. Další rozvoj mesta bol silne
ovplyvnený dvoma svetovými vojnami. V novej Cesko-slovenskej republike sa Nitra
stala sídlom župy. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie búrlivého stavebného
rozvoja, pocas ktorého boli však znicené mnohé architektonické pamiatky. Nitra však
získala mnohé školy, vedecké i kultúrne ustanovizne a stala sa centrom slovenského
polnohospodárskeho školstva, vedy a výroby.
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: