Násilie v médiách

Násilie v médiách
Masové médiá ako významný cinitel ovplyvnujúci verejnú mienku sa nezriedka
podielajú na vzniku a intenzite násilností, etnicky motivovaných stretov, posilnovaní
negatívnych stereotypov a šírení etnickej a národnostnej neznášanlivosti. Médiá však
na druhej strane môžu prispievat aj k rešpektovaniu odlišností iných kultúr a k
dosiahnutiu slobodnej a rovnocennej výmeny medzi jednotlivými etnickými skupinami v
spolocnosti. Ked masovokomunikacné prostriedky, v tých najjednoduchších formách,
zacali dobývat svet plnili len svoje hlavné poslanie. Postupom casu zovšedneli a zacali
sa hladat možnosti ako prilákat a udržat si záujem. To spôsobilo, že verejnosti sa
zacalo prezentovat to, co ju najviac zaujíma – škandály, vraždy, drastické zábery a
filmy bez ohladu na dalšie následky.
Mediálne násilie ako špecifický druh násilia
„Násilné obsahy v médiách sú tie, v ktorých sa samoúcelne, bez kontextového
opodstatnenia predstavujú a zvýraznujú urcité formy správania spôsobujúce fyzickú,
psychickú, materiálnu, emocionálnu a sociálnu škodu (zranenie vrátane explicitných
hrozieb a verbálnych útokov). Toto násilie býva kombinované s vulgárnym jazykom,
erotikou, nahotou, alebo sexom.“
Samotný názov „mediálne násilie“ prezrádza fakt, že ho možno nájst vo všetkých
druhoch masmédií - v novinách a casopisoch
Americania majú Spolocnost proti násiliu v televízii, ba i zákon z roku 1992 na jeho
zníženie, ktorý vydalo Ministerstvo spravodlivosti USA. Predstavitelia najväcších
amerických televíznych spolocností sa dokonca zaviazali, že predabujú filmy, ktoré sa
vysielajú v case, ked pred televízorom sedia deti. Bezprostredne po tragických
skúsenostiach s mediálnou agresivitou, ktorá zacala slúžit ako scenár skutocného
konania pre skutocné deti, sa vo Velkej Británii stala vládnou prioritou inštalácia tzv.
rodicovských zámkov. O transfere mediálnej agresivity do reálneho života svedcia
viaceré výskumy a prípadové štúdie v zahranicí i u nás. Už dávnejšie sa konštatuje, že
sledovaním agresívnych komunikátov vzniká riziko habitualizácie, návyku na násilie.
Dochádza k otupovaniu, znižovaniu vnímavosti na tieto javy i v reálnom živote, k
zvyšovaniu tolerancie na násilie. Téza Mc. Quaila o socializácii pôsobením médií má dve
stránky.
Na jednej strane môžu médiá posilnovat a podporovat ostatné prostriedky socializácie,
na strane druhej s casto považujú za potenciálnu hrozbu pre hodnoty vštepované
detom rodicmi, vychovávatelmi a dalšími sprostredkovatelmi spolocenskej kontroly.
Podla teórie sociálneho ucenia, sledovanie programov s prvkami násilia a brutality v
detskom veku významne zvyšuje sklony k agresivite v dospelom veku. Najdôkaznejší je
v tomto smere prirodzený longitudinálny výskum prof. Dr. Brandona Centerwalla, ktorý
umožnil porovnat dve krajiny - USA a Juhoafrickú republiku. V prvej z nich zacal stúpat
pocet trestných cinov a vrážd po odrastení televíznej generácie približne o 93 percent.
V tej druhej, kde bolo televízne vysielanie zakázané, poklesol v tom istom case pocet
týchto trestných cinov o 7 percent. Po zavedení televízneho vysielania i v JAR stúpol v
roku 1975, ciže po odrastení televíznej generácie, pocet zabití až na 130 percent. Autor
pritom kontroloval ostatné pramenné údaje, ako napríklad konzumácia alkoholu,
vekové rozloženie, urbanizácia, uplatnovanie trestu smrti, dostupnost strelných zbraní
atd. Otupovanie emocionálnej citlivosti
K dalšej teórii desenzibilizácie prispel výskum na univerzirte v Utahu. V. Clin
porovnával reakcie dvoch skupín chlapcov vo veku 5 až 14 rokov. Jedna skupina
sledovala televíziu málo alebo vôbec, príslušníci druhej skupiny boli "haewy viewers",
ciže návykoví diváci pozerajúci na televíziu až 42 hodín týždenne. Obom skupinám
premietli 8-minútovú scénu z boxerského filmu. Emocionálne reakcie zaznamenával
fyziograf, co je druh špickového detektora lži zachytávajúceho cinnost srdca, potenie a
iné fyziologické reakcie. Záznam ukázal, že návykových divákov už menej vzrušil
brutálny dej na obrazovke, odbúrala sa ich citlivost voci scénam násilia. Na základe
toho M. Winnová vyvodila svoju teóriu desenzibilizácie. Jej princípom je, že ak sa
mladému cloveku casto exponujú námety agresivity, bitiek, mucenia, postupne sa
otupuje jeho emocionálna citlivost do takej miery, že takéto správanie zacína aj v
skutocnom svete považovat za bežné. Podla poznatkov odborníkov, expozícia námetov
násilia a úzkosti prispieva k vývoju negatívnych pohladov, cím sa skresluje pozitívne
videnie sveta. Jedným z dôsledkov je i výskyt neurotických prejavov, pavor nocturnus
u detí, obzvlášt po zhliadnutí filmu s agresívnym nábojom. Vplyv mediálnej agresivity
na detského percipienta však, samozrejme, nie je celkom priamociary. Psychiatrické
výskumy H.
Himmelweitowej na velkej štatistickej vzorke poukázali na to, že najviac ohrozené sú
deti postrádajúce lásku vo svojej mikroklíme, deti pochádzajúce z psychopatologických
ci brutalitou zatažených rodín a deti s nižšou úrovnou intelektového vývinu, vyrastajúce
v stereotypnom prostredí, bez dostatku hrových a tvorivých podnetov. Tomuto procesu
sa venovala okrem iných i dcéra zakladatela psychoanalýzy Anna Freudová, ktorá
popísala psychický mechanizmus identifikácie s agresorom. Uvádza, že dieta alebo
mladý clovek hladá svoje vzory v mediálnej ponuke najmä vtedy, ak mu skutocné, živé
vzory v okolí chýbajú. Rizikom je najmä to, ak sa mediálne násilie prezentuje ako
úcinný spôsob riešenia konfliktov, teda ostáva nepotrestané. Tým sa zvyšuje jeho
negatívny vplyv na percipienta, ako na to upozornuje teória úspešného násilia. Viaceré
konkrétne prípadové štúdie doma i v zahranicí dokazujú reálnost transferu mediálneho
násilia do konkrétnych podôb života, s dosahom na krivku kriminality a rast brutálnosti
páchaných cinov i na základe mediálnych inšpirácií.
