Nepál

Nepál
1. ÚVOD
Nepál je krajina velkých extrémov. Sú tu najvyššie hory na svete vrátane vrcholu
Sagarmatha (Mt. Everest) vypínajúci sa nad obývanými údoliami a zalesnenými
nížinami. Všade vládne kúzlo, ci už na vrcholoch hôr, terasovitých hrebenoch, v
rušných mestách aj v kludných riekach, v lesoch plných divokej zveri, kvetov a
vtácieho spevu. Pre každého je tu nieco, ci už pre turistu výletníka, vodáka, milovníka
drsnej prírody, básnika, umelca, spisovatela, študenta alebo pútnika hádajúceho pravú
Šhangrilu (raj na Zemi).
Himaláje boli odjakživa oznacované ako miesto, kde býva Boh. Prapôvodná história,
náboženstvo, kultúra a tradícia vyvoláva množstvo legiend a mýtov vychádzajúcich z
Himalájí a nahánajúcich hrôzu. V dávnych dobách to bola tajomná oblast svätých
mudrcov ktorí prišli z dalekých koncín, aby našli vecný mier a božie požehnanie.
Himaláje skrývajú množstvo chrámov, kláštorov a posvätných jazier v divokých a
odlahlých castiach regiónov. Zdalo by sa, že v tejto zemi zbožnosti sa cas zastavil na
celé storocia.
Himaláje sú najmladším a najvyšším pohorím na Zemi. Z nich leží 800 km v Nepáli.
Nachádzajú sa tu vrcholy cez 6000 m vysoké a osem zo štrnástich najvyšších
osemtisícových obrov – ozajstná strecha sveta. Tieto terasovité hory sa tiahnú dolu do
zelených údolí s dravými riekami a tropickou džunglou s množstvom divokej zvery. Vo
svojej nesmierne rozmanitej a zvlnenej topografii, meniacou sa klímou a zmesou
obyvatelov vytvára Nepál magickú prítažlivost pre cudzincov. Nepál je jedinecným
miestom pre všetkých vyznávacov Budhizmu, pretože je rodiskom velkého Budhu,
apoštola mieru a odpustenia. Najdôležitejším aspektom nepálskej kultúry je
náboženstvo, harmónia a vzájomné spolužitie medzi Hinduistami, Budhistami,
Moslimmi a ostatnými žijúcimi v tejto zemi mieru. 2. O histórii a politike Nepálu
Podla nie príliš doložených správ vládla zhruba od 8. storocia pred n.l. na území
káthmandského údolia dynastia Kiratov (neidoeurópsky kmen lovcov), ktorá neskôr
prijala budhizmus. Bojovná dynastia Licchavov, ktorá sem prišla zo severnej Indie,
obnovila okolo roku 300 hinduizmus. V Nepáli sa spolu s ním objavil kastový systém,
ktorý tu dodnes hrá velkú rolu. V 10. storocí nastúpila na trón dynastia Thákarov, ktorá
založila mesto Káthmandú. Zlatý vek architektúry prišiel po nicivom zemetrasení v 13.
storocí. Dynastia Mallov vtedy vystavala množstvo pamiatok a chrámov, ktoré pretrvali
v káthmandskom údolí dodnes.
Za nábožensky tolerantných Mallov sa v Nepáli spojil hinduizmus s budhizmom v
dnešnú tažko rozlíšitelnú zmes. Zem sa rozdelila na mnoho nezávislých štátov, v
káthmandskom údolí vyrástli tri slobodné královské mestá: Káthmandú, Patan a
Bhaktapúr. Káthmandské údolie zjednotil až v roku 1372 mallský vládca Džajasthítí.
