Národný park Malá Fatra

Národný park Malá Fatra
Ocitli sme sa na severozápade Slovenska, nedaleko Žiliny, v pohorí, ktoré Váh rozdelil
na dve casti Lúcanskú a Krivánsku Fatru. Áno, rec bude o Národnom parku Malá Fatra.
Váh bol, podobne ako Dunajec v Pieninách, už oddávna využívaný na plavbu pltami.
Najnebezpecnejším úsekom bol Domašínsky meander, ktorým sa Váh prerezal na ceste
do Dunaja. Zrejme poznáte básen Jána Bottu Margita a Besna. Toto sú mená dvoch
obrovských skál, ktoré ležia v koryte Váhu a v blízkosti ktorých sú dodnes mohutné
pereje. Po ich odstrele dynamitom je už dnes plavba v tomto úseku bezpecnejšia. V
minulosti sa však casto stávalo, že plte, ktoré vošli do perejí sa z nich už nevedeli
dostat. Narazili do spomínaných skál a mnoho pltníkov tu našlo svoju smrt.
Názov Lúcanskej Fatry, ktorá má plochý reliéf a nižšiu nadmorskú výšku, vznikol v
dávnej minulosti. Sú pre nu typické horské lúky, co sa odzrkadluje aj v názvoch
niektorých vrchov ako Velká Lúka, Panská Lúka, Horná Lúka a i.
V 15. storocí žil v rumunskej casti Karpát národ Valachov. Boli to hlavne pastieri, ktorí
na horských lúkach pásli ovce a hovädzí dobytok. Oviec pribúdalo a tak bolo potrebné
rozšírit aj pasienky. Rozhodli sa preto hladat nové pastviny smerom na sever. Putovali
Karpatami, a tak prišli až na územie Slovenska. Usadili sa aj na hrebenoch Malej Fatry,
kde vyrúbali lesy a zakladali nové pasienky. Tomuto osídlovaniu hovoríme valašská
kolonizácia. V horách tak na rozsiahlych miestach vznikli velké lúky, ktoré sa už, ako
viete, nazývajú hole.
Krivánska Fatra je vyššia, má ovela strmší povrch a svoj názov dostala podla
najvyššieho vrchu Velkého Krivána (1709 m n. m.). Mnohé vrcholy dosahujú výšku nad
1600 m n. m. Asi najznámejším vrchom Krivánskej Fatry je Rozsutec (1610 m n. m.).
Je to jeden z najfotografovanejších konciarov, ktorý sa výrazne týci nad svojím okolím.
Tvorí ho tzv. skalné mesto s množstvom brál v tvare vežiciek pripomínajúcich zrúcaniny
mesta. Z vrcholu je nádherný výhlad na celú Malú Fatru, ale i na nedaleké Tatry.
V hlbokých lesoch pod Rozsutcom žijú medvede, vlci, hlucháne, tetrovy, ale i macka
divá ci rys. Vo vzduchu môžete zazriet siluetu orla skalného. V lesoch prevažujú buky,
vo vyšších polohách to sú smreciny, no na niektorých miestach nájdete aj borovicu,
jedlu alebo javor. Tesne pod vrcholom rastie kosodrevina a nad nou sa už
rozprestierajú rozsiahle alpínske lúky s vysokohorskými rastlinami ako horec Clusiov,
astra alpínska a i.
Hustá siet potokov s množstvom vodopádov vyhlbila rokliny v severnej casti územia. V
roku 1988 bola Krivánska Fatra vyhlásená za Národný park Malá Fatra, ktorého rozloha
je 22 630 ha.
Pod severným úpätím Rozsutca leží oravská dedinka Terchová. Azda sa nenájde nik,
kto by nevedel aká osobnost preslávila túto obec. Veru tak, odtial pochádza zbojník,
ktorý podla legendy bohatým bral a chudobným dával. (Aká bola pravda sa však už asi
nedozvieme.) Na malom kopci nad dedinou sa vypína asi 5-metrová socha Jánošíka. V
blízkosti obce je sústava roklín s vodopádmi, ktoré sú známe aj ako Jánošíkove diery.
Legendárny zbojnícky chodník pretína dolinu Vrátna, ktorá je najznámejšou vstupnou
bránou do národného parku. V zime je tu v prevádzke lyžiarske stredisko Vrátna, tak
teda na lyže.
Okolo Váhu vedie známa Vážska cesta, ktorá bola v minulosti dôležitou spojnicou medzi
Žilinskou a Turcianskou kotlinou. Nedaleko Žiliny, na strmých skalách nad riekou Váh
sa týci Starý hrad a priamo oproti nemu sa cnie Strecno. Tieto hrady chránili jeden z
najdôležitejších vstupov na Oravu. Oba hrady sú prepojené cervenou turistickou
znackou, ktorá pokracuje od Starého hradu celým hrebenom Krivánskej Fatry.
Malofatranské naj…
najvyšší vrch: Velký Kriván 1709 m n. m.
najvyšší vodopád: Šútovský vodopád 38 m
najnižší bod: Hrabovský potok 358 m n. m.
najväcší riecny meander na Slovensku: Domašínsky meander Váhu.