nemecko

Cieľom ľavicových radikálnych revolucionárov bolo zriadenie republiky rád: všetka moc v štáte mala prejsť na robotnícke a vojenské rady, vznikajúce v celej krajine. Najvyššiu moc mala prevziať ústredná rada, zvolená jednotlivými radami, hospodárstvo malo byť znárodnené.

Zhromaždenie berlínskych robotníckych a vojenských rád 10.novembra 1918 uznalo dočasnú vládu, na ktorej sa dohodla SPD a USPD, tzv. radu ľudových poverencov. Ako jej kontrolný orgán však mala byť ustanovená výkonná rada, ktorá by zaručovala spoluúčasť radov na vláde. Táto inštitúcia sa však nemohla voči rade ľudových poverencov stáť žiadnou významnejšou protiváhou, pretože väčšina rád odsúhlasila plán Friedricha Eberta na vypísanie volieb do Národného zhromaždenia. Pre tieto voľby a teda i pre parlamentný systém, sa nakoniec definitívne vyslovil i celonárodný kongres všetkých robotníckych a vojenských rád, usporiadaný v Berlíne v dňoch 16.-20. decembra.

Neskoršie pokusy extrémnych ľavicových skupín, ktoré sa zjednotili v KPD, predsa len presadiť uskutočnenie revolučných cieľov stávkami a vyhlásením republík rád v rôznych mestách, prípadne krajinách (Brémy, Brunšvicko, Bavorsko), a zvrhnúť vládu, zlikvidovali pravidelné oddiely ríšskej armády a oddiely freikorpsov, a to miestami dosť brutálne, mnoho povstalcov bolo postrieľaných.

To viedlo k vážnym rozporom medzi časťami robotníkov a vládnucou SPD, ktorej boli všetky tieto udalosti kladené za vinu. Znamenalo to už v počiatkoch existencie republiky značné poškodenie jej prestíže.