Naša slnečná sústava

Okolo slnka sa nepretržite pohybuje skupina otáčajúcich sa planét, mesiacov, komét a zhluk rôznych úlomkov telies. Táto rodina je známa ako “slnečná sústava”.

Slnko a deväť planét so svojimi mesiacmi sa stále krútia dookola ako detské hračky. Zem sa točí okolo svojej vlastnej osi raz za deň závratnou rýchlosťou 1670 km za hodinu. Okrem otáčania okolo svojej osi všetky planéty obiehajú vo veľkých kruhoch okolo Slnka. Najrýchlejšou je planéta Merkur. Planéty uháňa vesmírom rýchlosťou 29,8 km za sekundu - 75-krát rýchlejšie než lietadlo Concorde. Ani pri jednom z týchto pohybov necítime závratý; zdá sa nám, že stále pevne stojíme na mieste, kým všetko okolo nás je v pohybe.

Medzi planétami sú obrovské vesmírne priestory. Sú tu malé úlomky skál a prachu, ktoré sa nazývajú meteority. Aj za najvzdialenejšou planétou slnečnej sústave, Plutom, je pravdepodobne skupina komét, ktoré sa občas priblížia k Slnku a potom opäť zmiznú vo vesmíre, ďaleko za Plutom.

Planéty a asteroidy: Na tejto i na ďalšej dvojstranne môžete porovnávať veľkosti jednotlivých planét a Slnka. V skutočnosti sú, pravdaže, všetky roztrúsené vo vesmíre. Všetky planéty, okrem Zeme, boli pomenované podľa starovekých rímskych bohov.

Slnko: Slnko je naša najbližšia hviezda, je stredom slnečnej sústavy, ktorú udržiava pospolu obrovskou gravitačnou silov. Slnko je absolútne pevné v porovnaní s hociktorou inou planétou.

Slnko je príliš veľké nato aby sme si ho vedeli predstaviť. Jeho priemer je 109-krát väčší než priemer Zeme a zaberá viac než milión krát väčší priestor. Jeho povrch, ktorý vidíme, má 6000 stupňov a v strede je teplota takmer 3000-krát väčšia. Slnečný vietor fúka až za planétu Neptún.

Merkúr (posol bohov): Najbližšia planéta k Slnku je aj najmenšou zo štyroch vnútorných planét a nie je oveľa väčšia než náš Mesiac. Od Slnka je Merkúr vzdialený 58 miliónov km a jeden obeh trvá 88 dní.

Venuša (bohyňa lásky): Druhá planéta, Venuša, je skoro taká veľká ako Zem. Je temer dvakrát ďalej od Slnka ako Merkúr - 108 miliónov km. Okolo Slnka obehne raz za 224 dní.

Zem: Naša domovská planéta je ja najväčšia zo štyroch vnútorných planét. Slnko obehne raz za (365) dní vo vzdialenosti 150 miliónov km.

Mars (boh vojny): Táto červená planéta je malá a skalnatá; je asi o polovicu menšia než Venuša či Zem. Hoci deň na Marse trvá 24,6 hodín, približne toľko ako na Zemi, jeho rok má 687 pozemských dní, teda skoro dvakrát toľko jako náš rok. 2 mesiace:Fobos a Deimos.

Pásmo asteroidov: Táto skupina malých planét obieha okolo Slnka medzi Marsom a Jupiterom. Najväčšia z nich je Cares, má v priemere asi 1000 km, polovicou je Vesta, ale je jasnejšia. Keby sme všetky planétky dali dokopy, boli by menšie ako náš mesiac.

Jupiter (král bohov): Za asteroidmi sú štyri obrovské planéty zložené z plynov a kvapalín. Najväčšia je Jupiter. Od Slnka je vzdialený 778 miliónov km a obieha ho takmer 12 rokov. Mesiace: Najväčší Ganymedes (väčši než Merkúr), ďalšie Io, Europa, Kallisto a malé iné mesiace.

Mesiace: Okolo väčšiny planét obiehajú mesiace. Niektoré sú také veľké ako malé planétky, ale mnohé z nich sú zhlukmi skál a majú v priemere len niekoľko kilometrov. Zem má iba jeden mesiac, ale Jupiter ich má 16. Merkúr a Venuša nemajú mesiace.

Saturn (boh roľnícstva): Saturn je ďalšia obrovská planéta s priemerom 120000 km. Je takmer taká veľká ako Jupiter, ale dvojnásobne vzdialenosť od Slnka. Jeden obeh okolo neho jej takmer 30 rokov. Mesiac: Titan

Urán (boh nebies): Hoci sú stále gigantmi, Urán a Neptún sú o polovicu menšie než Jupiter a Saturn. Uránu trvá 84 rokov, kým obehne okolo Slnka, ktoré je od neho vzdialené 2870 miliónov km.

Neptún (boh mora): Neptún sa podobá Uránu. Je iba o čosi menší, ale je vzdialený 4497 miliónov km od Slnka, Ktoré obehne raz za 165 rokov. Mesiace: Tritón (otáča sa opačným smerom ako neptun) a Nereid.

Pluto (boh podsvetia): Tak málo vieme o tejto planéte najvzdialenejšej planéte, že dokonca nie sme si istí ani jej rozmerom. Je to však určite najmenšia planéta než náš mesiac, ktorej trvá rok 248 dni rokov, kým obehne okolo Slnka vo vzdialenosti 5900 miliónov km. Mesiac: Cháron.

Kométy: Chvosty komét môžu byť dlhé niekoľko miliónov km. Keďže chvosty vždy smerujú preč od Slnka, niekedy kométy letia chvostom dopredu. Chvosty sú riedke, takže Zem môže nimi prejsť bez poškodenia. Halleyho kométa stráca každú sekundu 15 ton plynu.

Červení obri: Na konci svojho života všetky hviezdy zmohutnejú a stávajú sa až červení obri alebo superobrovské hviezdy. Keď sa Slnko stane červeným obrom, bude také veľké, že pohltí: Merku, Venušu i Zem. To sa stane asi za 5000 miliónov rokov.

Výbuch supernovy: Niektoré gigantické hviezdy končia svoje životy v obrovskom výbuchu. Taká hviezda sa volá supernova. Pri tomto procese býva celá hviezda rozmetaná na kúsky. Niekedy však stred hviezdy prežije ako neutrónová hviezda alebo ako čierna diera.