Násilie v rodine

Násilie v rodine
Celá naša spolocnost a svet okolo nás je plný násilia v rôznych formách. Ludstvo je
sprevádzané násilím už od jeho pociatkov a násilne správanie nenachádzame len u ludí,
ale aj u ostatných živocíchov. Kým platí pravidlo silnejší prežíva, má násilie urcite svoje
opodstatnenie, ale v súcasnej spolocnosti nepotrebujeme byt agresívny aby sme prežili,
ale aj tak je celý náš život plný násilia. Asi vojny sú najvýraznejším prejavom násilia a
jeho nicivej sily v spolocnosti, ale s násilim sa stretávame skoro všade. Ale co je
zarážujúce, násilie je páchané aj v inštitúciách, ktoré pôvodne vznikli na ochranu
svojich clenov a kde sa nepredpokladá agresia voci clenom, ale predsa je to tak, mám
na mysli domáce násilie, ciže násilie pachané v kruhu rodiny. Domáce násilie bude
témou mojej práce, urcite je domáce násilie fenoménom súcasnej doby ale aj dôb
predchádzajúcich.
V nasledujúcich stranách sa pokúsim objasnit problém domáceho násilia. Túto tému
som si vybral s toho dôvodu, že rodina tvorí základ spolocnosti, predpokladá sa, že v
rodine sa jej clenovia budú navzájom rešpektovat a že v nej bude zarucená bezpecnost
pre každého, no žial, tomu tak nie je. Najprv by som sa zameral na samotnú definíciu
pojmu domáce násilie. Tento pojem sa používa na oznacenie násilných cinov a
zanedbávania, ktoré sa odohrávajú v rámci domácich vztahov, co znamená
predovšetkým v rodine, ale aj v partnerskom vztahu. V užšom zmysle sa ním rozumejú
fyzické útoky, ktoré môžu mat podobu fyzického a sexuálneho násilia. Prejavmi
fyzického násilia sú napríklad sácanie, kopanie, škrtenie, udieranie pästou, ohrozovanie
zbranou a podobne. Pri ženách môže byt rizikové obdobie tehotenstva, ked partneri
reagujú násilne na prichádzajúce zmeny. V širšom zmysle sa pod pojmom domáce
násilie rozumie aj psychické, sociálne alebo ekonomické násilie, co môžu byt
opakované slovné útoky, nadávanie, obtažovanie, obmädzovanie osobnej slobody,
prístupu k financným zdrojom a podobne. Najvšeobecnejšie sa dá domáce násilie
charakterizovat ako akékolvek násilie vykonané doma alebo v rámci rodiny, ktoré
predpokladá blízky vztah medzi obetou a násilníkom, co nemusí byt len násilie voci
ženám, ale aj voci detom, nasilie medzi súrodencami alebo zneužívanie a zanedbávanie
starších ludí svojimi detmi. Zahrna sexuálne a fyzické násilie, ako aj psychické ci
sociálne týranie a zanedbávanie. Ale jednoznacné vymedzenie pojmu domáce násilie
neexistuje, stále pretrváva problém s definíciou.
Každá disciplína, ktorá sa ním zaoberá, sa usiluje o vytvorenie vlastnej definície. Násilie
možno nájst v domácnostiach kdekolvek na svete, prakticky niet miesta, kde by sa
nevyskytovalo. Obetami domáceho násilia môžu byt ženy ako i muži, ci už starí alebo
mladí, bohatí alebo chudobní. K domácemu násiliu môže dôjst v rodinách zo všetkých
spolocenských vrstiev, zasahuje všetky skupiny spolocnosti. Nachádza sa vo všetkých
triedach, ci už spolocenských, ekonomických, naboženských, ekonomických. A
výnimkou nie je ani Slovensko. Nakolko sa problém domáceho násilia až do obdobia
posledných niekolko desatrocí ignoroval z národného i medzinárodného hladiska,
chýbali dôveryhodné údaje o jeho rozšírenosti a výskyte. Vo svete sa problém
domáceho násilia zacal skúmat len asi pred 25 rokmi, co je velmi krátka doba. Na
Slovensku pred rokom 1989 bola téma násilia tabuizovaná a v predsocialistickom
období vládol silný tradicionalizmus, ktorý domáce násilie vytesnoval do intimity
rodinného prostredia. Za socializmu bolo zakázané zverejnovanie negatívnych
spolocenských javov. Ani prvé roky transformácie spolocnosti po roku 1989 neboli pre
boj s násilím na Slovensku priaznivé, lebo ho prekrývali všeobecnejšie politické
problémy. Otázky domáceho násilia sa dostali do verejného záujmu až v polovici
9O-tych rokov.
