Nemecký školský systém

Nemecký školský systém
Školský systém zohráva vo funkcií štátu významnú úlohu. Odráža kultúrnu, morálnu ale aj hospodársku vyspelosť spoločnosti (národa). Malo by byť prispôsobené mentalite a osobitostiam toho-ktorého národa, štruktúre štátu. Školstvo nemá len vzdelávaciu, ale aj výchovnu funkciu, ktorej význam spočiva v jej masovom charaktere. Môže ovlpyvniť celé pokolenia a prípadné chyby zapríčinia problémy generačného rázu. Káždý školský systém má svoje špecifiká, kladie dôraz na iné oblasti a obory. Cieľ je ale spoločný.
Ja som mal možnosť spoznať okrem nášho aj nemecký školský systém, ktorý by som definoval ako komplikovanejší, zložitejší, no predovšetkým variabilnejší, prispôsobivý individuálnym nárokom jednotlivca a so širokým spektrom voľby. Nemecké školstvo nie je jednotné. Zodpovedá vnútornej federálnej štruktúre štátu, ktorý je rozdelený do menších celkov – spolkových štátov. Toto rozdelenie zaručuje konkurenčný boj medzi jednotlivými územiami a snahu získať prostredníctvom rôznych výhod, ponúk čo najväčší počet študentov. Rivalita je najbadatelnejšia medzi vysokými školami a univerzitami. Na druhej strane prináša táto rôznorodosť aj nevýhody, ktore sú spojené až s prehnanou variáciou úrovni škol v jednotlivých oblastiach. Krajiny bývalej SRN majú v dôsledku priaznivejšich hospodárskych podmienok lepšie zabezpečené školstvo, ako tomu je na územiach bývalej NDR. Po znovuzjednotení bolo treba vyrovnať najmä hospodársku a ekonomickú diferenciu medzi vyspelejšou SRN a zaostalou NDR, pričom prioritou bolo hospodárstvo a školstvo bolo odsunuté. Preto sú v súčastnosti v Nemecku až priveľké rozdiely úrovní školských systémov, čo zapríčiňuje nerovnomerné vzdelanie.
Nemecké školstvo ponúka viacero možností voľby. Začiatok školskej dochádzky je stanovený v celom štáte na 6 rokov. Deti chodia do Grundschule (základnej školy), v korej vyučovanie prebieha prakticky rovnako ako u nás.Celkovo prevláda v Nemecku tzv. trojškolský systém. Žiaci majú totiž od 7. do 10.ročníka možnosť výberu jedného z troch typov škôl, a to Realschule (reálna škola), Hauptschule (základná škola) a Gymnázium, ktoré je najnáročnejšie. Do 4. triedy prebieha všetko jednotne. Neskôr dochádza k prvým rozdielom. Niekde sa už musí prejsť do jednej z troch možných druhov škôl, inde sú ešte tzv. Orientierungsstufe (orientačné ročníky), ktoré slúžia na lepšie poznanie znalostí a inteligencie dietaťa, ktorého rodičia sa potom na základe odporúčaní učiteľov rozhodnú pre určitú školu.

Toto je prvý rozdiel medzi nemeckým a slovenským školským systémom. Možnosť voľby bola myslená pre lepšie uplatnenie sa jednotlivca. Často ale dochádza ku konfliktom, keď sa odporúčania učiteľov nezhodujú so želaním rodičov. Tí môžu dieťa umiestniť do žiadanej školy aj napriek nepriaznivým odporúčaniam. Deti ale často nezvládne nároky, ktoré na neho rodičia kladú, a tak neabsolvujú ročníky, sú nutení dať sa preradiť na inú školu, pričom dochádza k problémom s integráciou do kolektívu (v priemere prepadne v SRN 3,4% žiakov; najväčšie percentá dosahuje štát Brémy, kde ročník neabsolvuje až 5,2 % žiakov). Rozdiel s naším školstvom spočíva aj v charaktere prestúpenia na školu. Na žiadnu z troch typov škôl nie je potrebné robiť prijímacie skúšky. Na Slovensku zaručujú tieto skúšky určitý prirodzený výber, čím sa udržiava úroveň najlepších škôl. V Nemecku sú gymnáziá považované za najlepšie školy, a preto rodičia k nim inklinujú. Gymnáziá sú súčastne povinné prijať každého žiaka. Tak je tomu ale len v pripáde štátnych gymnázií. Okrem nich sa vyskytuje aj pomerne veľa súkromných, ktoré sú od štátu nezávislé a môžu si určiť rôzne podmienky prijatia. Okrem gymnázií sú zvyšné dva typy škôl štátne, nevyskytujú sa súkromné. Po 4. ročníku je 10. ročník druhý zlomový. Žiaci resp. študenti majú znovu možnosť voľby. Po desiatej triede(a po dovŕšení 16. roku) môžu buď opustiť školu a byť zamestnaní, alebo zmeniť typ školy. Pri tom celoštátne platí, že základná (Hauptschule) a reálna škola trvajú maximálne do 10. ročníka. Žiaci sú povinní buď prejsť do gymnázia alebo byť zamestnaní. Tomuto systému zodpovedajú aj rôzne typy vysvedčení. Jedine gymnázium ponúka možnosť maturity. Ostatné školy po 10. ročníku sú už zamerané na určité pracovné obory ( hotelierstvo, strojárstvo, krajčírstvo a i.). Na Slovensku trvajú základné školy iba do 9.triedy. Žiaci sú ešte pred ukončením tohoto ročníka povinní zúčastniť sa na prijímacích skúškach nimi vybranej strednej školy. Stredné školy existujú na Slovensku s rôznymi zameriaňami. U nás majú preto žiaci, v porovnaní s nemeckými , ktorí môžu dosiahnuť maturitu iba na gymnáziách, väčšie možnosti výberu. Po ukončení strednej školy sú vydávané vysvedčenia s osvedčením o absolvovaní štúdií v určitom obore. Pri gymnáziach to tak nie je. Gymnázia sú myslené len ako príprava na neskoršie štúdium (vysoké školy, univerzity). Okrem celkovej štruktúry sa odlišujú nemecké a slovenské školstvo aj ohľadom škály predmetov. V SRN je poskytované široké spektrum voliteľných predmetov. Už od 5.

triedy si žiaci môžu vybrať niektorú z rečí. Angličtina je od 5. ročníka povinná, na výber sú francúština, latinčina, španielčina či taliančina.V 7.triede pribúda druhý cudzí jazyk. Okrem jazykov sa dá voliť aj medzi informatikou a biológiou, katolíckym či evanjelickým náboženstvom prípadne iné (záleží od spolkového štátu). Ako bolo povedané po 10. triede dochádza k sásadným zmenám. Všetci žiaci okrem gymnázií musia opustiť školu a aj vo vnútri gymnázií sa meni doterajši spôsob vyučovania. Začína sa tzv. Differenzierung ( rozdeľovanie, diferencovania) a prechádza sa na kurzový system, v ktorom žiaci volia kurzy, trvajúce polroka. Tento systém je zavedený po 10.ročníku, nenastane okamžite, ale postupne. 11. ročník tvori tzv. Vorstufe (predstupeň) a Kursstufe (kurzový stupeň) tvoria ročníky 12. a 13. Vyučovanie v predstupni je rozlčlenené na povinný, Wahlpfichtbereich ( wahl-voľba, pflicht- povinnost, bereich-okruh), v ktorom sa z určitych možností musí niečo vybrať, a na voliteľný okruh :



1. Povinný okruh Počet hodín v týždni

- nemčina 3
- dejepis a zemepis 2
v polročnom striedaní sa
- náboženstvo 3
- matematika 3
- telesná výchova 2
- náuka o spol. (politika) 2

