Národný park Poloniny

Národný park Poloniny
Na hraniciach s Polskom a Ukrajinou nájdeme kraj rozsiahlych a nedostupných pralesov
so stárocnými jedlami a drevenými kostolíkmi v podhorských obciach. V tomto
najvýchodnejšom kúte Slovenska bol v roku 1997 na ploche 29 805 ha vyhlásený
Národný park Poloniny
Spolu so susednými ukrajinskými a polskými oblastami tvorí súcast medzinárodnej
rezervácie Východné Karpaty, ktorú vyhlásilo UNESCO na rozlohe 200 000 ha. Je to
jediná rezervácia na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov.
Ak si dobre spomínate, už v jednom z našich predchádzajúcich rozprávaní sme hovorili
o valašskej kolonizácii. Valasi, ktorí prichádzali na naše územie z Rumunska,
prechádzali aj hrebenmi Bukovských vrchov a zakladali pastviská pre svoje pocetné
stáda. Takto tu vznikli rozsiahle lúky a pasienky, ktoré sa po rusínsky, ukrajinsky i
polsky nazývajú „poloniny“. Podla tejto typickej crty tunajšej krajiny dostal názov aj
samotný národný park.
Na poloninách rastú východokarpatské endemity, ktoré sa k nám šírili z ukrajinských
Karpát. Väcšina z nich u nás dosahuje západnú hranicu svojho rozšírenia v Európe.
Môžete tu uvidiet napríklad hadomor ružový, fialku dácku a mnoho iných. Rastie tu
taktiež mnoho vzácnych a ohrozených rastlín, ako cemerica purpurová alebo zvoncek
hrubokorenový.
Je práve 6:30 a na najvýchodnejšom mieste Slovenska, na Kremenci, zacína svitat. O
polhodinu neskôr vyjde slnko aj v našom hlavnom meste. Kremenec je nevýrazný
kopec, ktorý cnie nad obcou Nová Sedlica. Je však výnimocný tým, že na jeho vrchole
sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Polska a Ukrajiny. Ich štátne znaky sú
vyobrazené na trojhrannom monolite. Naobedovat sa tak môžete na Slovensku, vody
sa napijete na Ukrajine a nieco sladké si dáte v Polsku :) A vôkol seba vidíte iba
rozsiahle hory… Naozaj carovný kút našej krajiny.
Každá, aj tá najmenšia obec má vlastný kostol. Na stavbu sa zvycajne používali
kamene, avšak v tomto kraji je ich nedostatok. Ludia sa vynašli a pretože všade
navôkol sú nedozierne lesy, použili na stavbu kostola drevo. V malej dedinke Ulicské
Krivé, vzdialenej len 5 km od ukrajinských hraníc stojí dodnes drevený kostolík, na
ktorom nenájdete jeden klincek. Jeho dielce do seba presne zapadajú, a preto ich
nebolo potrebné spájat klincami. Dalšie drevené kostolíky (tzv. cerkvi) môžete nájst v
obciach Ruský Potok, Topola, Jalová a pod. Najstaršie sú z roku 1750 a sú svedectvom
zrucnosti a živej viery tunajších ludí.
Všetky sú vyhlásené za národné kultúrne pamiatky.
Severovýchodný kút Slovenska bol vždy tým najodlahlejším miestom u nás. Ludia túto
oblast osídlili pomerne neskoro a svojou cinnostou len velmi málo vplývali na okolitú
prírodu. Všade navôkol sa rozprestieral prales, teda les ktorý sa zachoval nezmenený
od svojho vzniku pred niekolko tisíc rokmi. Postupne sa cinnost cloveka rozvíjala, ale
vdaka odlahlosti územia sa tu do dnešných dní zachovalo mnoho takýchto pralesov.
Najrozsiahlejším pralesom je prírodná rezervácia Stužica, ktorá leží pod Kremencom.
Rastú tu buky a jedle, ktoré sú ozajstnými velikánmi. Buky dosahujú vek 250 rokov a
výšku 40 m a jedle dokonca 350 rokov a výšku do 48 m. Ked sa clovek pristaví pri
takejto jedli, musí uznat že má pred sebou „královnú pralesa“. V jej tieni môžete
stretnút medveda, zubra alebo losa, ktorí sem prechádzajú zo susedného Polska. Nad
pralesmi krúži orol a v dialke pocut zavíjat vlkov.
Na Kremenec sa najlepšie dostanete z Novej Sedlice po cervenej znacke. Cesta
prechádza cez Stužický prales (vraj najkrajší karpatský prales) a za tri hodiny sa
ocitnete na našom najvýchodnejšom mieste. Dalej môžete pokracovat po
slovensko-polskej hranici a na vrchu Ciertaž (1070 m n. m.) odbocíte na zelenú
znackovanú cestu do Novej Sedlice. Cesta trvá asi 6 hodín. Prajem pekný výlet.
Poloninské naj…
najvyšší vrch: Kremenec (1221 m n. m.)
najcennejší minerál: tzv. marmarošské diamanty (ide o kryštáliky círeho kremena)
najväcšia nádrž pitnej vody na Slovensku: Starina (60 miliónov m3 vody)
najvyššie položený vojenský cintorín na Slovensku: cintorín z 1. sv. vojny na vrchu
Predný Hodošík (825 m n. m.)
najvýchodnejšia obec na Slovensku: Nová Sedlica (22° 34´ 04´´ v. z. d.).