V neskorších rokoch narastala moc susednej královskej dynastie Šáhov z ríše Gorkha
(blízko dnešnej Pokhary). Ich vládca Prithví Narájan ovládol v roku 1768 káthmandské
údolie a presunul svoje sídlo do Kathmándú. Na krátko zjednotenú nepálsku ríšu
napadli koncom 18. storocia Cínania, ktorým potom musel Nepál platit až do roku 1912
výkupné. Spory o úrodnú nížinu viedli zaciatkom 19. storocia k vojne s koloniálnou
správou britskej Indie. Zabrané územia Briti vrátili až výmenou za pomoc Nepálu pri
potlacení velkého indického povstania v roku 1858. Anglicania Nepál nikdy neovládli,
ale príslušníci jedného z nepálskych kmenov, bojovníci Gurkhovia tvorili od tej doby
povestné elitné jednotky britských vojsk.
V roku 1846 previedol predseda vlády Jung Bahádur krvavý a úspešný palácový
prevrat, vdaka ktorému vystriedala dynastiu Šahov na tróne dynastiu Ránov. Jung
Bahádur sa potom prehlásil za dedicného maharadžu a Šahovia sa stali zajatcami vo
vlastnom královstve. Za viac než storocnej dedicnej vlády Ránov bol Nepál stagnujúcou
himalájskou krajinou, izolovanou od zvyšku sveta, kam cudzinci nesmeli. Ešte v 50
rokoch nemalo Káthmandú okrem karaván žiadne dopravné spojenie s okolitým
svetom. Prvé lietadlo pristálo v zemi v roku 1951, dialnica do Indie bola otvorená v
roku 1956.
Prvým západným horolezcom bol síce prístup do Nepálu povolený už zaciatkom 20.
storocia, masové dobývanie himalájskych vrcholov ale zacalo až po 2. svetovej vojne. V
máji 1953 vystúpil Novozélandan Hillary so Šerpou Tenzingem na Mt. Everest. Koncom
60 rokov sa v Nepáli objavili prvý turisti a trekkeri. Káthmandú sa vtedy stalo na
niekolko rokov Mekkou hippies.
S postupným obnovovaním demokracie zacal Nepál v roku 1950. Královi Tribhuvanovi z
dynastie Šahov sa vtedy podarilo z domáceho väzenia v Nepáli utiect do Indie. S
pomocou nepálskej opozicnej Kongresovej strany sa mohol o rok neskôr vrátit spät a
ujat sa trónu. V krajine sa objavili prvé náznaky demokratickej vlády. Po Tribhuvanovej
smrti ale nechal jeho syn Mahédra uväznit všetkých clenov kabinetu. Zakázal politické
strany a zaviedol v krajine tzv. pancaját, vládu s pomocou lokálnych dedinských šéfov.
V roku 1972 nastúpil na trón jeho syn Bíréndra.
Cenzúra, obmedzená vláda aristokracie a politický útlak prestali obyvatelom vyhovovat.
V roku 1989 sa zakázané politické strany spojili v koalíciu a zacali bojovat za
obmedzenie královskej moci ústavou. V januári 1990 bola zmasakrovaná pokojná
demonštrácia, co viedlo k dalším masovým protestom. V apríli toho istého roku musel
král Bíréndra povolit politické strany, vzdat sa absolútnej moci a súhlasit so zriadením
konštitucnej monarchie.
Nepálcom sa doteraz nepodarilo zostavit dlhodobo stabilnú vládu. Vo volbách v máji
1991 zvítazila Kongresová strana, v predcasných volbách v roku 1994 potom získala
väcšinu hlasov koalícia vedená komunistami (združenými v Spojenej
marxisticko-leninovskej strane). Komunisti ale nedokázali krajinu riadit a ich menšinová
vláda musela po deviatich mesiacoch rezignovat (ich maoisticky orientované bojové
frakcie dodnes ohrozujú Nepál). V septembri 1995 sa premiérom stal predseda
kongresovej strany, ale v januári 1999 sa jeho vláda rozpadla. 1.6. 2001 došla pri
masakre o život celá královská rodina. Rodinu krála vraj zavraždil korunní princ
Dípéndra a potom sa sám zavraždil kvôli nesúhlasu jeho rodiny so sobášom s jeho
vyvolenou. Novým králom sa stal Gjánendra brat zavraždeného Biréndry. Je hlavou
štátu, velitelom ozbrojených síl a zároven hlavou Rady ministrov, ktorí sú menovaný zo
Snemovne reprezentantov a Národného zboru. Posledné volby sa uskutocnili 17. mája
1999. Vyhrala strana NC (Nepali Congress). Od volieb sa vystriedali traja premiéri,
posledný v júni 2001. Je ním Sher Bahadur Deuba. Najbližšie volby by sa mali
uskutocnit v máji 2004.
