Národný park Velká Fatra

Národný park Velká Fatra
Vyhlásená za NP: 6.3.2002
Vyhlásená za CHKO: 1973
Rozloha: 40 371 ha
Prierez (S-J): 50km
Prierez (Z-V): 30km
Velká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie jadrové pohoria
Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové
jadro vystupuje na povrch len zriedka, konkrétne len v oblasti Smrekovice a
Lubochnianskej doliny. Ostatnú cast územia budujú najmä usadené horniny druhohôr.
Územie nového národného parku sa rozprestiera v okresoch Ružomberok, Martin,
Turcianske Teplice a Banská Bystrica a na juhozápadnej casti Starohorských vrchov. Na
území národného parku Velká Fatra sa nachádza aj pamiatková rezervácia ludovej
architektúry – Vlkolínec, zapísaný aj do svetového kultúrneho dedicstva UNESCO.
Reliéf Velkej Fatry je znacne clenitý pri velkom výškovom rozpätí – tento výškový
gradient ju radí medzi vysoké pohoria na Slovensku. Vysoký hlavný hreben s
rázsochami, v južnej casti mäkko modelovaný, predstavuje hôlny vysokohorský reliéf.
S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry tvorenej komplexami chocského príkrovu.
Tu sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a
kanonovité dolinky. Do tejto casti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická,
Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a
Dolná Túfna.
Velká Fatra je morfologicky castou vnútorného nízkotatranského oblúka. Na západe
hranicí s Turcianskou kotlinou, na severe s Malou Fatrou a Chocskými vrchmi, na
severovýchode s Liptovskou kotlinou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s
Kremnickými vrchmi. Podrobnejšie orografické rozdelenie priniesol univerzitný profesor
J.Hromádka. Podla neho je Velkú Fatru možné rozdelit na 4 nasledujúce morfologické
celky:
1. Krížnanská Velká Fatra, ktorá zaberá najväcšiu plochu. Pozostáva z plochého
južného hrebena s vrcholmi Ostredok (1592), Krížna (1574), Ploská (1532), Suchý
(1551) Borišov (1512) a celým radom ostatných. Táto oblast je pramennou oblastou
mnohých potokov, ako Necpalský, Gaderský, Lubochnianka a mnohé iné. Hôlny reliéf je
budovaný slienitými vápencami a slienmi mráznického súvrstvia (spodná krieda).
Tomuto územiu však dominujú aj zvyšky chocského príkrovu s triasovými vápencami a
dolomitmi.
2. Turcianska Velká Fatra, zaberajúca západnú cast. Tvorí ho masív Tlstej (1414),
Smrekova (1441) a Smrekovice (1415).
Charakteristickou crtou je prítomnost bizarných dolomitovo-vápencových brál v okolí
Královej studne, Blatnickej, Gaderskej, Necpalskej, Belanskej a Žarnovicovej doliny.
Táto oblast je známa aj z hladiska castého fenoménu krasových javov (skalné zrázy,
plošiny, jaskyne, kanony a iné).
3. Liptovská Velká Fatra zaberá severnú a severovýchodnú cast. Najvýznamnejšími
vrcholmi sú Šiprún (1461), Klak (1394) a Tlstá hora (1208). Výrazná tektonická
porucha je vyjadrená dolinou Lubochnianky. Z geologického hladiska sú prítomné
horniny z krížnanského a chocského príkrovu.
4. Smrekovická Velká Fatra zaberá malú cast na severe a je zložená hlavne z
kryštalických hornín a hornín obalovej jednotky. Významnými vrcholmi sú Smrekovica
(1488) a Jarabina (1314).
Najdôležitejším cinitelom, ktorý vplýva na podnebie Velkej Fatry je zemepisná poloha a
reliéf. Výsledkom sú velké klimatické (teplotné) odchýlky na malom území. Velká Fatra
má v nižších oblastiach mierne chladné podnebie, a v hrebenových castiach chladnú
horskú klímu. V dlhorocnom priemere je najchladnejším mesiacom január. V oblasti
Krížnej, Ostredku a Smrekovice klesajú na –7°C, na ostatnom území –5 až –6°C. Na
najvyšších miestach Velkej Fatry býva do roka priemerne 180 dní, ked teplomer
ukazuje hodnotu pod bodom mrazu. Dní s celodenným mrazom býva 60 aj viac.
Najteplejším mesiacom je júl, kedy na vrcholoch býva priemerne 12°C. Na ostatnom
území dosahujú teploty 12 až 16°C. Priemerné rocné teploty sa znižujú od Turcianskej
kotliny (7 – 8°C) smerom do pohoria, kde napríklad na vrcholoch Krížnej a Ploskej
dosahujú 2°C.
Nadmorská výška je rozhodujúcim cinitelom, ktorý vplýva na množstvo a rozloženie
zrážok. Rocný priemerný zrážkový úhrn je 1200 až 1400 mm. Najbohatším mesiacom
je júl, kedy naprší 150 – 175 mm. V zimnom období dosahuje snehová prikrývka 100 –
200 cm. V závislosti na nadmorskej výške sa sneh udrží 100 až 180 dní do roka.
Na rozšírení jednotlivých pôdnych typov má vplyv rôznorodost geologického podložia,
podnebie, reliéf a iné fyzickogeografické prvky. Najrozšírenejším pôdnym typom sú
rendziny. Podložnými horninami sú slienité vápence, vápence a dolomity bohaté na
vápnik a horcík. Tento typ obsahuje iba jeden horizont, a to humusokarbonátový. Na
horninách kryštalinika vznikli horské hnedozeme, ktoré obsahujú tri horizonty. So
zvyšovaním nadmorskej výšky prechádzajú do podzolových hnedozemí. V oblasti
Smrekovice vznikli humusové podzoly, ktoré obsahujú väcšie množstvo zrážok.
Na území Velkej Fatry prevažujú horské druhy živocíchov.
Doposial tu bolo zistených vyše 3000 druhov bezstavovcov, z toho najpocetnejšie sú
motýle – 932 druhov, chrobáky – 717 druhov, dvojkrídlovce – 509 druhov a 350
druhov pavúkov. Zo stavovcov sa tu vyskytuje šest druhov rýb, šest druhov
obojživelníkov, 110 druhov hniezdiaceho vtáctva a 60 druhov cicavcov. Hniezdi tu aj
orol skalný. Problémy spôsobuje introdukovaný alpský druh kamzíka vrchovského,
ktorý ohrozuje pôvodný druh tatranského kamzíka vrchovského na území NP Nízke
Tatry, a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Velkej Fatry.
Najväcším prírodným bohatstvom Národného parku Velká Fatra sú zachovalé prírodné
lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných
drevín. Unikátom je najväcší výskyt tisu obycajného v Európe. Na území národného
parku sa vyskytuje vyše 50 druhov chránených rastlín z celkového poctu 96, ktoré sú
chránené na Slovensku. Pravé botanické skvosty predstavujú endemity Velkej Fatry,
ktoré sa vyskytujú len na jej území: cyklámen fatranský a jarabina pekárovská.
Najstaršou rezerváciou v národnom parku je Národná prírodná rezervácia Harmanecká
tisina (1949), zriadená hlavne na ochranu spomínaného tisu obycajného, ktorý je
poškodzovaný najmä jelenou zverou, co zaprícinuje jeho ciastocný ústup.
________________________________________ __________________________
Zdroje: