Narodnohospodárska Politika

Obsah

Hong Kong 2
Správa Hong Kongu 4
Štruktúra hospodárstva 6
Podiel jednotlivých sektorov na výkone ekonomiky 7
Sektor služieb 8
Sekundárny sektor 8
Primárny sektor 9
Intenzifikácia prepojenia Hong Kongu a Číny 9
Hospodárska politika 10
Vývoj ekonomiky v roku 2002 11
Verejné financie 12
Štruktúra verejných účtov 12
Verejné výdavky 13
Zdroje príjmov 14
Menová politika 16
Obchod a priemysel 17
Všeobecná charakteristika 17
Trh tovarov 18
Dovoz 18
Domáci vývoz 18
Reexport 18
Priemyselná výroba 18
Sektor služieb 19
Zahraničné investície 19
Členstvo v medzinárodných inštitúciách na podporu obchodu 20
Podpora malého a stredného podnikania 22
Technologická politika 23
Bytová politika 24
Zamestnanosť 24
Životné prostredie 25
Sociálna politika 25
Turistický ruch 26
Použitá literatúra 27





Hong Kong

Populácia

Celková populácia 6 787 000
Ostrov Hong Kong 1 300 000 19.1%
Kowloon 2 030 000 29.9%
Nové teritória 3 460 000 51.0%
Ostrovy 10 000 0.1%

Hustota obyvateľstva 6 300 obyvateľov/km²

Priemerný vek 37,5
Hrubá miera pôrodnosti 7.1 prom.
Hrubá miera úmrtnosti 5,0 prom.
Očakávaná dĺžka života mužov 78,7
Očakávaná dĺžka života žien 84,7

Obyvateľstvo čínskeho povodu 95%
Príslušníci iných štátov spolu 529 870

Krajiny pôvodu najvýznamnejších menšín
Filipíny 142 640
Indonézia 85 240
USA 32 340
Japonsko 30 600
Thaisko 29 260
India 22 150
Austrália 20 610
Veľká Británia 20 100
Nepál 17 610
Malajzia 14 440
Japonsko 14 150

Náboženstvo
budhizmus a taoizmus majorita
kresťanstvo 536 000
islam 70 000
hinduizmus 15 000
siikizmus 8 000
židovská viera 1 500


Rozloha

Ostrov Hong Kong a príľahlé ostrovy 81 km²
Kowloon 47 km²
Nové územia - pevnina 747 km²
Nové územia - ostrovy 227 km²

Zamestnanosť

Práceschopné obyvateľstvo 3 240 000
Miera nezamestnanosti 7.3%
Priemerná mesačná mzda $10 951

Ekonomika

Ekonomický rast 2,30%
Inflácia podľa CPI -3,00%
HDP na obyvateľa $ 23 000

Doprava

Dľžka ciest 1 924 km
Počet oprávnených vozidiel 526 000
Najdlhší most Tsing Ma, 1 377 km
Počet letov 210 000
Počet pasažierov 36 450 000
Letecky prepravený náklad 2, 58 mil.ton
Počet príjazdov do prístavov 36 000
Počet odchodov z prístavov 35 000
Námrorne prepravený tovar 195 mil.ton

Hlavné mesto: Victoria

Úradný jazyk: čínština, angličtina

Zriadenie: od 1.7. 1997 autonómna súčasť Číny

História:
Hong Kong Special Administration Region plne podlieha štátnej suverenite Čínskej ľudovo-demokratickej republiky. Hong Kong (tiež Hong-Kong, Hongkong) patril odjakživa k územiu Číny . V 19.storočí v snahe zabrániť dovoz ópia cudzincami do krajiny vyhradili čínske úrady obchodníkom jediný prístav, Kanton. Zásah proti obchodníkom s ópiom v Kantone viedol k prvej ópiovej vojne (1839-1842) s Veľkou Britániou, ktorej vojská obsadili Hong Kong a Tiencin. Nankingskou mierovou zmluvou z 29.8.1842 sa Čína zaviazala odstúpiť na väčné časy Hong Kong Britom a otvoriť ďaľšie prístavy, o.i. Kanton a Šanghaj. Čína musela zaplatiť vysokú náhradu za zničené ópium a vojnové škody. Hong Kong bol vyhlásený za Korunnú kolóniu Británie. V roku 1860 k jeho územiu pripojili Kowloon a v roku 1898 ešte malú časť pobrežia. V tom istom roku bola podpísaná dohoda medzi Veľkou Britániou a Čínou o prenájme Hong Kongu na 99 rokov. Počas druhej svetovej vojny Hong Kong obsadilo na krátku dobu (1941-1945) Japonsko. Po dĺhých rokovaniach o budúcej forme zriadenia bol 1.7.1997 Hong Kong odovzdaný pod čínsku správu. Čína sa zároveň zaviazala ponechať trhovú ekonomiku na dobu 50 rokov a rešpektovať niektoré odlišnosti Hong Kongu.

Správa Hong Kongu

Postavenie Hong Kongu v rámci Číny

Hong Kong sa stal Zvláštnym administratívnym regiónom (HKSAR ) Čínskej ľudovo-demokratickej republiky (ČĽDR ) od 1.7. 1997. Na čele hierarchie právnych predpisov stojí Najvyšší zákon , ktorý má charakter ústavného dokumentu. Definuje postavenie HKSAR v rámci ČĽDR a sposob správy do 1.7. 2047.
Hong Kong si zachová vysokú mieru autonómnosti, s výnimkou obrany a zahraničných vecí. Ponecháva si vlastnú výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc. HKSAR ostáva voľným prístavom, samostatným colným územím a medzinárodným finančným centrom, dohody uzatvorené s inými krajinami a medzinárodnými inštitúciami ostávajú v platnosti, rovnako sa Hong Kongu naďalej dovoľuje samostatne uzatvárať takéto dohody v ekonomickej, obchodnej, finančnej, menovej, námornej, komunikačnej, turistickej, kultúrnej a športovej oblasti.

Šéf exekutívy

Šéf exekutívy , de facto predseda vlády, stojí na čele HKSAR. Zodpovedá za implementáciu Najvyššieho zákona, podpisuje dohody a rozpočty schválené Legislatívnou radou, rozhoduje o vládnej politike, o jednotlivých nariadeniach vlády, samozrejme, s pomocou Exekutívnej rady.
Šéfa exekutívy menuje ústredná vláda ČĽDR na základe volieb alebo dohody hongkongských politických strán. Najvyšší zákon hovorí, že šéf exkutívy sa vyberie podľa momentálnej poltickej situácie v súlade so zásadami postupnosti a seniority promotion.
Súčasný predseda vlády Tung Chee Hwa bol druhýkrát zvolený do funkcie v roku 2002 800 členým Zborom voliteľov , ktorý tvoria reprezentanti rozličných oblastí hospodárskeho života. Jedno volebné obdobie trvá 5 rokov.

Výkonná moc

Výkonnú moc v HKSAR reprezentuje Exekutívna rada . Pomáha šéfovi exekutívy pri tvorbe hospodárskej politiky, ktorý sa s ňou musí poradiť pri každom významnejšom rozhodnutí. Skladá sa z 19 členov, ktorých menuje premiér. Musia to byť čínski občania s trvalým pobytom v HKSAR a nesmú mať povolenie na pobyt v žiadnej inej krajine. Exekutívna rada má 14 oficiálnych a 5 neoficiálnych členov. Ich mandát zaniká dňom zániku mandátu šéfa exekutívy, rozhodnutím šéfa exekutívy alebo zmenou funkcie. Každý člen Exekutívnej rady zodpovedá za určitú časť spoločenského života krajiny, plní kvázi ministerskú funkciu. V HKSAR pôsobia nasledovné segmenty hospodárskej politiky: Úrad tajomníka ústrednej správy, Ministerstvo financií, Ministerstvo spavodlivosti, Ministerstvo obchodu, priemyslu a technológií, Ministerstvo bývania, výstavby a pôdy, Ministerstvo pre zdravie, sociálny blahobyt a výživu, Ministerstvo pre občianske služby, Ministerstvo pre vnútorné záležitosti, Ministerstvo vnútra, Ministerstvo ekonomického rozvoja a práce, Ministerstvo životného prostredia, dopravy a verejných prác, Ministerstvo finančných služieb a Ministerstvo pre ústavné záležitosti.
Exekutívna rada sa zvyčajne stretáva raz týždenne na tajnom zasadaní, hoci majorita rozhodnutí sa robí verejne. Zasadaniam predsedá šéf exekutívy.

Štruktúra ústrednej správy

Prvým reprezentantom výkonnej moci je šéf exekutívy. Počas jeho dočasnej neprítomnosti ho zastupujú tajomník ústrednej správy , minister spravodlivosti alebo minister financií .
V súčasnosti pôsobí 11 ministerstiev, každé vedie jeden minister. Do ich kompetencie spadá 68 oddelení a vládnych agentúr, zodpovedajú za efektívnu implenentáciu schválenej politiky. Nezávislé od vlády sú len Komisia pre audit , Nezávislá komisia boja proti korupcii a inštitúcia ombucmana.
Tajomník ústrednej správy je jedným z najdôležitejších osôb verejnej správy. Patrí k členom Exekutívnej rady. Pomáha šéfovy exekutívy pri kontrole politík jednotlivých ministerstiev a zohráva významnú úlohu pri harmonizácií hospodárskej politiky a jej implementácií. Zodpovedá za vzťahy s legislatívnou radou a za legislatívny program vlády.
Minister financií podlieha priamo šéfovi exekutívy. Úzko spolupracuje s ostatnými ministrami, jeho primárna funkcia je dohliadať na formuláciu a implementáciu finančných, monetárnych, ekonomických záležitostí a vecí ohľadom zamestnanosti. Predsedá viacerým organizačným jednotkám, o.i. Rade pre bankový dozor . Zodpovedá za odhady príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.
V ústrednej správe majú dôležitú úlohu kváziporadné orgány: Central Policy Unit, Efficiency Unit a Sustainable Development Unit. Central Policy Unit vykonáva hĺbkovú analýzu vládnych rozhodnutí, poskytuje odborné posudky a odporúčania. Effeciency Unit podlieha priamej kontrole tajomníka ústrednej správy, nesie zodpovednosť za riadenie a distribúciu verejných služieb obyvateľstvu, hlavne za maximalizáciu ich efektívnosti. Sustainable Development Unit napomáha udržateľnému rozvoju krajiny

Zákonodarná moc

Nositeľom zákonodarnej moci je Legislatívna rada . Podľa 73. ústavného článku vykonáva Legislatívna rada nasledujúce funkcie:

 schvaľuje zákony v súlade s ústavou a procesmi tvorby práva
 skúma a schvaľuje štátny rozpočet predkladaný vládou
 schvaľuje mieru zdanenia a výšku verejných výdavkov
 príjma a prerokuváva pripomienky k opatreniam šéfa exkutívy
 kladie otázky vláde ohľadom jej činnosti
 prerokuje akýkoľvek problém týkajúci sa verejných záujmov
 schvaľuje vymenovanie a odvolanie sudcov Súdu pre posledné odvolania a predsedu Najvyššieho súdu
 vyšetruje všetky podania obyvateľov HKSAR
 ak sa štvrtina Legislatívnej rady zhodne na tom, že šéf exekutívy závažne porušil zákon, alebo konal v rozpore s programovým vyhlásením, môže Rada iniciovať vyšetrovanie. Ak sa preukáže takéto konanie a Rada schváli návrh na jeho odvolanie dvojtretinovou väčšinou, posunie návrh ústrednej vláde ČĽDR, ktorá rozhodne.

Podľa ústavy sa zloženie Legislatívnej rady legitimizuje voľbami. Ostatné voľby sa konali 10.9. 2000. Radu tvorí 60 členov. 24 členov je zvolených priamo, 30 sú reprezentanti rozličných sfér spoločenského života, 6 členov navrhuje Volebný výbor . Predseda je členom Legislatívnej rady, volený Legislatívnou radou. Rada sa schádza každú stredu poobede v rokovacej sieni budovy Legislatívnej rady. Rokovania sú verejné, vedú sa v kantončine alebo angličtine, simultánne sa prekladajú. Záznamy rokovaní sa sprístupňujú verejnosti.


Štruktúra hospodárstva

Vďaka strategickej polohe pri vstupnej bráne do Číny a v časovom pásme premosťujúcom časový posun medzi Áziou a Európou slúži Zvláštny administratívny región Hong Kong (HKSAR) už dlho ako svetové obchodné, finančné a komunikačné centrum. Zaraďuje sa do desiatky oblastí s najväčším objemom obchodu na svete. Na pomerne malom území funguje jeden z najrušnejších lodných terminálov, podobne ako medzinárodné letisko v Hong Kongu, ktoré sa počtom prepravených cestujúcich, ako aj objemom prepraveného nákladu radí medzi najvyťaženejšie na svete. Honk Kong ako finančné centrum si udržiava 12. miesto na svete, trh cenných papierov sa objemom obchodu dostal do prvej trojky v Ázii.
Hong Kong sa vyznačuje vysokou mierou internacionalizácie, priateľským ovzduším pre podnikanie, vládou zákonov, voľným obchodm a voľným tokom informácií, otvorenou a férovou konkurenciou, dobre zabehnutou finančnou sieťou, výbornou infraštruktúrou, sofistikovanými službami, kvalifikovanou pracovnou silou a vysoko efektívnymi podnikmi. K týmto faktorom treba pridať výrazné rozpočtové prebytky, zahraničné devízové rezervy, plne konvertibilnú a stabilnú menu, jednoduchý daňový systém s nízkou mierou zdanenia. Hong Kong je vo všeobecnosti považovaný za jednu z najvoľnejších a najkonkurencieschopnejších ekonomík na svete. Americká Heritage Foundation vyhlásila Hong Kong za najvoľnejšiu ekonomiku 9 rokov po sebe, a to od roku 1994 do 2003, Svetové ekonomické fórum vo Švajčiarsku považuje Hong Kong za 4. najkonkurencieschopnejšiu ekonomiku v Ázii, 17. vo svete.


Počas posledných dvoch dekád ekonomika Hong Kongu vzrástla na dvojnásobok, priemerný reálny rast za toto obdobie dosahoval 5,1 percenta ročne, predstihol viaceré krajiny OECD. HDP na obyvateľa v roku 2003 dosiahlo úroveň 23 000 USD, druhé najvyššie v Ázii, tesne za Japonskom.
Paralelne so zvyšujúcou sa otvorenosťou ekonomiky počas posledných dvadsiatich rokov, obchod tovarov vzástol osemnásobne a obchod so službami trojnásobne. V roku 2002 dosiahol obchod celkovú hodnotu 3,164 mld. USD, čo zodpovedá 2,51 násobku HDP. Hodnota vývozu a dovozu služieb v pomere k HDP je ešte vyššia, jej hodnota sa pohybuje tesne pod trojnásobkom HDP.
Iný dôkaz o vysokej miere otvorenosti poskytuje objem priamych zahraničných investícií, v roku 2001 prišli do krajiny investície v hodnote 3,27 mld. USD. Hong Kong je hneď po Číne najobľúbenejšia ázijská destinácia zahraničných investorov. Hong Kong ako hlavné finančné centrum oblasti s obrovským prietokom investičných fondov dosiahol v roku 2001 pomer vonkajších finančných aktív a pasív 8,351 mld. USD a 6,283 mld. USD, čo predstavuje 658 percent a 495percent HDP toho roku. Hrubý zahraničný dlh predstavuje 2,74 mld. USD, teda 2,71 násobok HDP, pričom hlavná čiastka pripadá na bežné bankové operácie, vláda nemá absolútne žiadne záväzky voči zahraničiu. Hong Kong vyprodukoval v roku 2002 HNP v hodnote 1,287 mld. USD

Podiel jednotlivých sektorov na výkone ekonomiky

Primárny sektor má takmer zanedbateľný podiel na tvorbe HDP, resp. HNP, rovnako ako v zamestnanosti. Táto skutočnosť zodpovedá urbanizovanej štruktúre krajiny.
Sekundárny sektor sa výrazne podieľal na ekonomikých výsledkoch približne do roku 1980, odvtedy jeho význam klesá. Rovnako klesá aj pridaná hodnota v tomto sektore, z 23 percent v roku 1981 na 15 percent v roku 1991 a 5 percent v roku 2001, čo súvisí s premiestňovaním výroby náročnej na pracovný kapitál do Číny, rovnako ako s tercializáciou ekonomiky.



Sektor služieb

Sektor služieb zaznamenal výrazný nárast, rovnako však prešiel zmenami štruktúry jednotlivých odvetví. Najprudšie sa vyvíjali služby spojené s obchodovaním a turistickým ruchom, komunálne, sociálne a osobné služby, finančné služby ako sú bankovníctvo, poisťovníctvo, a obchod s nehnuteľnosťami. Silný rozmach zažili aj informačné technológie, hlavne telekomunikácie a internetové aplikácie, spojené s pokrokovými štrukturálnymi zmenami a posunu k znalostnej ekonomike.
Obchod so službami a vývoz a dovoz služieb v posledných dvoch dekádach zaznamenali priemený ročný reálny rast 7 percent. V roku 2001 ho tvorili najvýraznejšie položky civilná letecká doprava, cestovanie a turistický ruch, obchodné a bankové služby.
Pokiaľ ide o zamestnanosť, veľkoobchod, maloobchod, vývoz a dovoz, reštauračné a hotelové služby zamestnávali až 32 percent všetkých pracovnch síl v prvom polroku 2002. Nasledujú komunálne, sociálne a osobné služby (spolu 26 pecent), finančníctvo, poisťovníctvo, nehnuteľnosti a obchodné služby (15 percent), doprava, skladovanie a komunikácia (11 pecent).

Sekundárny sektor

Podniky spracovateľského sektora v Hong Kongu sú vysoko oceňované za ich všestrannosť a pružnosť. Existujúca sieť malých podnikov v štruktúre subdodávateľských sietí značne uľahčuje prispôsobovanie sa ponuky meniacemu sa dopytu na zámorských trhoch. Intenzívnejšie hospodárske vzťahy a outsourcing niektorých spracovateľských podnikov do Číny posilnili konkurencieschopnosť, pretože tlačili na lepšie využitie výrobných kapacít. Značná časť výrobkov smeruje z výrobných dielní na zahraničné trhy.
Okrem premiestňovania výroby náročnej na pracovnú silu do Číny, hongkongskí výrobcovia maximálne diverzifikujú svoje produkty a trhy, aby udžali svoju konkurencieschopnosť v podmienkach globalizácie a silnej medzinárodnej konkurencie. Zvyšovanie efektívnosti a kvality vyvíja tlak na zvyšovanie kvalifikovanosti pracovnej sily a rozvoj technológií.
Okrem spracovateľských podnikov miestneho významu, ostáva hlavným odvetvím tohoto sektora textilný a odevný priemysel, avšak aj ten postupne stráca podiel na celkovom výkone. Doležitú úlohu zohrávajú aj elektronika, elektrotechnika, tlačiarenský priemysel, potravinársky a kovospracujúci priemysel. Tie odvetvia, ktoré ostali v Hong Kongu, sú náročnejšie na znalostný manažment a technológiu a tvoria vyššiu pridanú hodnotu. Od roku 1992 do roku 2002 rástla produktivita práce, meraná ako pomer priemyselnej produkcie a individuálnych priemyselných indexov, v priemere o 8% ročne.


