Niektoré štáty Európy II.

Niektoré štáty Európy II.
Španielsko
zaberá asi 5/6 Pyrenejského polostrova. Centrálnu cast krajiny vyplna suchá náhorná
plošina - Mezeta, dosahujúca výšku 600-800 m. Horské retaze Kastílskeho predelového
pohoria, ktoré cnejú do výšky nad 2000 m ju delia na dve casti. Medzi Mezetu a ju
obklopujúce pohoria (Kantábrijské vrchy, Pyreneje, Betické vrchy) sa vklinujú nížiny a
panvy (Andalúzska panva a panva rieky Ebro). Najvyšším bodom polostrova je štít
Mulhacén (3478 m), nachádzajúci sa v pohorí Sierra Nevada. Okrem Kanárskych
ostrovov patria k Španielsku aj Baleáry. V období velkých zemepisných objavov patrila
Španielsku obrovská koloniálna ríša, avšak obrovské príjmy a výhody plynúce z kolónií
nedokázalo dobre využit. Z nerastných surovín sa v Španielsku vo väcšom množstve
tažia rudy farebných kovov, uránová ruda, železná ruda a ortut.Výroba elektrickej
energie je postavená na báze domáceho cierneho uhlia, ale významný podiel majú aj
atómové a vodné elektrárne. Najviac sa rozvinul sparcovatelský priemysel domácich
nerastných surovín (hutníctvo železa, tažké strojárenstvo, chemický priemysel). Coraz
väcší význam v hospodárstve krajiny získavajú aj odvetvia, nárocné na množstvo
pracovnej sily (textilný priemysel, výroba automobilov, elektronický priemysel a
farmaceutický priemysel). Španielsko má výraznú mieru nezamestnanosti,
zaznamenáva sa velká migrácia pracovných síl najmä do Francúzska a Nemecka.
Nemalý význam v hospodárstve krajiny má aj polnohospodárska výroba. Jej rozvoj
však na mnohých miestach brzdia velkostatky, nedostatok polnohospodárskej
mechanizácie a chýbajúce závlahy. Na nezavlažovaných plochách (campo secanón) sa
extenzívne pestuje pšenica, jacmen a strukoviny. Na zavlažovaných poliach (campo
regadio) prebieha intenzívne pestovanie cytrusových plodov, obilia, vinica, olív a
zeleniny. Španielsko je významným vývozcom olív a vína. Chov hospodárskych zvierat
je na nízkej úrovni (ovce, ošípané, býky). Významný je rybolov. Dôležitým zdrojom
príjmov štátneho rozpoctu je cestovný ruch. Španielkso pritahuje návštevníkov nízkymi
cenami, krásnymi prírodnými scenériami, zaujímavými mestami a krásnym
stredomorským pobrežím. Rocne navštívi Španielsko až 62 miliónov turistov.
Portugalsko
Severná a východná cast krajiny je tvorená zníženými plošinami Mezety a z nich
vystupujúcich pohorí. Južnej a západnej casti kralujú najmä nížiny, z ktorých vystupujú
nízke pahorkatiny. Na pevnine je najvyšším bodom vrch Estrela (1991 m) v pohorí
Sierra da Estrela.
K Portugalsku patrí aj Madeira a Azorské ostrovy, na ktorých lezí najvyšší bod štátu
(Pico, 2320 m). Tento štát, rozprestierajúci sa v západnej casti Pyrenejského
polostrova disponoval od 16. storocí obrovskou koloniálnou ríšou (Brazília, Angola,
Mozambik, Macao a pod..), ale nedokázal využit túto skutocnost vo svoj prospech.
Hospodárske vztahy medzi zámorskými kolóniami a materskou krajinou neboli v
skutocnosti nikdy príliš pevné (tvorili 20 %podiel zahranicného obchodu). Po
definitívnom rozpade koloniálnej ríše (1970) a po pripojení k Európskej únii (1986) sa
tempo hospodárskeho rozvoja zrýchlilo. V malých množstvách tažia mnohé druhy rúd
(napr. wolfrám, urán, medené rudy), ktoré exportujú bez akéhokolvek spracovania.
Priemysel stavia na lacnej pracovnej sile a na tých odvetviach, ktoré tu majú tradíciu
(textil, konfekcia, obuv, montáž automobilov). Hospodársky významné strediská sú na
morskom pobreží, pretože takmer celý zahranicný obchod sa realizuje námornou
cestou. Polnohospodárstvo je na nízkej úrovni, na ornej pôde pestujú pšenicu, kukuricu
a ryžu, v južných mediteránnych oblastiach sú olivové plantáže, vinohrady a plantáže
cytrusového ovocia. Portugalské vína sú svetoznáme (porto, madeira). V horských
oblastiach prebieha extenzívny chov hospodárskych zvierat (kozy, ovce). V Portugalsku
sa vyprodukuje 50% svetovej produkcie korku. Významným a tradicným odvetvím je
rybárstvo a ryby spracujúci priemysel. Vyvážajú sa aj spracované polnohospodárske
produkty. Dôležitým a významným zdrojom príjmov je aj cestovný ruch (Madeira,
Azorské ostrovy). Taliansko
sa rozkladá na Apeninskom polostrove. Severným okrajom sa v tvare polkruhu tiahnu
alpské chrbty. Tu sa týci najvyšší bod Talianska, Monte Bianco (4807 m). Pohoria sa
postupne znižujú smerom na juh a prechádzajú do Pádskej nížiny. Na juhu ju
ohranicujú Apeniny, ktoré sú bocnou vetvou vychádzajúcou zo Západných Álp a
pokracujúcou cez celý polostrov. Zo západnej i východnej strany sa na Apeniny
pripájajú viaceré pohoria a probrežné nížiny. Prirodzeným pokracovaním polostrova je
ostrov Sicília (25 426 km2), na jeho východnej strane cnie najvyššia sopka Európy,
Etna (3340 m). Žulovými horninami tvorený povcrh dalšieho ostrova, Sardínie (23 813
km2) je súcastou Tyrrhenského masívu. V blízkosti tuniských brehov ležia Pelagické
ostrovy a ostrovy Pantelleira. Apeninský polostrov sprevádzajú viaceré skupiny
ostrovov (Toskánske ostrovy, Tremitské ostrovy a i.), z ktorých sú najnavštevovanejšie
sopecné Liparské ostrovy. Taliansko je chudobné na nerastné suroviny.
Nachádzajú sa tu nevelké ložiská ortute, pyritové, zinocnaté a olovnaté rudy, zemný
plyn. Je tu dostatok vodnej energie. V Carrare sa taží svetoznámy mramor. Po 2.
svetovej vojne sa Taliansko zacalo rozvíjat ako priemyselný štát, avšak zároven sa
prehlbili rozdiely medzi Priemyselným severom a zaostalým juhom. V južných
oblastiach prevažuje polnohospodárska výroba, registruje sa tu obrovská
nezamestnanost a emigrácia obyvatelstva, na ktorú nemalo výraznejší vplyv ani
postupné spriemyselnovanie a pozemková reforma. Vzhladom na nedostatok surovín sa
v Taliansku rozvinuli najmä odvetvia s vysokými nárokmi na kvalifikovanú pracovnú
silu (výroba automobilov, gumárenský priemysel, výroba prístrojovej techniky, jemná
mechanika a textilný priemysel). V prístavoch na báze dovážanej ropy vznikol
významný chemický priemysel a na báze koksu a železnej rudy významné železiarske a
oceliarske kombináty. Väcšina priemyselnej výroby sa realizuje v trojuholníku, ktorý
vytvárajú mestá Miláno-Janov-Turín. Významnú pozíciu majú aj umelecko-remeselné
výrobky s dlhou tradíciou (benátske sklo, textil, hodváb a florentské výrobky z kože).
Najvyspelejšia a intenzívna polnohospodárska výroba je charakteristická pre Pádsku
nížinu. Na zavlažovaných pôdach sa pestuje obilie, kukurica, cukrová repa a ryža.
Dôležitý je aj chov hovädzieho dobytka na mlieko, ošípaných a hydiny. V južnej, suchej
mediteránnej casti územia sa pestujú predovšetkým citrusové plody, zelenina, hrozno a
olivy, ktoré sú aj vývozným artiklom. Na chudobných pasienkoch pasú kozy a ovce.
Okrem nepriaznivých klimatických podmienok sú na juhu brzdou rozvoja aj vlastnícke
vztahy k pôde. Dôležitým zdrojom príjmov je cestovný ruch. Grécko
leží v južnej casti Balkánskeho polostrova a znacnú cast jeho povrchu zaberá pohorie
Pindos. Hlavnú cast územia štátu tvoria dva polostrovy: Attika a Korintským prielivom
oddelený Peloponéz. Medzi horské hrebene sa vklinujú úrodné kotliny (Macedónia,
Trákia, Tessália). Pobrežie je mimoriadne clenité s viacerými zálivmi (Korintský,
Patraský a i.), pricom jeho dlžka prevyšuje 15 000 km. Grécko obklopujú Trácke,
Egejské, Iónske a Krétske more. Najväcším ostrovom je Kréta, pri západnom pobreží
ležia Iónske ostrovy, na východe Sporady, Kiklady a Dodekanisos, ktoré sa tiahnu až k
tureckým brehom. Patrí medzi najmenej rozvinuté štáty Európskej únie. Má
nedostatocné zdroje energetických surovín, a to aj napriek tomu, že v Egejskom mori
má velké zásoby ropy. Avšak pre neustále konflikty s Tureckom sú zatial nevyužitelné a
tak je odkázané na dovoz.
Má bohaté ložiská magnezitu, azbestu a niklových rúd, rovnako aj z celosvetového
hladiska je tu významná tažba bauxitu. Cast bauxitu sa vyváža, cast spracovávajú
domáce hlinikárne, pre ktoré elektrickú energiu vyrábajú vodné elektrárne. Svetový
zvuk má grécky mramor. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú potravinársky a lahký
priemysel. Hlavným strediskom rozvíjajúceho sa priemyslu je hlavné mesto. Výroba sa
realizuje hlavne v menších podnikoch, ešte stále je významná aj domácka výroba. Až
70% plochy územia zaberá polnohospodársky využitelná pôda, ale len na jednej tretine
z nej prebieha intenzívne hospodárenie. Polnohospodárstvo je pomerne na nízkej
úrovni, nepriaznivo pôsobia aj vlastnícke vztahy (príliš velké a príliš malé plochy). Na
ornej pôde sa pestuje predovšetkým pšenica , kukurica, jacmen, ryža a strukoviny. Vo
vnútrozemských kotlinách sa pestuje bavlna a tabak, na mediteránnych pobrežiach
zelenina, citrusové plody, hrozno a olivy. Deficit zahranicného obchodu sa Grécko snaží
vyrovnat príjmami z cestovného ruchu a z cinnosti obchodného lodstva. Albánsko
leží v juhozápadnej casti Balkánskeho polostrova, na pobreží Jadranského mora, pri
vyústení Otrantského prielivu. Až dve tretiny povrchu zaberajú pohoria, len pri pobreží
sa tiahne rovinatý pás o šírke 20-30 km. Albánci sami seba nazývajú „obyvatelmi skál„
(skipetári) a svoj štát „Štát orlov„ (Shqiperia). Je najzaostalejším štátom Európy.
Príciny chudoby a zaostalosti siahajú do minulosti. V štáte, ktorý bol vždy uprostred
skál odrezaný od sveta, po 2. svetovej vojne uchopili moc komunisti, ktorí krajinu v
období od r. 1960 až do r. 1991 udržiavali v úplnej hospodárskej a politickej izolácii.
Pre krajinu bola charakteristická bieda, vysoká miera nezamestnanosti a masové
vystahovalectvo. Albánske pohoria sú bohaté na ložiská chrómu, medi a železnej rudy,
rieky sú vhodné na výrobu elektrickej energie. Hlavným odvetvím polnohospodárstva,
ktoré v súcasnosti zamestnáva viac ako polovicu obyvatelstva, je rastlinná výroba
(pšenica, kukurica, zelenina, tabak, bavlna). Na pobrežnej nížine s mediteránnym
podnebím je typické pestovanie ovocia (figy, cytrusy, hrozno). Živocíšna výroba má
menší význam (ovce, kozy menej hovädzieho dobytka). Vedúcu pozíciu v priemysle má
potravinársky a lahký priemysel. Väcšinu elektrickej energie vyrábajú vodné elektrárne
a vzhladom na malú vnútornú potrebu, cast energie sa exportuje. Rozvoj priemyslu
brzdí nedostatok odborníkov, technológií a kapitálu. Macedónsko
bývalá zväzová republika Juhoslávie, získalo samostatnost v roku 1991.
Slovania obývajúci toto územie, uzákonili v druhej polovici 19. storocia svoj spisovný
jazyk a zacali sa nazývat Macedóncami. Povrchu územia kralujú pohoria, roviny sú len
v údoliach riek (Vardar) a do krasových pohorí zahlbené kotliny ( Tetovo polje, Bitola
polje). Rieka Vardar tvorí os štátu, rozdeluje ho na východnú a západnú cast.
Hospodárstvo je pomerne zaostalé. Vytažené rudy farebných kovov spracúvajú huty s
malou kapacitou. Má skromnú strojárenskú výrobu. V clenitých pohoriach sa pasú ovce
a kozy. V údoliach a kotlinách sa pomocou zavlažovania pestuje pšenica, bavlna, ryža,
tabak a hrozno. Priemysel v prvom rade spracováva polnohospodárske produkty
(potravinársky, textilný a tabakový). Juhoslávia
ako zväzový štát dvoch republík: Srbska a Ciernej Hory vznikol po rozpade
Juhoslovanskej federatívnej republiky v rokoch 1991-92. leží na rozhraní Balkánskeho
polostrova a Strednej Európy.Jej severná rovinatá cast patrí k Velkej uhorskej nížine.
Západne od Moravy sa tiahnu hrebene Dinárov až k pobrežiu Jadranského mora. Na
východ od Moravy sa tiahne podhorie Balkánskeho pohoria a Srbské rudohorie.
Najvýznamnejšími nerastnými surovinami sú zinocnaté, olovnaté a medené rudy, ktoré
spracovávajú huty v mieste tažby (Bor) a bauxit, ktorý sa spracováva v Ciernej
Hore.Medzi významnejšie priemyselné odvetvia patria: výroba automobilov,
strojárenstvo a chemický priemysel. V roku 1999 podniklo NATO rozsiahle
bombardovanie Juhoslávie ako odpoved na genocídu kosovských Albáncov, pri ktorom
sa znicila znacná cast priemyselných komplexov a infraštruktúry. Potravinovou
zásobárnou krajiny je Vojvodina, kde sa pestuje najmä cukrová repa, pšenica,
kukurica, slnecnica, repka olejná, konope a chmel. Rozvinul sa aj spracovatelský
priemysel (mlyny, cukrovary, mäsokombináty). V údoliach riek sa pestuje vinic. Na
území Vojvodiny je intenzívny chov hovädzieho dobytka a ošípaných, kým v Kosove a
Ciernej Hore je charakteristické extenzívne horské pasenie oviec, kôz a hovädzieho
dobytka. Kedysi prekvitajúci cestovný ruch v dôsledku vojen takmer zanikol. Bosna a
Hercegovina
Väcšiu cast územia tohto štátu, ktorý získal nezávislost v roku 1992, zaberajú horské
chrbty Dinárov. Nížiny sú len na severe propri rieke Sáve a jej väcších prítokoch a na
juhu v údolí Neretvy. S jadranským morom ho spája len úzky, symbolický pás v
Neretvianskej zátoke.
Pre Bosnu a Hercegovinu je charakteristické rozmanité národnostné a náboženské
zloženie (na území štátu sa stretávajú východné a západné krestanstvo s islamom), co
spôsobovalo a dodne s aj spôsobuje mnohé miestne konflikty. Má rozsiahle lesné i
nerastné bohatstvo (železná ruda, bauxit, hnedé uhlie, kamenná sol). Hlavným
priemyselným odvetvím je hutníctvo železa, strojárenstvo (najmä vojenská výroba) a
chemický priemysel. Štruktúra priemyslu je jednostranná, zastaralá a málo
konkurencieschopná. Velké tradície má tkanie kobercov, ktoré sa vyvinulo z domáckej
výroby. Na báze obrovských lesov sa rozvinul drevospracujúci priemysel. Cast
obyvatelov sa zaoberá chovom oviec a pestovaním tabaku. Chorvátsko
Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a
východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a
Kupou. Tieto sú rozclenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Velkej
uhorskej nížine.V západnej a južnej casti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom
smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Castami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré
lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brac, Hvar a i.). Najvýznamnejšou nerastnou surovinou
krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre
chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s velkými nárokmi na
množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v
prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie ropy a
výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy,
mandle a cytrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde
prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnecnica
a krmoviny. Je tu aj významný chov najmä hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny.
Chorvátsko má znacne rozvinutý cestovný ruch, najmä vdaka starobylým mestám s
neopakovatelnou atmosférou (Dubrovnik, Zadar, Split), jadranským prímorským
strediskám a liecivým strediskám. Mestá majú vela spolocného aj s našou históriou:
Pula bola vojenským prístavom Rakúsko-uhorskej monarchie, Opatija bola
najluxusnejším a najoblúbenejším letoviskom Monarchie. Vojna, ktorá sprevádzala
rozdelenie Juhoslávie, spôsobila krajine nedozierne škody a na istý cas utlmila aj rozvoj
cestovného ruchu.
Slovinsko
Na území štátu, ktorý leží na okraji Strednej Európy sa zbiehajú hrebene Álp a Dinárov.
Na severe kralujú typické alpské pohoria (Júlske Alpy, Karavnaky, Pohorje) s dolinami
vymodelovanými vysokohorskými ladovcami a strmými skalnými stenami.
V západnej a južnej casti štátu sa tiahnu chrbty Dinárov, v ktorých sa nachádza
najtypickejšie krasové územie na Zemi s rozsiahlymi jaskynnými sústavami, závrtmi a
krasovými dolinami. Rovinaté územia sa nachádzajú len vo východnej casti štátu v
povodí rieky Mury, v juhovýchodnej casti v povodí Krky a Sávy a v severnej casti
Istrijského polostrova. Slovinsko, ktoré získalo samostatnost v roku 1991 má v
pohoriach bohaté ložiská rúd (železné, olovnaté a zinocnaté rudy). Elektrickú energiu
produkujú tepelné elektrárne (cierne uhlie) a vodné elektrárne využívajúce velký
energetický potenciál slovinských riek. Najdôležitejšími priemyselnými odvetviami sú
hutníctvo farebných kovov, strojárenstvo (dopravné prostriedky, nástroje, domáce
spotrebice) a textilný priemysel. Vdaka rozvinutej technológii a kvalifikovanej
pracovnej sile dosahujú exportované výrobky vysokú kvalitu. Vedúcu úlohu v
polnohospodárstve zohráva chov hospodárskych zvierat, najmä hovädzieho dobytka.
Na ornej pôde sa pestuje najmä obilie, zemiaky a cukrová repa. Významné je aj lesné
hospodárstvo a tažba dreva, ktoré spracováva nábytkársky priemysel. Nábytok je
dôležitým exportným tovarom. Potenciál krajiny v oblasti cestovného ruchu tkvie v
príjemných prímorských a vysokohorských strediskách, návštevníkov pritahujú aj
krasové javy (jaskyne Postojna a Škocjani). Rumunsko
leží na rozhraní Strednej a Východnej Európy. Na jej území kralujú rozsiahle hrebene a
kotliny Východných a Južných Karpát. Vnútro karpatského oblúka zaberá Transylvánska
kotlina. Smerom na západ Karpaty postupne prechádzajú do nížiny Banátu, ktorý je
súcastou Velkej uhorskej nížiny. Na východe strieda Karpaty pahorkatina Multánska. Na
juhu sa rozprestiera najväcšia - Rumunská nížina, ktorá prilieha k Dunaju. Medzi
Dunajom a Ciernym morom sa rozkladá pahorkatina Dobrudža. Krajina má bohaté
zdroje nerastných surovín (kamenná a draselná sol, železná ruda, mangán, bauxit,
striebro, zlato). Najzákladnejšou základnou surovinou chemického priemyslu a zároven
energetiky je ropa a zemný plyn. Na báze domácich i dovezených železných rúd a
cierneho uhlia pracuje hutníctvo železa. Strojárenstvo vyrába zariadenia pre chemický
priemysel (rafinérie ropy), ale významná je aj výroba dopravných prostriedkov a
polnohospodárskych strojov. Obrovské lesy predznamenali vznik drevospracujúceho a
papierenského priemyslu. Velké zásoby trstiny v delte Dunaja sú základom pre výrobu
celulózy. Priemysel je vdaka megalomanskej socialistickej industrializácii
predimenzovaný, snaha o sebestacnost vo všetkých smerochn sa prejavila ako brzda
zahranicného obchodu.
Hlavnou riekou Rumunska je Dunaj, ktorý zohráva dôležitú úlohu v medzinárodnej
vodnej doprave, i ked vojna v Juhoslávii a embargo spôsobilo tažké straty a krízu
vodnej dopravy. V kotlinách s kontinentálnym podnebím a na nížinách prevláda
rastlinná výroba (kukurica, pšenica, cukrová repa, slnecnica a konope). Významnú
úlohu však zohráva aj chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok, ovce, hydina,
kone, priadka morušová). Po rozbití socialistických velkopodnikov, zacínajú pracovat
menšie rodinné farmy. Bulharsko
leží v severovýchodnej casti Balkánskeho polostrova. Jeho územie je pomerne hornaté,
nachádza sa tu viacero vysokých pohorí, napr. aj pohorie, ktoré dalo meno polostrovu,
i pohorie Rila, v ktorom sa nachádza najvyšší bod štátu i Balkánskeho polostrova.
Medzi pohoria sa vtesnali kotliny a údolia riek, Hornotrácka nížina popri rieke Marica a
Bulharská tabula pri Dunaji. V polnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba, ktorá sa
v jednotlivých regiónoch dost výrazne líši. Na sprašovej Bulharskej tabuli sa pestuje
pšenica, kukurica a cukrová repa, na Hornotráckej nížine, ktorá má mediteránne
podnebie sa pestuje zelenina (rajciny, papriky, uhorky) a ovocie (jablká, broskyne a
hrozno). Významný je aj potravinársky priemysel (Plovdiv). V oblasti Kazanlaku a
Karlova v Starej planine sú svetoznáme ružové záhony, z ktorých sa získava ružový
olej, ktorý sa používa ako základná surovina francúzskych vonaviek. Na svahoch pohorí
sa chovajú ovce a kozy. Bulharsko má bohaté ložiská rúd farebných kovov (med, olovo,
zinok), ale energetické suroviny musí dovážat. Bulharský priemysel vznikol až po 2.
svetovej vojne. Významné je najmä hutníctvo a strojárenstvo (pracovné a
polnohospodárske stroje, výroba lodí). Na báze dovezenej ropy vznikol chemický
priemysel (Burgas). Moldavsko
ktoré získalo nezávislost v roku 1991, leží v juhozápadnej casti Východoeurópskej
nížiny. Nemá žiadne nerastné bohatstvo, preto sa obyvatelstvo zameriava najmä na
polnohospodárstvo. Územie medzi riekami Dnester a Prut, kedysi nazývané aj
Besarábiou, je pokryté hrubou vrstvou spraší, do ktorej rieky vrezali hlboké a strmé
doliny. Rovina má výborné pôdne podmienky, pestuje sa najmä obilie, ovocie, zelenina
a hrozno. Má rozvinutý potravinársky priemysel. V hlavnom meste je sústredená
strojárenská výroba, ktorá vyrába stroje a zariadenia pre potravinársky priemysel. V
Moldavsku sú dve autonómne oblasti, na východe je to Podnesterská republika, v
ktorej prevažujú Rusi a Ukrajinci a na juhu v okolí mesta Comrat Gagauzská republika
obývaná tureckými Gagauzcanmi. Bielorusko
leží vo Východnej Európe.
Územie celej krajiny tvorí Východoeurópska nížina, ktorej povrch formoval pevninský
ladovec a následne cinnost riek. Striedajú sa tu morény, ktoré zanechal ladovec, s
mocaristými zníženinami a jazerami (4000 jazier). Krajina je chudobná na nerastné
suroviny, môže sa opierat jedine o velké zásoby rašeliny a obrovské lesy. Popri riekach
vyrástli drevospracujúce a celulózové podniky. V podmienkach kontinentálneho
podnebia sa pestuje lan, na báze ktorého sa rozvinula výroba kobercov, ktorej
produkty sú žiadané v celej Európe. Vzhladom na nedostatok surovín sa zacínajú
rozvíjat priemyselné odvetvia, ktoré majú nízke nároky na surovinové vstupy a energiu
(elektronické zariadenia, nástroje). Na polnohospodárskej pôde sa pestuje
predovšetkým raž, zemiaky a cukrová repa. Následkom havárie Cernobylskej atómovej
elektrárne a rádioaktívneho zamorenia sa cast územia na juhu stala neobývanou.
Ukrajina
ležiaca vo Východnej Európe, vznikla v roku 1991, po rozpade Sovietskeho zväzu.
Prevažná cast územia štátu patrí k Východoeurópskej nížine, pre ktorú su
charakteristické jednotvárne roviny (Dneperská nížina), z ktorých vystupujú nízke
pahorkatiny (Donecká pahorkatina, Volynsko-podolská vrchovina). Na juhu sa Krymský
polostrov vklinuje medzi Cirne a Azovské more. V západnej casti územia sa tiahnu
Východné Karpaty. Znížené predpolie Východných Karpát tvorí okrajové casti Velkej
uhorskej nížiny. Krajina má velké zásoby nerastných surovín (železná ruda, mangán,
kamenné uhlie, ropa, zemný plyn). V blízkosti baní vyrástli významné strediská tažkého
priemyslu (Donecká panva). Dôležitými odvetviami sú výroba dopravných prostriedkov,
výroba banských a hutníckych zariadení, lokomotív a polnohospodárskych strojov.
Výroba nástrojov, elektronických súciastok a chemický priemysel sa opierajú o
kvalifikovanú pracovnú silu. Úroven priemyselných produktov (napr. automobily)
zaostáva za svetovou úrovnou, v záujme konkurencieschopnosti na svetových trhoch
by bola potrebná rozsiahla modernizácia. Jej najväcším morským prístavom je Odesa.
Má výborné pôdy, na ktorých sa v podmienkach kontinentálneho podnebia pestuje
najmä obilie, kukurica, cukrová repa, slnecnica a zelenina. Rozšírený je aj chov
hovädzieho dobytka a ošípaných. Ukrajina sa borí s tažkostami pri obchodovaní so
svojimi polnohospodárskymi produktmi, pretože tažko sa presadzuje na trhoch
Európskej únie a bývalý sovietsky trh je insolventný. Rusko
Najrozlahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väcšia ako Európa. Leží na svetadieloch
Európa a Ázia. Európsku cast zaberá Východoeurópska nížina rozclenená
pahorkatinami.
Na juhu ju ohranicuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie
Ural oddeluje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riecnymi
dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a
Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddelujú jednotlivé
východosibírske pohoria. Kamcatka so svojimi cinnými sopkami už patrí k
tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týci v Kaukaze. Rusko
je najrozlahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa
nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska,
Cecenská, Cuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská,
Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karacajsko-cerkeská, Karelská, Komijská, Marijská,
Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna
oblast (Židovská autonómna oblast), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky,
Cukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský,
Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Ustordský buriatsky). Krajina má temer všetky dôležité
nerastné a energetické suroviny, ale v z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné
podmienky netaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je
aj podiel vodných elektrární. Velké závody, vystavané pocas sovietskej vlády, sa tažko
prispôsobujú súcasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia znacne
poklesla, narástla inflácia a nezamestnanost. Významnejšie priemyselné odvetvia sú
hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy,
výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a
drevovýroba. Na väcšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú
výrobu, preto sa polnohospodárstvo sústreduje predovšetkým v európskej casti.
Pestujú sa predovšetkým pšenica, jacmen, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža,
proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone,
hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na znacný dovoz potravín.