Na tento problém sa zacalo upozornovat pod vplyvom zahranicia, ako z
medzinárodných oficiálnych fór a pod tlakom mimovládnych organizácií. Násilie ako
také, sa v ludskej spolocnosti vyskytuje už od jej vzniku a dlho sa pokladalo za súcast
života a nevenovala sa mu pozornost. Násilie v domácnosti bolo po dlhú dobu úplné
tabu, dôvodom bolo vnímanie rodiny a domácnosti ako vysoko privátnej sféry, do
ktorej spolocnost ani okolie rodiny nemá nijakým spôsobom zasahovat. Venovanie
pozornosti otázkam domáceho násilia zo strany spolocnosti má svoju dlhú históriu. Prvé
náznaky spojené so záujmom spolocnosti ohladom násilia konaného v rodine sa
nachádzajú v právnych zákonoch z cias Rímskej ríše, z roku 375 po Kristovi, kedy sa
zabitie dietata oznacilo za vraždu. Predtým boli deti v hierarchii ešte nižšie ako
zvieratá.V minulosti mohli jedinci, na ktorých bolo páchané násilie, hladat ochranu a
pomoc len v cirkevných organizáciách a v širšej rodine, ale právna ochrana a postih
neboli ustanovené. Inštitúcie nevenovali pozornost problémom týkajúcich sa domácim
násilím, a to po dlhé obdobie.
Až ovela neskôr, predovšetkým, ked detský lekári a sociálni pracovníci zacali
poukazovat na prípady niektorých poranení a chorôb u detí, ktoré bolo tažké vysvetlit z
medicínskeho hladiska, zacali problémy násilia voci detom dostávat do povedomia
niektorých úradov a inštitúcii. Lekárske správy a informácie možno považovat za prvý
impulz, ktorý vyvolal potrebu venovat pozornost otázkam násilia a týrania v rodinách.
Z profesionálneho hladiska boli teda lekári a sociálni pracovníci medzi prvými, ktorí
odhalili prípady násilia. Záujem o niektoré poranenia detí a následne o urcenie prícin
viedol k poznávaniu sociálneho prostredia rodiny dietata. Odhalenie tažko
vysvetlitelných úrazov detí a neludského zaobchádzania s detmi sa stali pociatocným
stimulom pre upriamenie pozornosti na zaobchádzanie s detmi v rodinách. Velmi dlhé
obdobie nebolo totiž fyzické násilie ako metóda výchovy detí nicím zvláštnym. V
súcasnosti sa v mnohých krajinách fyzické tresty voci detom nepovažujú za nic
neobvyklé.
Druhým významným stimulom, ktorý zameral pozornost verejnosti i odborníkov na
problém domáceho násilia boli feministické hnutia. Feminizmus od svojho vzniknutia
poukazoval na rôzne stránky nerovnoprávneho postavenia žien a mužov v spolocnosti a
v rodine, okrem iného i na násilie voci ženám, ktoré videl v nerovnom postavení žien.
Pri argumentácii sa využívali poznatky o poctoch žien bitých a týraných blízkymi
príbuznými, hlavne manželmi. Tieto násilné ciny sa nepovažovali za tresné ciny a neboli
legislatívne ošetrené. Zákony pokrývali iba tie akty domáceho násilia, ktoré boli
kvalifikované ako trestné ciny, ako vražda, a to nie vždy.Avšak používané údaje sa
nedali zovšeobecnit, boli to len kusé informácie z rôznych oblastí, ktoré mohli pomôct
na poskytnutie okamžitej pomoci, ale nedala sa z nich vypracovat žiadna ucelenejšia
koncepcia riešenia problému.
Jednotlivé vedecké disciplíny mali z casového hladiska rozdielny štart, kedy sa
problematikou domáceho násilia zacali zaoberat. Sociológia bola medzi poslednými
odbormi, ktoré domácemu násiliu venovali výskumnícku pozornost. Od 60. rokov
minulého storocia sa vo svete zacal proces detabuizácie domáceho násilia. Téma sa
postupne dostávala do povedomia širšej verejnosti, rozrastali sa formy pomoci a
ochrany obetí násilia. A rozrástli sa i výskumné aktivity. Dnes sú poznatky ovela
bohatšie ako pred 30-40 rokmi, ale stále zostáva vela vecí neznámych a nie celkom
vysvetlených. Proces detabuizácie neprebiehal všade rovnakým tempom.
