Národný park Muránska planina

Národný park Muránska planina
Rozlahlá krajina, horské lesy, uprostred nich Velká lúka a… mohutný cval koní. Tu, v
horách uprostred Slovenska môžete vidiet volne sa pasúce kone, tak ako v nejakom
westerne. Nejazdia však na nich obávaní pištolníci ci Indiáni, ale pomáhajú lesníkom a
preto ich tu od roku 1950 chovajú aj vo volnej prírode. Je to špeciálne plemeno koní
(tzv. norik muránskeho typu), ktoré je vyšlachtené pre prácu v lese, na poli, ale aj pre
turistov, ktorí sem zavítajú. Ak sem prídete v lete môžete uvidiet aj ozajstné rodeo na
podujatí s názvom Western Riding & Rodeo a nechýbajú tu ani divoké kone a býky.
Vskutku vidiet to je nezabudnutelný zážitok.
Nad obcou Murán sa cnie vysoké bralo, ktoré sa volá Cigánka. Ako skalné hniezdo
vyrástol na tejto skale majestátny Muránsky hrad. Vdaka nedostupnej polohe hrad
nedobyli ani Turci pri svojich vpádoch na Slovensko. Prvá písomná zmienka o nom je z
roku 1271. Vtedy ho král Štefan V. daroval svojmu vernému dvornému sudcovi
Mikulášovi Gunicovi. Posledným obyvatelom hradu bol 84-rocný vyslúžilý vojak, ktorý
na nom žil do roku 1820.
Legenda hovorí o tom ako vzniklo také netradicné pomenovanie hradného brala. Pán
Muránskeho hradu si vzal za ženu mladú cigánku z podhradia. Žili velmi pekný život,
ale po case zacal pán chodit stále viac na bojové výpravy a ženu nechával doma
samotnú. Tá bola velmi temperamentná a usporadúvala na hrade mnoho zábav. Raz,
ked sa pán hradu vrátil skôr ako ho cakali a zazrel hurhaj a neporiadok, nahneval sa na
svoju ženu a zhodil ju zo skaly. Podla nej potom túto skalu aj pomenovali a názov sa
zachoval až do dnešných dní.
Na strmých úbociach a v hlbokých dolinách rastú husté bukové a smrekové lesy.
Tomuto kraju dal ktosi príznacný názov: „divocina v strede Slovenska“. Na jej
zachovanie tu bol v roku 1997 vyhlásený Národný park Muránska planina. Jeho rozloha
je 20 318 ha.
Celé územie národného parku leží v casti Slovenska, kde sú velmi rozšírené vápence.
Vdaka tomu tu môžeme nájst takmer 150 jaskýn a priepastí. Výdatné pramene
zásobujú celú oblast priezracnou vodou aj v najsuchších castiach roka.
Rastie tu okolo 1000 druhov rastlín, z ktorých sú mnohé velmi vzácne. Na horských
lúkach lieta pôvabný motýl jason cervenooký, nad lesmi krúžia dravce ako orly a
sokoly.
V hlbokých a nedostupných lesoch sa dobre darí jelenom, diviakom, rysom a hlavne
medvedom, ktoré tu majú svoje královstvo, kde ich nikto neruší.
Len na Slovensku, na Muránskej planine kvitne azda najznámejší náš endemit lykovec
muránsky, ktorý sa tu vyskytoval už v tretohorách. Tento jedovatý, nízky plazivý
vždyzelený krícek rastie na tažko dostupných vápencových skalných hrebenoch a
stenách. Jeho ružové intenzívne vonajúce kvety ocenili aj mnohí záhradkári, ale tu už
ide o vyšlachtený druh. Za odtrhnutie v chránenom území môžete dostat pokutu až 140
000 Sk. Podobne endemitom, ale v živocíšnej ríši je drobná bystruška, ktorá žije len v
Tisoveckej jaskyni na území národného parku.
Hoci Muránska planina nepatrí medzi naše najväcšie národné parky, vidíte, že je
možnost nájst tu i také druhy rastlín a živocíchov, ktoré inde na našej Zemi neobjavíte.
Ak si v lete nájdete cas urcite navštívte tento pozoruhodný kút našej vlasti. Lykovec
kvitne od mája do zaciatku júla.
Muránske naj :
najhlbšia priepast Michnová 105 m
najdlhší jaskynný systém Baracka 2221 m
najvyšší vrch Fabova hola 1439 m n. m.
najnižšie rastúca kosodrevina na Slovensku v rezervácii Hrdzavá, okolo 700 m n. m.
najvyššie položený hrad na Slovensku – Muránsky hrad 935 m n. m.