Najvýznamnejšie odbytové trhy sú USA a Čína, do každej z týchto krajín smeruje takmer tretina vývozu Hong Kongu. Ďaľšie významné trhy sú Veľká Británia (6%), Taiwan (3%), Holandsko (3%), Nemecko (3%) a Japonsko (2%). V súčasnosti hongkongskí exportéri nachádzajú cesty na trhy stredného Východu, Latinskej Ameriky, východnej Európy a Afriky.

Primárny sektor

HKSAR je veľmi husto obývané územie a miestni obyvatelia konzumujú pestrú škálu jedál, preto patrí medzi priority vlády bezpečnosť potravín, čistota prostredia, veterinárny dohľad, hygiena a ochrana zdravia. Stimuluje rybársky a poľnohospodársky priemysel k bezpečnosti a kvalite ich produktov. Hlavnú zodpovednosť za tieto odvetvia nesie Ministerstvo pre zdravie, sociálny blahobyt a výživu, ako aj Oddelenie potravín a hygieny a Výbor pre poľnohospodárstvo, rybárstvo a ich uchovanie.
Prvovýroba tvorí pomerne zanedbateľnú časť hospodárstva. Vláda neposkytuje priame dotácie miestnej rybárskej a poľnohospodárskej komunite, aby ju ochránila pred voľnou konkurenciou. Naopak, zameriava sa na podporu zlepšovania kvality, produktívnosti a konkurencieschopnosti.
V roku 2002 dosiahla celkovú hodnotu 2,860 mil. HKD, z toho pripadá 5% zeleniny, 43% rezaných kvetov, 26% ošípaných, 26% hydiny, 4% sladkovodných rýb a 32% morským živočíchom. Zamestnáva 20 000 ľudí. Je najstabilnejším sektorom hongkongskej ekonomiky.

Poľnohospodárstvo

Honkongské poľnohospodárstvo sa zakladá na produkcii kvalitných potravín a intenzívneho využitia pôdy. Na väčšej časti využiteľnej plochy sa pestuje zelenina a rezané kvety, hodnota produkcie sa pohybuje okolo úrovne 332 mil. HKD. V živočíšnej výrobe dominuje chov ošípaných a hydinárstvo, v roku 2002 vytvorili hodnotu 247 mil. HKD.

Rybástvo

Čerstvé ryby sú významnou položkou prvovýroby. Produkcia chytených a chovaných rýb sa v roku 2002 vyšplhala na 169 800 a 3 400 ton, celkovo sa vyšplhala na úroveň 17 mld. HKD. Približne 63 000 ton je určených na domácu spotrebu. Vláda podporuje rybárstvo iba nepriamo, prostredníctvom výskumných projektov, vedeckých štúdií, technického zabezpečenia, programov prevencie rýb pred chorobami, spoločným marketingom a inými spôsobmi.

Intenzifikácia prepojenia Hong Kongu a Číny

Ekonomická previazanosť s materskou krajinou neustále narastá, a to od roku 1978, keď Čína začala s politikou otvorených dverí a prijala viaceré proreformné opatrenia. Z tejto spolupráce profitujú obidve krajiny. Zaznamenaný obchod rýchlo rástol, dosahoval 22% priemernej hodnoty, avšak pomaly klesá, v období rokov 1992-1997 dosahoval 12% podiel bilaterálneho obchodu a v rokoch 1997-2002 klesol na 4%. Aj napriek tomu ostala Čína hlavným obchodným partnerom Hong Kongu, a to vďaka 42 percentnému podielu na celkovej hodnote obchodu. Značnú časť tohoto podielu tvorí reexport tovaru do Hong Kongu. Recipročne, Hong Kong bol v roku 2002 tretín najvačším obchodným patrnerom Číny.
V posledných dvoch dekádach prudko vzrástol tok služieb a investícií medzi Hong Kongom a Čínou, hlavne obchod s južnými oblasťami. Hong Kong vyváža finančné a obchodné služby, hlavne financie, poistenie, dopravné služby, účtovníctvo a cestovný ruch. V roku 2002 sa uskutočnilo 56 miliónov výletov z HKSAR do ČĽDR, čo predstavuje 7% nárast oproti predošlému roku. Zvýšil sa aj počet zahraničných turistov, ktorí navštívili Čínu cez Hong Kong, medziročný nárast tohoto druhu výletov sa vyšplhal na 9%. Hong Kong sa stal najväčším zahraničným investorom v Číne. Kumulatívna hodnota investícií ku koncu roka 2002 dosiahla objem 205 mld. USD, teda takmer polovicu všetkých priamych investícií smerujúcich do Číny v tom roku. Postupne sa menila aj štruktúra incestícií, z oblasti spacovateľského priemyslu sa presúvali do oblasti služieb.
Opačným smerom, z Číny do HKSAR, prišlo v roku 2001 123 mld. USD. V HKSAR pôsobí okolo 2000 čínskych spoločností, hlavne v tradičných oblastiach vývozu a dovozu, veľkoobchodu a maloobchodu, bankovníctva a dopravy. Ich investície sa však začínajú orientovať na iné sféry, ako napr. na hoteliérstvo, obchod s nehnuteľnosťami, finančné služby a rozvoj infraštruktúry.
Veľmi silné ekonomické prepojenie vzniká aj vďaka finančnému charakteru HKSAR, ktoré je centrom investičných fondov Číny. Hongkongské finančné štruktúry často tvoria okno pre investície tretích krajín do Číny. Len v roku 2002 boli na hongkongskej burze cenných papierov umiestnené obchodovateľné akcie 54 čínskych štátnych podnikov v úhrnnej hodnote 144,5 mld. USD. Okrem štátnych podnikov sa na burze kótujú cenné papiere viacerých čínskych zmiešaných a súkromných podnikov. S postupujúcou liberalizáciou čínskej ekonomiky a po vstupe ČĽDR do WTO sa očakáva nárast zahraničných investícií do krajiny, tým sa zároveň posilní aj úloha Hong Kongu, ktorý naďalej ostane vstupnou bránou do Číny, rovnako ako čínsky exportéri budú hľadať odbytové cesty do zámoria prostredníctvom Hong Kongu.

Hospodárska politika

Filozofiu hospodárskej politiky HKSAR od roku 1997 charakterizuje proces unifikácie ekonomického, sociálneho a politického systému s ČĽDR. HKSAR má podľa najvyšších právnych noriem pokračovať vo svojej ceste vlády práva, zachovať si efektívny systém riadenia, dodržiavať pravidlá voľného podnikania, voľného obchodu, vytvárať dobrý finančný a monetárny systém, robiť zdržanlivú hospodársku politiku a zachovať jednoduchý daňový systém s nízkou mierou zdanenia. Hlavným cieľom ostáva udržiavanie priaznivého podnikateľského prostredia, ktoré zachová doveru zahraničných investorov prichádzajúcich do Hong Kongu.
Vláda je presvedčená, že trh dokáže lepšie umiestniť a využiť zdroje, podporovať hospodársku tvorivosť, stimulovať ekonomické sily a vytvárať pracovné príležitosti. Hlavné princípy v HKSAR sú veľký trh a malá vláda. Vláda má zaujať relatívne pasívny postoj a nezasahovať do chodu ekonomiky. Primárne ciele vlády spočívajú v nasledujúcich oblastiach:

 udržať inštitucionálny rámec, ktorý povedie k rozvoju trhového hospodárstva, silnú autoritu práva, nízky a jednoduchý daňový systém a priaznivé podnikateľské prostredie,
 zabezpečiť existenciu odvetví, do ktorých súkromný sektor nemá záujem investovať, ale zohrávajú významnú úlohu na ekonomickom alebo sociálnom poli,
 zabezpečiť vhodné životné prostredie a zdroje potrebné na rast kvality ľudského kapitálu, ktoré zahŕňajú investovanie do školstva a tréningov, rovnako aj do hľadania talentov a skúseností v zahraničí,
 ochrana dostupného prístupu na trh pre miestne podniky prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych obchodných a podnikateľských rokovaní a účasti vo významných ekonomických a obchodných inštitúciách, pomoc pri promotion menších hongkongských firiem na zahraničných trhoch,
 vhodnými prostriedkami ochrániť podporné projekty podstatné pre ekonomiku, ak súkromný sektor nie je pripravený do nich investovať sám.

K dosahovaniu týchto cieľov, ako aj k jednoduchému uskutočňovaniu štruktúrálnych zmien, má vláda kompaktnú škálu jednotlivých politík. Aj tieto ciele možno rozdeliť do nasledovných oblastí.

 Fiškálnym cieľom je udržať vyrovnaný rozpočet do roku 2006-7, znižovať pomer verejných výdavkov k HDP zo súčasných 23% na 20%. Vláda chce tiež prehodnotiť plnenie a poradie jednotlivých priorít a rozpočtových programov, hľadať zdroje outsourcingu, uskutočniť čiastočnú privatizáciu, zvýšiť efektívnosť a minimalizovať nehospodárne využívanie zdrojov.
 Spojenie s Čínou zintenzívniť tesnejšími ekonomickými vazbami, zvýšiť obojsmerný tok ľudí, tovarov, kapitálu, informácií a služieb, prehĺbiť hlavne spoluprácu HKSAR s oblasťou Guangdong a spolu vytvoriť ekonomický región silnejší ako delta Jang´c´tiang a prevziať na seba marketing a investičné promotion za túto oblasť.
 Vláda má podporovať rozvoj odvetví s vysokou pridanou hodnotou.
 Bojovať s nezamestnanosťou, predovšetkým podporou rekvalifikácie, hľadaním pracovných miest, rozvojom turistického ruchu a podporou komunálnych a osobných služieb.
 Stabilzovať trh s nehnuteľnosťami, jasne definovať úlohu štátu v tejto oblasti a odstrániť umelé chyby v ponuke.

Hongkongská ekonomika bude ťažko konkurovať nízkymi cenami. Musí kapitalizovať svoje silné stránky a rozvíjať činnosti prinášajúce výššiu pridanú hodnotu. Tieto ambície si žiadajú trhom poháňané, zákaznícky orientované a potrebám zodpovedajúce výrobky a služby, ktoré sa rýchlo vyrobia a dodajú, a nebude im chýbať kvalita a tvorivosť. Vláda bude klásť doraz na ďalší rozvoj hospodárstva a postup na rebríčkoch konkurencieschopnosti. Zároveň sa bude snažiť zvýšiť úroveň domácej spotreby a vytvárať podmienky a podporovať rast počtu pracovných miest.

Vývoj ekonomiky v roku 2002

Hospodárstvo Hong Kongu zažilo značný pokles v roku 2001, avšak v roku 2002 nastalo výrazné oživenie. Reálny HDP vzrástol o 2,3 percenta, oproti 0,5 percentnému prírastku v roku 2001. Ekonomika sa vyvíjala podľa odhadovaného trendu predošlých mesiacov, reálny HDP v prvom štvrťroku však poklesol 0,5 percentuálneho bodu oproti tomu istému obdobiu predchádzajúceho roka. Následné oživenie zahraničného obchodu sa pozitívne odrazilo až v druhom štvťroku, a to prírastkom 0,8 percena, v treťom štvrťroku HDP výrazne vzrástol o 3,4 percenta a v poslednom štvrťroku dosiahol až 5,1 percenta. V porovnaní štvrťrokov predošlých rokov s rokom 2002, jednotlivé štvrťroky zaznamenali nárast o 0,3 percenta, 1,1 percenta, 2,0 percenta a 1,7 percenta v reálnych hodnotách.
Impulzy oživenia v roku 2002 prichádzali predovšetkým z vonkajšieho prostredia. Vzrástol význam východoázijských trhov, predovšetkým čínskeho, na ktorom Hong Kong zaznamenal dvojciferný nárast. Tiež narástol vývoz do Spojených štátov a Európskej únie. Dobre sa darilo vývozu služieb, hlavne turizmu, offshore obchodu a prepravným službám.
Na druhej strane, domáci sektor podával pomerne slabé výkony. Domáca spotreba poklesla prvýkrát od roku 1998. Vo všeobecnosti boli domácnosti menej ochotné míňať, čo možno pripísať na vrub zhoršených podmienok v oblasti práce a zamestnanosti. Pokles spotreby sa tiahol všetkými štvrťrokmi, aj keď ku koncu roka 2002 sa pomaly spotreba domácností začala pomaly zvyšovať. Podobný pokles nastal aj v oblasti investícií, predovšetkým vďaka neistým prognózam. Ku koncu roka nastal mierny nárast, ktorý vo významnej miere ovplyvnili zvýšené výdavky do stavebného priemyslu.
Trh práce naďalej zaostával. K jeho spomaleniu prispelo znižovanie počtu zamestnancov verejnej správy spolu so štrajkami v podnikovom sektore. Sezónna nezamestnanosť vo štvrtom štvrťroku 2001 dosiahla úroveň 6,2 percenta, do polovice roka 2002 skočila na 7,8 percena. Celková zamestnanosť kopírovala nárast ekonomickej akivity.Celková nezamestnanosť oscilovala medzi 2,8% a 3,2 %. Počet pracovných miest vyzrástol o 0,6 %, lenže na trh práce pribudli nové pracovné sily, ktoré zaznamenali 1,8 percentný prírastok práceschopného obyvateľstva. Mzdové príjmy mierne poklesli v priemere o 1,0 percenta v prvých troch štvrťrokoch 2002.
Trh s nehnuteľnosťami tiež zaznamenal pokles, práve kvoli zvýšenej nezamestnanosti a poklesu príjmov, ako aj veľkej ponuke nových bytov. Opatreniami vlády z novembra 2002 sa trh trochu stabilizoval, zlepšili sa podmienky zamestnanosti, takže trh sa znova reaktivizoval koncom roka. Ceny nehnuteľností poklesli celkovo o 12 percent, podobne stagnoval aj trh s prenajímaním nehnuteľností, na ktorom ceny poklesli v priemere o 13 percent.
Spotrebiteľské ceny do konca oka 2002 poklesli o 5,0%. CPI v roku 2002 poklesol o 3,0%, v roku 2001 o 1,6 %. Miestne spotrebiteľské ceny klesali vďaka slabému dopytu, vysokej konkurencii maloobchodného predaja a poklesu miezd a príjmov z prenájmu. Ceny importovaných tovarov si udržiavali predošlú úroveň, poklesli koncom roka spolu s oslabujúcim sa americkým dolárom a nárastom svetových cien komodít.