K denšnému dnu sa jednotlivé spolocnosti dopracovali na rôznu úroven riešenia tohto
fenoménu, tak v legislatíve a v poskytovaní pomoci týraným osobám, ako aj vo
výskume tohto problému.
Dlhú dobu sa verilo, že násilie v domácnosti sa spája s menej vzdelanými osobami, že
sa vyskytuje v chudobnejších rodinách, viac na vidieku ako v meste, že sa vyskytuje
len v niketorých spolocnostiach alebo špecifických rodinách. Pri súcasnom stave
poznatkov je možné povedat, že domáce násilie je síce viazané na sociálno-kultúrne
prostredie, ale nevyhýba sa žiadnej skupine ci spolocnosti. Objavuje sa vo všetkých
spolocnostiach a je tak vážnym problémom, že sa mu venuje velká pozornost aj na
medzinárodnej úrovni. Zaoberajú sa ním viaceré organizácie a inštitúcie, ktoré k tejto
téme vypracovali rad dokumentov.
Mnohé medzinárodné dokumenty deklarovali, že právo nebyt vystavovaná ci
vystavovaný domácemu násiliu alebo hrozbe domáceho násilia je základným a
univerzálnym ludským právom. Rovnako sú v medzinárodných a regionálnych
ustanoveniach o ludských právach zakomponované i hodnoty týkajúce sa rodiny a
rodinného života. Zarucuje sa v nich právo na súkromný život a domov, rodinu
deklarujú ako osobný priestor poskytujúci svojim clenom útechu a podporu v osobnom
raste. Upozornujú na význam rodiny, ktorý by sa nemal podcenovat. Avšak právo na
rodinný život v súkromí rozhodne nezahrna právo na zneužívanie clenov rodiny.
Domáce násilie je neakceptovatelné a nemôže byt tolerované v žiadnej forme, v
žiadnom rozsahu, ani v žiadnej spolocnosti. Násilie v domácnosti znamená nie len
porušenie základných ludských práv a slobôd, ale casto poškodzuje fyzické ci psychické
zdravie a vedie k rozkladu rodiny.
Neakceptovatelnost domáceho násilia nachádza svoju oporu v presvedcení, že všetci
ludia majú právo na úctu a rešpektovanie svojej ludskej dôstojnosti a práv. Prvý
dôležitý dokument týkajúci sa tejto problematiky je Medzinárodná listina ludských práv,
ktorá bola prijatá v roku 1948. Kedže podla dostupných poznatkov je prevažná väcšina
násilia v domácnosti páchaná na ženách, viaceré dokumenty prijaté v súvislosti s
porušovím základných ludských práv alebo zamerané priamo na boj s násilím sa viažu
na ženy. V roku 1979 bol prijatý Dohovor o dostránení všetkých foriem diskriminácie
žien. V roku 1993 Svetová konferencia o ludských právach vo Viedni akceptovala, že
práva žien a dievcat sú nescudzitelnou, integrálnou súcastou všeobecných ludských
práv. Valné zhromaždenie OSN v decembri 1993 prijalo Deklaráciu o odstránení násilia
voci ženám, co je prvý medzinárodný dokument v oblasti ludských práv, ktorý sa
zaoberá výlucne násilím voci ženám. Deklarácia uznáva urgentnú potrebu univerzálnej
aplikácie práv žien a princípov rovnosti, bezpecnosti, integrity a dôstojnosti,
garantovaných Medzinárodnou listinou ludských práv.
Obsahuje celú škálu opatrení, ktoré by mali signatárske štáty implementovat s cielom
eliminácie všetkých foriem násilia voci ženám, vrátane násilia v domácnosti. Medzi tie
opatrenia patria okrem iného, rozširovat trestné, obcianske, pracovné a administratívne
postihy v rámci domácej legislatívy, rozpracovat národné akcné plány, ktoré pomôžu
ochránit ženy pred akoukolvek formou násilia, zahrnút do rozpoctov vlád adekvátne
zdroje na financovanie aktivít, ktoré by prispeli k odstráneniu násilia, podpora
výskumov...
Ešte vela dalších dokumentov, organizácií a konferencií sa zaoberalo a zaoberá témou
násilia páchaného na ženách. Druhou velkou skupinou, ktorá sa casto stáva obetou
násilia alebo týranie v rodine sú deti. Aj táto skupina je v pozornosti medzinárodných
inštitúcii, ktoré sa stavajú za ochranu detí pred porušovaním ich základných práv. V
roku 1989 na valnom zhromaždení OSN bol prijatý Dohovor o právach dietata, ktorý
okrem USA a Somálska prijali všetky krajiny sveta. Tento dokument potvrdzuje
princípy základných práv a slobôd. Dohovor jasne stanovuje, že deti majú právo byt
chránené pred všetkými formami násilia mimo rodiny i v rodine. Tento dokument
formuje právo detí na ochranu pred akýmkolvek telesným alebo duševým týraním. Aj
tento dokument mal svojich predchodcov, potreba zvláštnej starostlivosti bola
zakotvená v Ženevskej deklarácii práv dietata už v roku 1924 a v Deklarácii práv
dietata prijatej OSN v roku 1959 ako i v dalšich dokumentoch týkajúcich sa otázkou
práv dietata. V oblasti boja proti násiliu a poskytovania ochrany pred násilím pôsobí vo
svete množstvo dalších inštitúcií a organizácií. Významnú úlohu v ochrane základných
práv zohrávajú mimovládne organizácie, ktoré sa zaoberajú ochranou práv žien a detí.
Okrem konkrétnej pomoci obetiam násilia sa venujú aj osvete a snažia sa presvedcit
širokú verejnost o tom, že ak niekto niekomu za dverami svojho bytu ubližuje, nie je to
len jeho súkromná vec.
Okrem toho, že domáce násilie je vážnym porušením ludských práv, zanecháva tažké
straty na fyzickom a mentálnom zdraví obetí. Jeho následky bývajú casto chronické a
dlhodobé. Násilie voci detom môže spôsobit problémy ich zdravého rozvoja a zmenšuje
ich príležitost bezproblémového zapojenia sa do spolocnosti, castokrát obete násilia
prenášajú svoje zlé skúsenosti z detstva na svoje potomstvo a tiež sa k svojim detom
správajú násilne. Násilie voci starším clenom rodiny znemožnuje pokojnú starobu a
zaslúžený odpocinok, dokonca môže spôsobit ich skoršiu smrt. Každá forma násilia má
dlhodobé následky, no u niektorých foriem sú obzvášt pravdepodobné.
Napríklad sexuálne zneužívanie pocas detstva môže spôsobit komplikácie pocas
neskoršieho tehotenstva, násilie pocas detstva alebo adolescencie môže zvýšit riziko
samovraždy, depresií, alebo iných psychických porúch pocas dospelosti. Zdravotné
následky môžu byt rôzneho druhu, môžu poškodit mentálne zdravie. Ttypickým
prejavom mentálnych porúch sú strach, depresia, úzkost, nízke sebahodnotenie,
sexuálne disfunkcie, poruchy spánku, samovražda a iné. Násilie poškodzuje fyzické
zdravie, co má za následok obcasné alebo neustále tažkosti, astmu, deštruktívne
zdravotné správanie, alkoholizmus a drogovú závislost a iné. Napokon možným
zdravotným následkom je poškodenie reprodukcného zdravia, co má za následok
gynekologické problémy, nechcené tehotenstvo, sexuálne prenosné choroby a iné. Pre
vela žien sú psychické následky domáceho násilia ovela horšie, ako fyzické zranenia.
Zdravotné následky vytvárajú retazový efekt, nakolko zasahujú nie len obete násilia,
ale aj ich rodiny a deti a spolocnost. Deti, ktoré boli vystavené zanedbávaniu zo strany
rodicov sú v ohrození, že v dospelosti budú aj oni násilníkmi a že budú mat problémy v
správaní a emocionálne problémy. Zahranicné výskumy preukázali, že ženy, ktoré boli
v mladosti obetami násilia majú nižšie vzdelanie a nižšie zárobky, majú väcší sklon k
izolovaniu a k depresívnemu správaniu. Násilie voci ženám tak znižuje ich ekonomické
a duševné zdroje nevyhnutné pre starostlivost o deti a domácnost. Nezanedbatelné sú
aj spolocenské a ekonomické dôsledky. Násilie zvyšuje zdravotné náklady pri liecení
telesných a duševných dôsledkov. Znížením produktivity a castejšími absenciami v
práci sa redukuje pracovný výkon a prínos. Násilie voci ženám je považované za hlavnú
prekážku ekonomického a sociálneho rozvoja žien a ich rodín. /////// este chyba par
stran, kompletnu verziu som neobjavil, asi som ju vymazal, dufam ze som aspon
trochu pomohol- inak za tu konecnu verziu som dostal "B", takze by to malo byt
celkom v pohode, len skoda ze uz ju nemam celu//////////////////////////.