NBS
NBS
- upravená Zákonom o NBS
- emisná, centrálna banka
- základnou funkciou je zabezpečiť stabilitu meny
- riadi ju banková rada a bankové direktórium
- činnosti
- určuje menovú politiku
- reguluje peňažný obeh v štáte
- zodpovedá za prípravu, výrobu a vydanie peňazí do obehu a výmenu poškodených peňazí
- ukončenie platnosti a zavádzanie nových vzorov
- koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk (prijíma vklady od bánk a poskytuje im úvery)
- banka bánk - vykonáva bankový dohľad nad činnosťou obchodných bánk
- banka štátu - vedie príjmové a výdavkové účty ŠR
- nakupuje a predáva štátne pokladničné poukážky a štátne dlhopisy
- obchoduje so zlatom a devízami
- vydáva kurzový lístok, spravuje devízové rezervy, vedie platobnú bilanciu štátu
- zastupuje krajinu
- predkladá návrhy zákonov
Nástroje NBS
1. priame = príkazy
a) max úroková miera z úverov
b) min úroková miera z vkladov
c) úverové kontingenty - limity
2. nepriame = vytváranie podmienok
a) diskontná sadzba
b) povinné minimálne rezervy
c) obchod s CP
d) ostatné
Diskontná sadzba
- základná úroková miera štátu
- cena úveru poskytnutého NBS komerčným bankám
- 8,8 %
- zvyšovanie - rast úrokovej miery z úverov - pokles dopytu po úveroch - obmedzenie investovania - zvyšovanie nezamestnanosti, pokles HDP - útlm ekonomiky
- znižovanie - pokles úrokovej miery z úverov - rast dopytu po úveroch - rozšírenie záujmu o investovanie - zníženie nezamestnanosti, rast HDP - rozvoj ekonomiky
Povinné minimálne rezervy
- stanovené % z terminovaných a neterminovaných vkladov
- ukladajú obchodné banky na účet NBS bez úročenia
- zvyšovanie - znižovanie, obmedzovanie finančných (úverových zdrojov) - rast úrokovej miery z úverov - ...
- znižovanie - rozšírenie úverových zdrojov - pokles úrokovej miery z úverov - ...
Obchod s CP
- NBS predáva CP komerčným bankám - obmedzenie úverových zdrojov - rast úrokovej miery z úverov - ...
- NBS nakupuje CP od komerčných bánk - rozšírenie úverových zdrojov - pokles úrokovej miery z úverov - ...
- podmienky - deficit ŠR , burza
Ostatné
- morálne presvedčovanie
Menová politika NBS
= súhrn opatrení v oblasti meny, ktorých cieľom je zabezpečiť stabilitu meny v boji proti inflácii a udržanie kúpnej sily Sk
Stabilita meny sa môže zabezpečiť len vtedy, keď sa do obehu nedostáva viacej peňazí, ako si vyžadujú potreby národného hospodárstva.
1. Ak chce NBS utlmovať rozvoj ekonomiky, bude znižovať ponuku peňazí = sťahovať peniaze z obehu = REŠTRIKTÍVNA MENOVÁ POLITIKA
2. Ak chce NBS podporovať rozvoj ekonomiky, bude ponuku peňazí zvyšovať = dávať peniaze do obehu = EXPANZÍVNA MENOVÁ POLITIKA
Reštriktívna menová politika
1. Centrálna banka zníži zdroje, ktoré majú komerčné banky na poskytovanie úverov
a) zvýšenie diskontnej sadzby
b) zvýšenie % povinných minimálnych rezerv
c) predaj CP
d) úverové limity
2. Rast úrokovej miery - sprísnenie podmienok na poskytovanie úverov - ťažší prístup k úveru = „politika drahých peňazí“
3. Obmedzovanie investovania
4. Útlm výroby, zvýšenie nezamestnanosti, pokles HDP, ... = celkový pokles EKO
Expanzívna politika
1. Centrálna banka zvýši úverové zdroje bánk
a) zníženie diskontnej sadzby
b) zníženie % povinných minimálnych rezerv
c) nákup CP od komerčných bánk
d) stanovenie max úrokovej miery z úverov
2. Pokles úrokovej miery - ľahší prístup k úveru = „politika lacných peňazí“
3. Záujem o investovanie
4. Rozšírenie výroby, klesanie nezamestnanosti, rast HDP, ... = celkový rozvoj EKO
Menová politika je spojená s dvoma rizikami:
1. príliš expanzívna MP môže vyvolať vysokú infláciu
2. príliš reštriktívna MP znamená brzdu ekonomického rozvoja
Ovplyvòovanie finanèného trhu centrálnou bankou
V záujme ochrany finančného trhu je tento regulovaný štátom – centrálnou bankou, ktorá sa podieľa na koordinovaní finančného trhu dvojako:
priamo – zúčastňuje sa osobne na niektorých finančných obchodoch ako priamy účastník;
nepriamo – sprostredkovane ovplyvňuje finančný trh a to menovými bankovými nástrojmi.
V tejto súvislosti rozlišujeme:
1. priame nástroje:
a.) pravidlá likvidity – centrálna banka stanovuje komerčným bankám záväznú štruktúru aktív a pasív a vzájomné rozdiely medzi nimi. Najčastejšie používanými sú:
- stanovený podiel vlastného kapitálu na súhrnných aktívach – koeficient kapitálovej primeranosti (8%);
- minimálny podiel strednodobých a dlhodobých vkladov na strednodobých a dlhodobých úveroch;
b.) úverové limity
- maximálna výška úverov, ktoré môže centrálna banka poskytnúť komerčným bankám;
- maximálna výška úverov, ktoré môžu komerčné banky poskytnúť svojim klientom.
Týmito nástrojmi centrálna banka ovplyvňuje podnikateľskú činnosť komerčných bánk. Používajú sa len krátkodobo a pre konkrétnu banku zvlášť.
c.) stanovenie maximálnych úrokových sadzieb z úverov a minimálnych úrokových sadzieb z vkladov
2. nepriame nástroje
a.) diskontná sadzba – je to úroková sadzba za ktorú centrálna banka poskytuje úvery komerčným bankám. V tejto súvislosti je dôležitá existencia týchto bankových sadzieb uplatňovaných v trhových ekonomikách. Sú to:
- medzibankové sadzby –
LIBOR – Londýnska banková sadzba
NIBOR – New Yorkská banková sadzba
PIBOR – Parížska banková sadzba
FIBOR – Frankfurtská banková sadzba
TIBOR – Tokijská banková sadzba
STIBOR – Štokholmská banková sadzba
- druhou používanou sadzbou je priama úroková sadzba, ktorá je účtovaná obchodnými bankami ich najlepším klientom
- trhová úroková sadzba je účtovaná ostatným klientom
b.) povinné minimálne rezervy – sú povinné vklady obchodných bánk v centrálnej banke, ktoré nemôžu komerčné banky použiť na úvery. Výšku povinných minimálnych rezerv stanovuje centrálna banka a je jednotná (vklady sa neúročia).
c.) systém refinancovania bánk – predstavuje formu doplňovania úverových zdrojov komerčným bankám centrálnou bankou. Najrozšírenejšie sú:
- reeskontný úver – je to spôsob poskytovania zdrojov komerčnej banke eskontom ňou eskontovaných zmeniek;
- lombardný úver – je úver od centrálnej banky pričom táto požaduje od komerčnej banky ako zábezpeku cenné papiere prípadne iné majetkové hodnoty;
- aukčný-refinančný úver – tento získava komerčná banka od centrálnej banky na aukciách organizovaných centrálnou bankou.
d.) operácie na voľnom trhu – slúžia na reguláciu peňažnej zásoby komerčných bánk. Centrálna banka predajom štátnych cenných papierov komerčným bankám odčerpáva časť ich likvidných prostriedkov, čím súčasne znižuje ich úverovú kapacitu. Naopak nákupom cenných papierov poskytuje komerčným bankám ďalšie likvidné prostriedky, čím zvyšuje ich úverovú kapacitu. Nákupom štátnych cenných papierov sa poskytujú prostriedky na krytie prípadného schodku štátneho rozpočtu.
e.) operácie v oblasti devízového obchodu – pri plnej vymeniteľnosti meny môže centrálna banka operáciami so zahraničnými menami regulovať peňažnú zásobu v domácej i zahraničnej mene. Nákupom zahraničných mien od komerčných bánk im poskytuje likvidné prostriedky, predajom im odčerpáva likvidné prostriedky. Tieto operácie sa uskutočňujú najčastejšie vo forme konverzie, alebo vo forme swapového obchodu.
f.) intervencie devízového kurzu – pomocou nich centrálna banka zabezpečuje stabilitu devízového kurzu. Veľký význam má tento nástroj pri plnej vymeniteľnosti, keď centrálna banka môže ovplyvňovať nákupom a predajom zahraničných mien za domácu, čím ovplyvňuje pomer dopytu a ponuky vo vlastnej mene a tým aj výšku kurzu.