2. Wahlpfichtbereich (žiaci povinní zvoliť niečo podľa rozličných podmienok, ktoré sú v jednotl. spolk. štátoch iné)

- jedna z rečí zvolena buď v 5. alebo 3
7. ročníku
- ešte jeden cudzí jazyk(buď nový al. 3 (prípadne 5pri zvolení nového)
jeden z predošlých 2 povinných)
- buď výtvar. výchova alebo hudobná 2-3
- dva predmety z Fyzika, Chémia, Biológia 2-3
- buď informatika alebo Bio-šport 1-2

3. Voliteľný okruh

- predmety, ktore neboli zvolene v bode 2.
- ostatné predmety závisiace od ponuky školy
- kurzy k vyrovnaniu vedomostných deficitov
- projektové kurzy

Najvyšší počet vyučovacích hodín v týždni je 34 ( najmenej 32).

Ako bolo spomínané, 11. ročník je len predstupeň a zvolený okruh predmetov môže byť ma jeho konci zmenený. Tiež sa značne odlišuje od ročníkov 12. a 13. V týchto dvoch nasleujúcich pribúdajú k možnosti voľby ešte predmety ako pedagógia, filozofia, právna náuka, hospodárska náuka, psychológia.

Hlavny rozdiel ale spočíva v tom, že žiaci sú povinní si na základe skúseností získaných v predošlom (prechodnom) ročníku zvolit tzv. Leistungskurse ( Leistung-výkon, dôraz, Kurs-kurz). Musia to byť vždy 2 predmety. V týchto „výkonových kurzoch“ sú náročnosť a úroveň oveľa vyššie ako v ostatných tzv. Grundkurs ( základný kurz). Oba tieto „výkonové predmety“ sa stávajú automaticky aj maturitnými a nedajú sa počas štúdia ďalej zmeniť. Kvoli diferenciácií zanikajú triedne kolektívy, triedy sa rozpúšťajú, každý ma iný rozvrh a ročník ( tvoria 2-5 tried) sa stretáva pomiešaný na kurzoch. Úlohu triednych profesorov vykonávaju Beratungslehrer ( učiteľská poradnňa, poradcovia). Takáto obsiahla možnosť voľby tvorí najväčší rozdiel v porovnani s naším školským systémom, v ktorom je školou pevne stanovený rozvrh. Nemecký systém je pomerne komplikovaný v dôsledku čoho dochádza často k nezhodám medzi učiteľmi, žiakmi a rodičmi. Hlavný problém ale spočíva v nerovnomernosti všeobecného vzdelania, pretože niekto ma „výkonový“ a niekto základný kurz. Isteže umožňuje tento systém špecializáciu na neskorší pracovný oboru a dostatočnú pripravu na zamestnanie. Keďže sa ale niekto špecializuje prostredníctvom voľby jeho kurzov len na jeden okruh, chýbajú mu vedomosti z iných, čo znižuje možnosť uplatnenia sa v iných oboroch. Ďalším problémom je, že voľba kurzov by mala byť založená na záujme, zábave a nadanosti žiakov v určitom predmete, ktorý si neskôr zvolia. Väčšinou sa študenti ale rozhodujú na základe toho, akého učiteľa dostanú, kde dostanú najlepšie známky a priemer. Z tohoto dôvodu sa volia často predmety ako pedagogika či filozofia, ktoré maju malú uplatnenie, su ale nenáročné. Tieto aspekty spôsobujú neporovnateľnosť maturít jednotlivých žiakov. Nietko môže mať lepši priemer, na ktorý zamestnávatelia prihliadnu, z nenáročných predmetov(náboženstvo, pedagogika, filozofia), ako nietko iný, kto študoval náročnejšie predmety ( dejepis, chémia, matematika a i.)
Na školstvo ako také vplýva do značnej miery ekonomický faktor. Nemecké školstvo je finančne dobre zabezpečené. Učebné pomôcky a vybavenie sú na vyššej technickej úrovni ako u nás. Práca s počítačmi a výpočtovou technikou sa stala samozrejmosťou. Tendo trend zaznamenávame postupne aj v SR. Veľký rozdiel je aj v šeobecnej technickej vyspelosti. Na Slovensku je nepriaznivá sociálna situácia brzdiacim elementom napredovania. Personálne počítače (internet) vlastní iba určité percento žiakov tried, z čoho vyplývajú aj nerovnomerné skusenosti v práci s nimi.