Dnešný Nepál je ekonomicky úzko napojený na susednú Indiu a je pod jej silným
vplyvom. Zároven je už dnes silne závislý na turistickom ruchu. Podla niektorých
zdrojov sem zavíta až pol milióna cudzincov rocne a ich peniaze tvoria asi štvrtinu
nepálskych prímov. 3. Poloha a rozloha
Celková rozloha Nepálu je 147 181 km2. Nepál susedí na severe s Tibetom –
autonómnym územím Cínskej ludovej republiky, na východe s indickými štátmi Sikkim
a Západným Bengálskom, na juhu s Biharom a U.P. (Uttar Pradesh) a na západe s
Uttaranchalom. Má pretiahnutý obdlžnikový tvar s dlžkou takmer 885 km z východu na
západ a šírkou od 145 do 241 km zo severu na juh. V tomto úzkom páse existujú
dramatické topografické aj klimatické rozdiely. Nadmorská výška sa mení od úrovne
mora na juhu až po 8 000 m na sever. Podla nadmorskej výšky môžeme túto krajinu
rozdelit do troch regiónov:
1. Himalájsky región
Tento región leží medzi 4 877 m.n.m.
a 8 848 m.n.m., so snežnou ciarou vo výške okolo 4 877 m.n.m. Nachádza sa tu osem
zo štrnástich najvyšších vrcholov sveta presahujúcich 8 000 m. Sú to: Mount Everest
(Sagarmatha 8848 m n. m.), Kanchenjunga (8586 m.n.m.), Lhotse (8516 m.n.m.),
Makalu (8463 m.n.m.), Cho-Oyu (8201 m.n.m.), Dhaulagiri (8167 m.n.m.), Manaslu
(8163 m.n.m.) a Anapurna (8091 m.n.m.)
2. Muntain region (horský región)
Ide o najludnatejší región a kultúrnu cast Nepálu. Predstavuje 64% z celkovej rozlohy a
žije tu 55% obyvatelov z celkového poctu. Terasovité obrábanie pôdy doplnuje kúzlo a
krásu himalájskej krajiny. Nadmorská výška oblasti Churia sa mení od 610 m.n.m. do 1
524 m.n.m. a horský región Mahabharat sa mení od 1 524 m.n.m. do 4 877 m.n.m.
Najznámejšie miesta Káthmandu Valley a Pokhara Valley ležia v nadmorskej výške 1
350 m. 3. Region Terai
Tento úzky pruh zeme leží v najjužnejšej casti krajiny. Od východu na západ má 26 až
32 km a priemerná nadmorská výška je 300 m. Sú tu husté lesy a velmi úrodná
polnohospodárska pôda.
4. Klimatické podmienky
Topografické rozdiely majú velký dopad na klímu. Najjužnejšia cast (región Tarai) leží v
tropickom pásme a má horkú a vlhkú klímu, zatial co zbytok krajiny má typické
subtropické podnebie s monzúnovými daždami. Himalájsky región má od nadmorských
výšok na 4 000 m vysokohorskú klímu s podstatne nižšími teplotami v zime. Podnebie
Nepálu môžeme rozdelit nasledovne jar – marec/máj, leto – jún/august, jesen –
september/november, zima – december/február. Asi 7 % územia Nepálu je chránené.
Mesiac 01 02 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12
Min .teplota °C 2,7 2,2 6,9 8,6 15,6 18,9 19,5 19,2 18,6 13,3 6,0 1,9
Max. teplota °C 17,5 21,6 25,5 30,0 29,7 29,4 28,1 29,5 28,6 28,6 23,7 20,7
Zrážky v mm 47 11 5 5 146 135 327 206 199 42