Narodny park Velka Fatra

NÁRODNÝ PARK VEĽKÁ FATRA

Územie Veľkej Fatry bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť už v roku 1973. Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bol na tomto území v roku 2002 vyhlásený Národný park Veľká Fatra. Rozloha vlastného územia NP je 40 371 ha, ochranné pásmo má rozlohu 26 133 ha.
Národný park zaberá geomorfologický celok Veľká Fatra, ochranné pásmo aj malú časť Starohorských vrchov a Turčianskej kotliny. Veľká Fatra tvorí druhohorné kryštalické pásmo Vnútorných Západných Karpát. Granitoidné horniny vystupujú na povrch len na malom priestore, takže ráz horstva určujú druhohorné útvary. Prevažnú časť pohoria tvoria krížňanský a chočský príkrov. Geologická stavba pohoria, rozpukanosť vápencov a dolomitov, ich schopnosť rozpúšťať sa, ako aj častý výskyt na plastickom podloží, utvárali podmienky na vznik krasových útvarov na povrchu, ale aj prevažne krátkych alebo puklinových jaskýň so sintrovou výzdobou.
Územie NP má horský charakter, s bohatstvom morfologických a reliéfových zvláštností, s veľkými lesnými komplexami, hôľnymi plochami a dlhými dolinami. Územie sa vyznačuje bohatou sieťou povrchových a podzemných vôd.
Vegetačne predstavuje typickú oblasť karpatskej flóry s prevahou lesných spoločenstiev. Najväčším prírodným bohatstvom Národného parku Veľká Fatra sú zachované prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Osobitný význam má tis, ktorý tu predstavuje najväčší prirodzený výskyt v Európe. Lesy pokrývajú 88% plochy NP.
Rastlinstvo územia je neobyčajne pestré. Zastúpené sú tu teplomilné, horské i vysokohorské druhy. Teplomilné spoločenstvá sa vyskytujú najmä na južných vápencových a dolomitových stráňach juhozápadnej časti územia. Na území NP sa vyskytujú nielen viaceré vzácne, zriedkavé a chránené rastlinné druhy, ale aj karpatské endemity, ako aj endemity Veľkej Fatry. Práve botanické skvosty predstavujú endemity Veľkej Fatry, ktoré sa vyskytujú len na jej území- cyklámen fatranský a jarabina pekárovská.
Rozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Doposiaľ tu bolo zistených vyše 3 000 druhov bezstavovcov, z toho najpočetnejšie sú motýle- 932 druhov, chrobáky- 717 druhov, dvojkrídlovce- 509 druhov a 350 druhov pavúkov. Zo stavovcov sa tu vyskytuje šesť druhov rýb, šesť druhov obojživelníkov, 110 druhov hniezdiaceho vtáctva a 60 druhov cicavcov. Zo živočíchov majú najväčší význam veľké šelmy- medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid.
V ochrannom pásme NP sa nachádza pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V mape je zobrazená len malá severná časť NP a jeho ochranného pásma.