nemecko

Oficiálny názov : Spolková republika Nemecko,

Rozloha : 356 733 km2


Povrch


Nemecko leží v strede Európy pri Baltskom mori medzi Poľskom a Francúzskom, na východe hraničí s ČR, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom, na západe s Francúzskom, Luxemburskom, Belgickom, Holandskom a na severe s Dánskom. Členité severné pobrežie obmývajú vody Severného a Baltského mora. Pri pobreží Baltského mora sú Východofrisské a Severofrisské ostrovy a vzdialenejší ostrov Helgoland.


Pri Baltskom mori sa rozkladá rozsiahla Severonemecká nížina – nepatrne zvlnená rovina s nízkymi kopcami a plochými panvami. Nížina k juhu mierne stúpa k severnému úpätiu Stredonemeckej vysočiny a ku Krušným horám. Pre Severonemeckú nížinu sú typické široké riečne údolia. Pri Baltskom pobreží sú i piesočné presypy. Na západe začína Porýnsko s Bridlicovou vrchovinou s rozsiahlymi náhornými plošinami. Jednou z nich preteká rieka Rýn. Od tejto vrchoviny sa na východ rozkladá Stredonemecká vysočina. Vysočina je zarastaná ihličnatými lesmi.


Na juhozápade pozdĺž francúzskych hraníc sa tiahne pohorie Čierny les s najvyššou horou Franský Jura, lemujúci severný breh Dunaja a tiahnuci sa až k českým hraniciam. Pozdĺž českých hraníc sú spoločné pohraničné pohoria – Český les a Šumava s najvyššou horou Veľký Javor.


Na juhu štátu je pohorie Álp a na rakúskych a švajčiarskych hraniciach najvyššie horské pásmo Nemecka – západné Algavské Alpy s horskými lúkami a pastvinami a Severotirolské Alpy s najvyššou horou Nemecka – Zugspitze( 2963 m ).
Najsevernejšou časťou Severonemeckej nížiny je Maklenburská jazerná plošina, rozprestierajúca sa medzi riekou Labe a Odrou s niekoľkými stovkami jazier a jazierok. Pramenia tu niektoré menšie rieky tečúce do Baltského mora. Táto plošina je neúrodná, piesočnatá a štrkovitá zarastená väčšinou borovicovým lesom.


Južná a hlavne juhozápadná časť Nemecka je vyplnená Stredonemeckou vysočinou s pohorím Harz. Hlavná časť vysočiny je skupina Sasko-durýnskych pohorí, ku ktorým náleží Durýnsky les, ktorý spoločne s Franským lesom tvorí prechod ku Smrečinám a Halstrovským horám. Na východe na ne naväzujú Krušné hory s najvyššou horou Fichtelberg. Ďalej na východ pokračuje Labské pieskovcové pohorie, rozdelené hlbokým údolím, ktorým vyteká Labe z Českej republiky