Žiaci nemajú rovnaké možnosti, ba rozdieli medzi podmienkami sú príliš veľké. Mnohé predmety si vyždaujú experimentálne ukážky, za pomoci ktorých sa učivo stáva pochopiteľnejšie a získa si pozornosť žiakov ( chémia, fyzika). V Nemecku je materiálne zabezpečenie škôl oveľa lepšie. Je ale pozoruhodné, že mnohí naši študenti nachádzajú uplatnenie v zahraničí i napriek horšiemu zabezpečeniu nášho školstva a že úroveň ich vzdelania je často vyššia alebo aspoň konkurencie schopná. Dôkazom je najnovšia porovnávacia štúdia vykonaná medzinárodnými vzdelávacími inštitúciami – Die Pisa – Studie(Pisa-štúdia). Táto rozsiahla štúdia vyhodnotila a porovnala schopnosti detí do 15 rokov rôznych krajín (celkovo 32) v jedtotlivých oboroch:
(poradie)
Kompetencia 15-ročných v čítaní Základné prírodovedné poznatky
1. Fínsko 1. Kórea
2. Kanada 2. Japonsko
3. Nový Zéland 3.Fínsko
4. Austrália 4. Anglicko
5. Írsko 5. Kanada
6. Kórea 6. Nový Zéland
7. Anglicko 7. Austrália
8. Japonsko ...
.. 11.Česká rep.
15. USA 12. Francúzsko
16. Švajčiarsko ...
17. Španielsko 15.USA
18. Česká rep. 16. Maďarsko
.. 17. Belgicko
22. Nemecko .. 24. Maďarsko 21. Nemecko
.. 22. Poľsko
29. Luxemburgsko ...
30. Mexiko 29. Luxemburgsko
31. Brazília 30. Mexiko
31.

Brazília
Kompetencia 15-ročných v čítaní – porovnanie spolkových štátov SRN
Poradie Počet dosiahnutých bodov
1. Bavorsko 515
2. Baden – Württemberg 500
3. Sasko 491
4. Porýnie 485
5. Saarland 483
6. Thüringen 481
7. Nordrhein-Westfalen 477
8. Schleswig – Holstein 475
9. Hessen 471
10. Niedersachsen 468
...
13. Brandenburgsko ( Berlín) 458
14. Sasko – Anhalt 450
15. Brémy 448

Aj v ostatných kategóriách sa na prvých priečkach striedajú Bavorsko a Baden – Württemberg. Sú to súčasne dve z mála krajín Nemecka, v ktorých sú jednotné maturitne otázky ( centrálna maturita ). Vučovanie sa začína v Nemecku v každej spolkovej krajine do 08.00hod. Školy nie sú celodenne, ako tomu je v mnohých štátoch EÚ, trvajú do približne 13.30hod. Prestávky sú v jednotlivých spolk. krajínách rozlične organizované, pohybujú sa ale od 5 do 20 min. Najčastejšie sa ale vyskytuje systém dvoch vyučovacích hodín bez prestávky po sebe.Potom nasleduje 20 minútová prestávka. Takto ubiehajú hodiny po zvyšok dňa. Podobne je to aj s vyučovaním v sobotu. V niektorých územiach sa učí napr. dve soboty v mesiaci, inde vôbec. Odlišná s naším systémom je aj organizácia prázdnin. V Nemecku sa v každej spolk. krajine začínajú prázdniny rozdielne, každá krajina môže mať iný počet voľných dní, napr. cez jesenné prázdniny, a niektoré nemusia mať žiadne jesenné prázdniny. Začiatok nového školského roka je tiež odlišný. Spoločné sú len celoštátne sviatky. Učebnice a učebné pomôcky sú tak isto rozdielne. Jednotná je stupnica známkovania, a to od 1 do 6, kde 6 je najhoršia známka. Od 11. triedy je používaný bodový systém; žiaci sú ohodnotení bodmi od