National Geographic

National Geographic
Spojenci v hlbinách
Spojené vlajky na prilbe sovietskeho clena posádky-to je symbol
spolupráce z roku 1991. Velitel ruskej posádky vydal správu o vedeckej výprave s
americanmi , vrátane zostupu na štúdium rýb v hlbke 6,000 stôp v Indickom oceáne.
Ruská ponorka:
Posádka strávila 12 hodín natlacená v kovovej guli 5 kilometrov pod hladinou.Napriek
tomu si vonkajšie prostredie udržalo ich pozornost. Boli tam zástupcovia východu i
západu no to nic neznamenalo. Medzi oceanografmi existuje urcité bratstvo, obzvlášt
madzi tými ,ktorí sú práve na ceste do morských hlbín.Vedúci Laboratótií posádkových
ponoriek poskytol Moskowskému inštitútu oceanologie najväcšiu flotilu na svete.
Presne štyri plavidlá, z toho dve ponorky Mir 1 a Mir 2 schopné ponorit sa až do hlbky
6000 m ,co mohli už len tri dalšie na svete.
Už 10 rokov plánoval ruský vedec Anatol Sagalevic spojit ich ponorky so schopnostami
podmorského fotografa Emoryho Kristofa z casopisu National Geographic. Až v lete
1989 sa to podarilo a so záchrannou lodou Akademik Mstislav Keldysh s ponorkami
v podpalubí sa vydali na more. Plavidlá Mir sú 7,5 m dlhé, vyrobené zo 4
ocelovo-niklových vrstiev. Môžu plávat rýchlostou 5 uzlov ,alebo sa vznášat v hocijakej
hlbke. Farebná kamera je vedená priamo do kabíny. Energiu dodávajú
batérie.Vytahovanie a spúštanie zabespecuje jednolanový žeriav.
Posádky sa zoznámili s ponorkami na skušobnej záchrannej misii, kde bolo cielom
jednej nájst v morských hlbinách druhú. Vdaka moderným navigacným systémom a
hydro akustickým radarom sa po 3 hodinách hladania obe trojclenné posádky úspešne
stretli. Temný hrob nukleárnej ponorky:
Neštastná ruská atómová vojnová ponorka KOMSOMOLETS s množstvo titánia na
palube sa potopila 7. Aprila 1989. Po požiari klesla spolu so 42 mužmi zo 69-clennej
posádky.
O niekolko týždnov neskôr,ked bola unikajúca radiácia takmer nulová, vyrazila odvážna
ruská posádka v ponorke Mir 1 nájst zvyšky Komsomolets.Pre silné prúdenie však ani
po 9 hod. nenašli nic. Až na druhý pokus ,po istom case sa navigacnému systému
podarilo vrak nájst v hlbke 1700 m. Uspokojení objavom si potvrdili normálnu radiáciu
a vrátili sa na materskú lod. Tam na pocest obetí spustili veniec cervených klincekov.
Súboje titánov v hlbocine:
Dalšia výprava Miru 1 smerovala k Bermudám.1200m pod hladinou,na okraji morského
útesu, pozorovala posádka množstvo neobvyklých stvorení,medzi inými aj 2
štvormetrové žraloky.Na takéto okamihy boli pripravení. Aby ich prilákali vopred si
pripravili velké koše plné krvi a návnad.Oba žraloky zacali rýchlo krúžit okolo návnady
a navedomky pritom vrážali do seba.Onedlho sa objavili aj dalšie,niektoré velmi zriedka
pozorované v plytkých vodách.Spolu ich bolo 21 zo 6 druhov.Návnada tiež prilákala
množstvo krabov, rýb,
krakov a dokonca aj neobvyklého cierneho úhora, spomínaného v starých knihách o
morských príšerách.Všetky tieto živocíchy prežijú celý svoj život v hlbinách oceánu.
Výsledky tejto výpravy Emory Kristof zaradil do svojej velkej štúdie o
hlbokooceánskom živote nazvanej Projekt Beebe.
Z anglického originálu (asi jún ´93) preložil Milan Holúbek, pigeon@post.sk.
________________________________________ __________________________
Zdroje: