Nelson Rolihlahla Mandela

Rolihlahla Mandela sa narodil v dedinke Qunu neďaleko Umtata v Transkei. Jeho otec Henry Mandela, náčelník kmeňa Thembu, bol hlavným poradcom náčelníka Thembulandu. Základné vzdelanie Mandela získal v miestnej misijnej škole, kde mu jeho učiteľ dal anglické meno Nelson. Po ukončení základného vzdelania začal Mandela chodiť na Wesleyanskú strednú školu. Svoj Junior Certificate (vysvedčenie) dokončil za dva roky namiesto obvyklých troch. Bakalárske štúdium začal na Fort Hare University, kde sa stretol s Oliverom Tambom, ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a kolegom. Na konci prvého roku štúdia sa zapojil do bojkotu Študentskej zastupiteľskej rady proti univerzitnej politike za čo bol zo školy vylúčený. Odišiel do Johannesburgu, kde diaľkovo dokončil svoje štúdium na University of Witwatersrand a získal právnický diplom.



Politická činnosť


Už ako mladý študent sa Nelson Mandela zapojil do politickej opozície proti režimu bielej menšiny, ktorá potláčala politické, sociálne a ekonomické práva juhoafrickej čiernej väčšiny. V roku 1944 sa stal členom Afrického Národného Kongresu. Po volebnom víťazstve Národnej strany v roku 1948 , ktorá preferovala politiku aparteidu (rasovej segregácie), viedol Nelson Mandela obrovskú politickú kampaň proti nespravodlivým zákonom a v roku 1955 zohral dôležitú rolu pri popularizácii Charty slobody, ktorá bola prijatá Ľudovým kongresom. Charta poskytla základný program hnutiu antiapartheidu.



Mandela bol spočiatku presvedčený o nenásilnom odpore proti vládnej politike apartheidu. V roku 1955 bol zatknutý kvôli obvineniu z vlastizrady, ale po dlhotrvajúcom procese (1956-1961, 5 rokov) bol oslobodený. Koncept ozbrojeného odboja prijal spolu so svojimi kolegami potom, čo bol v marci 1960 v Sharpeville zastrelený neozbrojený demonštrant a Africký Národný Kongres i ďalšie skupiny bojujúce proti apartheidu boli následne zakázané.



V roku 1961 sa stal veliteľom Umkhonto we Sizwe, čo bolo vlastne ozbrojené krídlo ANK. V auguste 1962 bol zatknutý a odsúdený na 5 rokov nútených prác. Počas roku 1963 boli zatknutí ďalší predstavitelia Umkhonto we Sizwe a Mandela bol spolu s nimi postavený pred súd za spiknutie proti vláde. V júni 1964 bol spolu s ďalšími siedmimi obvinenými odsúdený v tzv. Rivonijskom procese na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie vedúcej k zvrhnutiu vlády.



Až do roku 1982 bol Mandela zatvorený vo väzení na ostrove Robben, potom bol premiestnený do väzenia v Polsmoor. Vo februári 1985 odmietol podmienečné prepustenie z väzenia výmenou za zrieknutie sa ozbrojeného boja. Vo väzení tak zostal až do 18. februára 1990, keď neustávajúca kampaň ANK a medzinárodný tlak viedli k jeho prepusteniu na príkaz prezidenta Frederika Willema de Klerka. Zákaz činnosti ANK bol taktiež zrušený. Nelson Mandela obdržal v roku 1988 Sacharovu cenu a spolu s de Klerkom zdielal Nobelovu cenu za mier v roku 1993.



V máji 1994 sa Mandela stal prvým černošským prezidentom Juhoafrickej republiky. Na tomto poste zotrval až do júna 1999. Mandela sa podielal na prechode od vlády menšiny a rasovej segregácie k demokratickej vláde väčšiny. Získal tak medzinárodný rešpekt za svoju obhajobu národného a medzinárodného zmierenia, i keď sociálne výsledky za dobu jeho vlády niektorých radikálov sklamali. Jeho úsilie o národné zmierenie vyvrcholilo v máji 1995 prijatím novely ústavy Juhoafrickej republiky, ktorá, okrem iného, zakazuje diskrimináciu národných menšín, vrátane belochov.



Mandelova vláda si však vyslúžila aj kritiku za časté porušovanie práv belochov, čo v konečnom dôsledku viedlo k masovej emigrácii belochov (väčšinou do Austrálie). To malo veľký vplyv na zhoršenie ekonomickej infraštruktúry a celkového fungovania ekonomiky. Emigrácia belochov z Juhoafrickej republiky bola obmedzovaná. Biely museli platiť za vzdelanie atď. a neskôr to dospelo do takej miery, že vysťahovanie bolo povolené, ale beloch si nesmel so sebou vziať žiaden majetok ani previezť peniaze. Mandelova celková filozofia bola ovplyvnená komunizmom a antisemitizmom.



Súčastný život a aktivity


Nelson Mandela bol trikrát ženatý. Jeho prvé manželstvo s Evelyn Ntoko Mase skončilo po 13 rokoch rozvodom v roku 1957 a jeho 38 trvajúce manželstvo s Winnie Madikizela skončilo odlúčením v apríli 1992 a rozvodom v marci 1996. Na svoje 80. narodeniny sa oženil s Graca Machel, vdovou po Samora Machelovi, bývalému prezidentovi Mozambiku, ktorý zahynul 15 rokov predtým pri leteckom nešťastí.



Po ukončení prezidentského obdobia v roku 1999 sa Mandela stal zástupcom rady sociálnych spolkov a spolkov bojoujúcich za ľudské práva. Obdržal mnoho zahraničných ocenení, vrátane Radu sv. Jána od britskej kráľovnej Alžbety a prezidentskej medaily slobody od Georga W. Busha.