Obrazový scénar sa stáva inšpiráciou
V súcasnosti sa stávame svedkami nielen nárastu kriminality, ale zároven i znižovania
vekovej hranice páchatelov, zvyšovania brutality trestných cinov mladistvých. Kým
napríklad v roku 1989 bolo na Slovensku spáchaných 59 vrážd, v roku 1999 ich už bolo
141. Viaceré konkrétne prípadové štúdie doma i v zahranicí nasvedcujú tomu, že
trestné ciny sa páchajú i podla scenárov z masmédií. Pri sledovaní mladých trestancov
mužského pohlavia uväznených v USA za spáchanie násilného trestného cinu sa 22 až
34 percent z nich priznalo, že vedome napodobnovali zlocinný postup, ktorý videli v
televízii alebo v kine. Diváci sa neraz identifikujú s hrdinami pakultúry, co potencuje ich
asociálne sklony. V casopise Kriminalistika odborníci A. Hrncírová, P. Weis a S. Brichcín
upozornujú na to, že deviantná pornografia a agresívna obrazová stimulácia sa u
niektorých osôb môžu stat spúštadlom závažnej sexuálnej delikvencie. Kriminalisti
odporúcajú na základe skúseností dat páchatelovi otázku na zhliadnutie filmov v dnoch
pred deliktom. Prípadové štúdie hovoria o negatívnom úcinku takých titulov, ako je
Rambo, Cínska štvrt, Terminátor, Zrada a pomsta a dalších.
Profesionálne desatoro
Ukazuje sa, že dosiahnut etickú samoreguláciu je nesmierne tažké. Kódexy pracovníkov
médií zdôraznujú predovšetkým slobodu. Na rozdiel od väcšiny kódexov však jeden z
najnovších dokumentov nepoužíva slovo sloboda, ale hovorí o práve a zodpovednosti.
Ide o Medzinárodné zásady profesionálnej etiky v žurnalistike (Principles of Ethics in
Journalism), pripravený pod dohladom UNESCO. Obsahuje desat clánkov, ktoré možno
zhrnút takto:
· 1. Právo ludí na pravdivé informácie.
Táto formulácia zahrnuje právo slobodne sa vyjadrit prostredníctvom médií. ·2.
Oddanost žurnalistov objektívnej realite. Cielom novinárskej práce je poskytnút
verejnosti "adekvátny materiál, ktorý by ulahcil formovanie presného a komplex- ného
obrazu sveta". ·3. Spolocenská zodpovednost novinára. Tento clánok zdôraznuje
skutocnost, že novinárska správa je spolocensky prospešným javom, nie tovarom. ·4.
Profesionálna integrita novinára. Na základe tohto clánku má novinár právo odmietnut
prácu, ktorá je v rozpore s jeho osobným presvedcením ci inými zásadami osobnej
etiky. ·5. Verejná dostupnost a participácia. Sem patrí právo na opravu a odpoved. ·6.
Úcta k súkromiu a ludskej dôstojnosti. ·7. Úcta k verejnému záujmu. Táto formulácia
sa vztahuje k úcte k národu, jeho demokratickým inštitúciám, k spolocenskému
pokroku, k mieru a demokracii. ·8. Úcta k univerzálnym hodnotám a odlišnosti kultúr.
Tu sa požaduje rešpekt k ludským právam, slobode národov, k mieru a demokracii. ·9.
Eliminácia vojny a iných velkých hrozieb, ktorým ludstvo celí. Tento clánok od
novinárov vyžaduje, aby sa zdržali obhajoby agresie a podpory šírenia zbraní, násilia a
diskriminácie. ·10. Presadzovanie nového svetového informacného a komunikacného
poriadku. Tento clánok je zameraný obzvlášt na potrebu dekolonizácie a
demokratizácie informácií a komunikácie.
Televízia
Dr. Saul Kapel hovorí, že televízia pohltí v priebehu detstva 14 000 cenných hodín (to
je cas keby deti sedeli pred TV obrazovkou 8 hodín denne 5 rokov).22 A aká je situácia
na Slovensku? Na Slovensku zacalo bratislavské štúdium CST vysielat v roku 1956.
Štátna televízia sa po roku 1989 premenila na verejnoprávnu a postupne zacali
pribúdat i súkromné televízie. Ako prvá zacala vysielanie DCTV (Danubius Cable
Television) v roku 1995. Tá sa však dlho neudržala. V tom istom roku zacala vysielat 1.
slovenská satelitná televízia VTV. Koncom leta 1996 sa pridala televízia MARKÍZA a v
novembri 1999 TV LUNA. V septembri 2001 zacala vysielat spravodajská televízia TA3
a v roku 2002 sa k týmto komercným
televíziám pridala televízia JOJ. V roku 1997 na Slovensku z 1 832 500 domácností
vlastnilo televízny prijímac 1 812 000.
98, 9% domácností vlastní najmenej jeden TV prijímac;
84, 5% domácností vlastní najmenej jeden farebný TV prijímac;
20 % z TV domácností vlastní káblový príjem;
17% vlastní individuálnu družicovú parabolu;
24, 4% má k dispozícii teletext;
24% domácností vlastní videorekordér;23
Podla prieskumu PhDr. Hildy Holinovej z Novinárskeho štúdijného ústavu na Slovensku
na základe ankety medzi 2 201 detmi vo veku 11 – 14 rokov rodina venuje sledovaniu
TV 20, 88% hodín za týžden, teda takmer 3 hodiny denne. Najviac casu deti venujú TV
(43, 2%), kinám (4, 1%). Sledovaniu videa venujú viac ako 1 hodinu týždenne.
Sledovanie Televíznych novín na TV MARKÍZA a Novín STV na STV1 v dnoch 20. 1. –
25. 1. 2003 prinieslo nasledujúce výsledky. Pre lepšie vyhodnotenie bolo nutné
spravodajstvo rozdelit na pät základných okruhov. Prvý okruh tvorili príspevky na
tému: vojna, útoky, nehody, katastrofy. Druhý okruh zahrnal politický život na
Slovensku a v zahranicí, vládne opatrenia. Další okruh štrajk, súdne procesy. Štvrtý
okruh tvorili príspevky o epidémiách a chorobách a posledný okruh doplnala kultúra a
zaujímavosti. Vyhodnotenie tohto pozorovania uvádzame kvôli prehladnosti v
nasledujúcich grafoch.
TV MARKÍZA
vojna, útoky, nehody, katastrofy35%
politický život naSlovensku a vzahranicí, vládne opatrenia 34%
štrajk, súdne procesy 8%
epidémie, choroby3%
kultúra a zaujímavosti20%
STV
vojna, útoky, nehody, katastrofy26%
politický život na Slovensku a v zahranicí51%
štrajk, súdne procesy14%
epidémie, choroby0%
kultúra a zaujímavosti9%
Výsledky poukazujú na skutocnost, že producenti, distribútori, majitelia komercnej
televízie v snahe o udržanie pozornosti divákov nás stále „šokujú“ novými vraždami,
krádežami, škandálmi atd. a nám sa zdá, že takto funguje svet. Ak clovek takto denne
prijíma násilie, robí ho necitlivým a pasívnym. Hovorí si: zajtra bude zas iná vražda,
katastrofa. Caká kedy opät nieco upúta jeho rozbitú pozornost. Následky sa však
dostavili velmi rýchlo: brakové programy, vycerpaná kultúra a až 40% detí, ktoré
veria, že ludia zomierajú zavraždením
alebo pri nehode. Násilie v televízii nie je teda len problémom Holywoodu.
Spravodajstvo si tvorí každá krajina sama. Internet a mobilná komunikácia
Divadlo, film, tlac, rozhlas, televízia – klasické formy spolocenských dorozumievacích
prostriedkov. K nim sa pridávajú najnovšie mobilná komunikácia a internet. Posledné
spomenuté médium znamená nóvum. Je akoby strechou, ktorá zastrešuje všetky
doteraz spomínané médiá.
Aké sú ohrozenia z pohladu prenosu násilia?
· Prístupnost pre užívatela bez obmedzenia (stací sa pripojit)
· V podstate nulová možnost kontroly užívatelov
· Neexistuje globálna legislatíva pre globálne médiu
· Anonymita užívatelov
· Prepojenie komercných záujmov (reklama) a ponuka internetovej zábavy bez kontroly
________________________________________ __________________________
Zdroje: