nemecko

Vodstvo


Vodstvo Nemecka patrí do povodia Severného, Baltského a Čierneho mora. V Nemecku kraľujú dve veľké rieky: Rýn a Labe. Rýn tvorí miestami prirodzenú hranicu s Švajčiarskom a Francúzskom. Do mora sa vlieva na území Holandska. Patrí k najväčším riekam Európy a so svojimi hlavnými prítokmi Moselou (Mosel) a Mohanom (Mein) tvorí dôležitú vodnú cestu. V deltách týchto riek sú úrodné údolia. Druhou veľkou riekou je Labe (Elbe) s celkovou dĺžkou 1122 km prameniaca v českých Krkonošiach. Labe preteká Severonemeckou nížinou a pri Hamburgu sa vlieva do Severného mora.


Prítoky na nemeckom území sú

Zľava Modla (Mudle) a Sala (Saale), z prava Čierny Halstrov (Schwarze Elster) a Havola (Havel) s prítokom Sprévou (Spree). Južnou časťou štátu preteká Dunaj (Donau) s vodnatými prítokmi z Álp (Lech, Isar a Inn) Ďalšou veľkou (prevažne hraničnou) riekou je Odra, ktorá ústí do Baltského mora na území Poľska. Z nemeckej strany nemá veľké prítoky. Rieky tečúce prevažne v rovine majú priaznivé podmienky pre plavbu a sú prepojené sústavou prieplavov. V Nemecku je pomerne dosť malebných jazier, najmä v Maklenburskej náhornej plošine a v okolí Berlína. Sú väčšinou bahnité s nízkymi, trávnatými alebo zalesnenými brehmi a využívajú sa k rekreácií.


Podnebie


Nemecko leží v oblasti západoeurópskeho mierneho a vlhkého podnebia s prejavujúcimi sa vplyvmi kontinentálneho podnebia následkom väčšej vzdialenosti východných častí od oceánu. Jar je tu krátka, leto teplé, pri pobreží je v lete relatívne chladnejšie ako vo vnútrozemí. Zima je dlhá s častými vetrami. Je tu dostatok zrážok (okrem oblastí medzi Lipskom a Magdeburgom). Sneh padá hlavne na východe a juhu štátu.


Rastlinstvo a živočíšstvo


Lesy tvoria štvrtinu z celkovej plochy štátu. Darí sa tu vysádzať i na piesočnatých pôdach. Na západe prevládajú lesy zmiešané, na východe zmiešané, hlavne borovicové.

Z listnatých stromov sa hojne vyskytuje buk a dub. Pri tokoch riek sú plochy lúk a pastvín. Na vegetáciu skromné sú vresovištia a rašeliniská v Severonemeckej nížine. V rezerváciách sa z pôvodného živočíšstva zachovali: zubor, medveď, rys a vlk, voľne žije lovná zver: zajace, králiky, vysoká zver atď.


Nerastné zdroje


Výskyt úžitkových nerastov je zameraný jedným smerom a náleziská sú veľmi intenzívne využívané. Sú tu mohutné ložiská kamenného uhlia (Porúrie a Sársko) – najväčšie zásoby v západnej Európe a hnedého uhlia (Durýnsko), Sársky revír ťaží najviac hnedého uhlia na svete. Menšie ložiská sú aj inde. Ďalej má Nemecko zásoby draselných solí (v okolí Strassfurtu a Helberstadtu); tunajšia ťažba je základom priemyslu, hlavne výroby draselných hnojív.


Ďalej sú tu zásoby medenej rudy (Mansfeld), urán (pohorie Krušných hôr), ropa (Hannover), v menšej miere sa vyskytujú rudy olova, zinku a striebra. Blízko Miesne sa ťaží kaolín – základ pre výrobu svetoznámeho porcelánu. Vyskytuje sa tu dostatočné množstvo stavebného kameňa, tehlárskych hlín, na ostrove Rujana sú ložiská kriedy. Rašelina sa ťaží v Severonemeckej nížine.