Verejné financie

Štruktúra verejných účtov

Vláda proklamuje zdržanlivú fiškálnu politiku, udržiavanie existujúceho daňového systému, podnikateľskej a pracovnej motivácie. Súčasné dane z príjmu právnických osob sú pomerne nízke v medzinárodnom porovnaní. Ďaľším významným cieľom je zachovať úzku a efektívnu vládu a nevytláčať nadmerné množstvo zdrojov súkromného sektora. Vláda chce pokračovať v trende vytvárania rozpočtových prebytkov.
Vláda kontroluje verejné financie prostredníctvom fondov a špeciálnych účtov: General Revenue Account, Capital Works Reserve Fund, Capital Investment Fund, Civil Service Pension Reserve Fund, Disaster Relief Fund, Innovation and Technology Fund, Land Fund, Loan Fund and Lotteries Fund . Prostredníctvom nich sa financujú verejné podniky, finančné subvencie a dotácie, verejno prospešné práce, penzie, pomoc krajinám postihnutých prírodnými katastrofami, inovácie, projekty nových technológií, vyplácanie vlastníkov zoštátnenej pody, stavebné úvery, požičky, úroky z požičiek a sociálne služby.

.Rozpočtové riadenie

Vláda spravuje verejné financie podľa 5-ročných odhadov príjmov a výdavkov. Tak sa vytvára približný model celkovej konsolidovanej finančnej pozície. Hlavná zásada sa týka rastu verejných výdavkov, ktoré by nemali rásť rýchlejšie než celá ekonomika. Rozpočet predkladá Ministerstvo financií legislatíve spolu so stredným variantom odhadu ekonomického vývoja, aby sa preukázala opodstatnenosť výdavkov v dlhodobej perspektíve.

Verejné výdavky

Strana výdavkov obsahuje výdavky jednotlivých fondov a špeciálnych účtov, subvencie a dotácie do súkromného sektora, ale nezahŕňa výdavky spojené s čiastočne štátnymi podnikmi, ani splácanie dlhov.
Výdavky v rokoch 2001-02 sa vyšplhali na 269,1 mld. USD, vláda ich odhadla na 238,6 mld. USD. Približne 20% tvorili kapitálové výdavky. Celkové príjmy v rokoch 2001-02 dosiahli 175,6 mld. USD.
Ministerstvo bývania je finančne nezávislé. Vláda zabezpečuje oblasť bývania a výstavby príjmom z nájomného a renty. Z týchto zdrojov poskytuje štátne stavebné úvery a stavia nájomné byty.
Trading fund, teda Obchodný fond zabezpečuje služby na komerčnej alebo kvázi komerčnej báze prostredníctvom operácií s vlastným účtovným systémom. Tento fond može zadržiavať príjem na výdavky spojené s poskytovaním služieb v rámci pola pôsobnosti alebo s financovaním svojej budúcej expanzie.


Výdavky štátneho rozpočtu
(v mil.USD)
Príjmy



Obdobie Obdobie Obdobie
1997–98 2001–02 2002–03
Bežné výdavky
Bežné výdavky
Osobné výdavky 40,114 51,909 51,334
Personálne výdavky 4,345 4,87 4,863
Penzie 9,272 12,899 12,229
Výdavky departmentov 8,067 14,366 16,306
Iné poplatky 24,139 31,328 34,406
Subvencie a dotácie
Vzdelávanie 18,877 25,137 25,996
Zdravotníctvo 24,039 29,546 29,688
Sociálna politika 4,598 6,96 6,891
Vysoké školy 11,792 13,258 13,186
Ďalšie vzdelávanie 1,806 2,067 2,005
Rozličné 2,337 3,252 3,423
Iné, nie bežné výdavky 11,18 3,151 2,283


Celkové bežné výdavky 160,566
198,743

202,61


Kapitálové výdavky



General Revenue Account


Plant, equipment and works 852
984

1,083

Kapitálové dotácie 1,065 960 965


Ostatné fondy


Capital Works Reserve Fund 28,772 30,33 32,269
Disaster Relief Fund 38 8 12
Innovation and Technology Fund — 283 330
Loan Fund 2,948 7,277 3,136


Celkové kapitálové výdaky 33,675
39,842

37,795


Celkové vládne výdavky
194,241
238,585

240,405

Equity Investments (Capital Investment Fund) 119 305 2,985

Celkové vládne výdavky a Capital Investment Fund spolu
194,36
238,89

243,39


Zdroje príjmov

Daňový systém v Hong Kongu je jednoduchý a využíva pomerne nízku mieru zdanenia, aby zachoval motiváciu ľudí pracovať a firiem vytvárať zisk, tiež preto, aby prilákal zahraničné investície. Ďalším dôvodom je minimalizovanie rizika obchádzania daňovej povinnosti. Hlavné zdroje príjmov pochádzajú z daní zo zisku fyzických a právnických osob, z dopravných služieb, z poplatkov za vládne služby, ale aj z hazardných hier, návratu investícií a prevodu pôdy. Dane zo zisku, príjmu a majetku tvoria asi 44% príjmov štátneho rozpočtu. V rozpočtovom období 2001-2002 platili korporácie daň zo zisku 16% , nekorporalizované podnikateľské jednotky 15%. Pri tvorbe daňového základu sa vychádza z medzinárodných účtovných štandardov, zisk sa počíta vo vzťahu k hospodáreniu predošlého daňového obdobia. Vo všeobecnosti sú odpísateľné všetky položky, ktoré potenciálne prinesú zisk. Príjem z vlastníctva dividend fyzických osob, nie však investičných fondov, je vylúčený z daňovej povinnosti. V rozpočtovom období 2001-2002 získala vláda 44,4 mld. USD, teda asi 25% príjmov z dane zo zisku.

Daň z príjmov fyzických osôb stúpa progresívne, počíta sa na základe čistého príjmu. Jenotlivé pásma sa zdaňujú 2%, 7%, 12%, nad 35 000 dolárov 15, resp. 17%, podľa uplatnenia odpisov na deti, zvyčajne si tento daňový bonus uplatňujú muži. Daň z príjmu prispela do rozpočtu 28,6 mld. USD, teda tvorí približne 16% všetkých príjmov.
Vlastníci nehnuteľností a pôdy platia daň z nehnuteľností vo výške 15% z nájomného, resp. renty, možu si uplatniť 20% zrážku na základe preukázateľných nákladov spojených s opravami alebo údržbou. Budovy vo vlastníctve korporácií sú oslobodené od dane, avšak príjmy z ich vlastníctva sa nevyhnú dani zo zisku. Tento zdroj prináša do rozpočtu 1% zo všetkých príjmov. Daň z ubytovania je paušálne 3%.
Zaujímavým zdrojom sú tzv. príjmy z pečiatok. Do rozpočtu prispievajú 5%. Príjmy zo stávok a lotérií sa zdaňujú individuálnou taxou od 12% do 19% na stávky . V rozpočtovom období 2001-2002 prispeli do štátnej pokladnice 11,6 mld., čo tvorí približne 7% príjmov.
Daň postihuje aj štyri druhy komodít, hydrokarbónové oleje, alkoholické nápoje, iné alkoholické produkty a tabakové výrobky, miestne aj importované. Daň z týchto komodít priniesla do rozpočtu 2001-2002 7 mld., teda tvorí 4,5% podiel.
Ostatné zdroje tiež prinášajú značné príjmy, predovšetkým pokuty a penále (10,9mld., 6%), zisk štátnych podnikov (3,4 mld., 2%), vládne investície a výnosy z uložených fiškálnych rezerv (1mld., 0,5%).

Príjmy štátneho rozpočtu
(v mil.USD)
Príjmy



Obdobie Obdobie Obdobie
1997–98 2001–02 2002–03
Bežné príjmy
Priame dane
Dane zo zisku a zárobku 91,524 77,749 71,4
Nepriame dane
Povinné 8,465 6,981 6,593
Všeobecné 6,258 12,727 8,832
Vnútorné príjmy 44,263 21,077 19,38
Dane z motorových vozidiel 4,246 2,676 2,605
Koncesie a poplatky 1,889 1,881 1,728
Iné príjmy
Pokuty a penalty 1,566 926 817
Nehnuteľnosti a investície 7,159 8,621 7,962
Kontribúcie 6,042 4,154 3,963
Služby
Letecká doprava 3,968 — —
Trajektová doprava 264 206 216
Poštové služby 53 — —
Vodná doprava 2,45 2,471 1,471
Potrubná doprava — 689 393
Iné poplatky 11,279 10,916 9,699
Úroky 8,976 225 2,681
Land Fund—príjmy z investícií 6,006 106 11,911


Celkové bežné príjmy 204,408
151,405

149,651


Kapiálové príjmy



Nepriame dane
Dane z nehnuteľností 1,588 1,928 1,5
Koncesie z taxislužieb 23 — —
Iné príjmy 20,128 3,312 3,504
Fondy
Capital Works Reserve Fund (Land sales and interest) 48,067 10,683 11,792
Capital Investment Fund 3,888 2,816 2,425
Civil Service Pension Reserve Fund 647 5 564
Disaster Relief Fund 2 1 —
Innovation and Technology Fund — 27 230
Loan Fund 2,475 5,382 3,679


Celkové kapitálové príjmy 76,818
24,154

23,694


Celkové príjmy
281,226
175,559

173,345


Menová politika

Hlavným cieľom menovej politiky je udžiavanie menovej stability. Tento cieľ vychádza zo silnej orientácie na zahraničné trhy, presnejšie sa definuje ako stabilná vonkajšia hodnota meny vzhľadom ne referenčný americký dolár v pomere 7,8 HKD = 1 USD. Udržiava sa prostredníctvom systému riadeného kurzu, ktorý sa zaviedol v októbri 1983, 9 rokov predtým sa uplatňoval floating a výmenný kurz značne kolísal. Po zavedení riadeného kurzu, neexistoval inštitucionálny základ, ktorý by bankám v Hong Kongu zabezpečil clearingovú rovnováhu, vznikol v roku 1988 ako špeciálny účet Exchange Fund . Od roku 1996 musia všetky obchodné banky udržiavať priame clearingové účty s centrálnou bankou.
Výmenný kurz hongkongského dolára sa udržiava prostredníctvom mechanizmu prispôsobovania úrokovej miery. Monetárna báza vzrastá, keď centrálna banka devízy nakupuje za hongkongské doláre a zmenšuje sa keď centrálna banka predáva zahraničnú menu. Expanzia alebo kontrakcia monetárnej bázy vplýva na rast alebo pokles úrokovej miery a vytvára podmienky na pohyby kapitálu, ktoré zabezpečujú stabilitu výmenného kurzu.
Ministerstvo pre menové záležitosti presadzuje politiku transparentnosti, aby zabezpečilo plnú informovanosť finančnej aj širokej verejnosti, centrálna banka musí zverejniť všetky menové operácie. Denne sa zverejňuje veľkosť a zloženie monetárnej bázy, stav účtu Currency Board sa zverejňuje mesačne. Záznam zo stretnutí splnomocnencov pre operácie Currency Boardu sa publikujú do 6 týždňov.
Vláda je plne zaviazaná udržiavať určený výmenný kurz, na ktorom stojí menová a finančná stabilita celej krajiny.

Výmenný kurz hongkongského dolára k hlavným zahaničným menám










£ USD DM € ¥ SDR
Ku koncu roka (Hongkongský dolár voči jednotke zahraničnej meny)
1997 12.85 7.746 4.33  0.0597 10.45129
2001 11.31 7.797 3.53 6.91 0.0594 9.79872
2002 12.51 7.798  8.17 0.0657 10.60154

Zdroj:
Hong Kong Monetary Authority.



Obchod a priemysel

Všeobecná charakteristika

Hong Kong je najsilnejšie previazaný s domovskou Čínou, hlavne s oblasťou delty rieky Jang´c´tiang. Outsourcing hongkongského priemyslu do tejto oblasti sa za posledných dvadsať rokov strojnásobil a prispel k transformácií oboch ekonomík. Hlavný obchodný partner HKSAR je teda Čína, nasleduje USA a EÚ.
Hong Kong patrí k vedúcim svetovým centrám obchodu a služieb, hospodárstvo je založené na odvetviach s vysokou pridanou hodnotou, navyšše je vstupnou bránou na čínske trhy. Orientuje sa predovšetkým na zahraničný obchod, za úspech vďačí pracovnej sile, výbornej infraštruktúre, voľnému toku kapitálu a informácií, právnemu systému, liberálnej investičnej politike, vládnej podpore priamych investícií a voľnému podnikaniu. Vláda minimalizuje štátne zásahy do ekonomiky, rámcovo usmerňuje obchod a priemysel, podporuje odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, technický rozvoj, vedu a zvyšovanie kvalifikácie pracovných síl.

Trh tovarov

Hong Kong si udržiava stabilnú výkonnosť zahraničného obchodu. V roku 2002 objem obchodu s tovarmi dosiahol 3 180 mld. HKD, a Hong Kong sa stal ekonomikou s 10. najvačším objemom obchodu s tovarmi. Domáci expot sa vyšplhal na 130.9 mld. HKD, vzrástol aj reexport na 1 429 mld. HKD. Hlavnými obchodnými partnermi sú ČĽDR, USA a Japonsko.

Dovoz

Najvyšší objem dovozu tvorili položky surovín a polotovarov, v úhnnom objeme 558,1 mld. HKD. Nasleduje spotrebný tovar (543,2 mld. HKD), kapitálový tovar (427,7 mld. HKD), potravinárske výrobky (59,1 mld. HKD) a palivá (31,3 mld. HKD). Hlavnými dodávateľmi boli Taiwan a Japonsko.

Domáci vývoz

Hlavné položky patria tradične odevnému (65 mld. HKD, resp. 49,7%) a elektrotechnickému priemyslu (15,6 mld. HKD). Ďaľšie významné vývozné artikle pochádzajú z textilného priemyslu, kancelárskych a príbuzných zariadení, drobných mechanizmov, plastov v primárnej forme a elektronických komponentov. Najvýznamnejšie odbytové trhy sú Veľká Británia (31,6% exportu tovarov) a, samozrejme, Čína (32% exportu tovarov).

Reexport

Reexport je špeciálna položka medzi ostatnými makroekonomickými ukazovateľmi. Hong Kong po 99 rokoch prenájmu Veľkou Britániou prešiel 1.7. 1997 znova pod správu ČĽDR. Odvtedy sa ešte viac prehlbujú putá medzi HKSAR a ČĽDR prostredníctvom ekonomických vzťahov Hong Kong outsourcoval viaceré odvetvia s nízkou pridanou hodnotou do vnútrozemia, predovšetkým do oblasti delty Jang´c´tiangu a polotovary dováža naspať na finálne spracovanie. Tento proces sa nazýva reexport. Reexportné vzťahy existujú aj s Taiwanom a Japonskom. Ide predovšetkým o elektronické a elektrotechnické komponenty, telekomunikačné a zvukové nosiče, zariadenia a príslušensto.

Priemyselná výroba

Inovácie, technológia a premiestnenie odvetví s nižšou pridanou hodnotou do vnútrozemia akcelerovali rozvoj znalostnej ekonomiky a výroby s vyššiou pridanou hodnotou, Aj napriek výraznému outsourcingu odvetví spracovateľského priemyslu do off-shore zón v 80. rokoch a vnútrozemia v 90. rokoch si zachováva svoj význam a zamestnáva 184 000 ľudí. Najviac pracovných síl zamestnáva tlačiarenský a polygrafický priemysel, hneď po ňom odevný priemysel.
Spracovateľský sektor sa orientuje na vývoz, vynikajúca výkonnosť tejto zložky pravidelne radí Hong Kong medzi vedúcich svetových exportérov textilu, odevov, hodiniek, hračiek a šperkov. Domáci export v roku 2002 dosiahol objem 131 mld. HKD.
Spracovateľskému sektoru dominujú malé a stredné podniky. V roku 2002 existovalo 19 106 podnikov, z nich 18 865 zamestnávalo menej ako sto ľudí, teda 63% všetkých pracovných síl v sektore. Mnohé malé a stredné podniky fungujú ako subdodávatelia veľkých podnikov. Takáto štruktúra umožňuje rýchle a flexibilné prispôsobovanie sa zmenám trhu.


Sektor služieb

Sektor služieb zaznamenal značný rozmach. V roku 1984 tvoril podiel služieb na HDP 67,2%, v roku 2001 86,5%, v roku 2002 pracovalo v sektore služieb 84% pracovných síl. Hong Kong sa stal jednou z ekonomík najsilnejšie orientovanou na služby. Tento trend súvisí s tercializáciou svetovej ekonomiky všeobecne.
Podobne ako v spracovateľskom priemysle, aj v sektore služieb, dominujú malé a stredné podniky, tvoria až 98,5% podnikov v tomto sektore. Sektor služieb zamestnáva 1,23 mil. ľudí, t.j. 61,6% všetkých pracujúcich v súkromnom sektore.
V roku 2002 zaznamenal obchod so službami 65,7 mld. USD, čím obsadil 12. miesto v rámci svetového obchodu so službami. V tom istom roku vyviezol služby za 41,4 mld. USD, po Japonsku druhý exportér služieb v Ázii. Najvyššiu úhrnnú hodnotu dosiahli dopravné, obchodné služby a turistický ruch. Prebytky v obchodnej bilancii dosiahli obchodné, dopravné a finančné služby.

Zahraničné investície

Atraktívnosť Hong Kongu pre podnikanie dokazujú dva hlavné indikátory: prílev priamych zahraničných investícií a počet etnicky zahraničných centrál a pobočiek. Podľa štatistík v roku 2001 prišli do Hong Kongu priame investície v hodnote 23,8 mld. USD.
V HKSAR posobí 9 132 spoločností s priamymi investíciami, z toho 374 v spracovateľskom priemysle a 8 758 v ostatných sektoroch. Trhová hodnota týchto podnikov sa pohybuje na hladine 3,269.7 mld. HKD.

Krajiny s najvyšším objemom priamych investícií do HKSAR




Členstvo v medzinárodných inštitúciách na podporu obchodu

Regionálne obchodné dohody

Regionálne obchodné dohody vychádzajú z multilaterárneho obchodného systému v rámci WTO. Tvoria ich dohody o voľnom obchode. Majú prispieť k vzájomnej liberalizácii obchodu. Významnú úlohu zohral vstup Číny, teda aj HKSAR, do WTO.

Dohoda o užšom ekonomickom partnerstve s ČĽDR

Vláda HKSAR začala rokovania s ústrednou vládou ČĽDR o užšom ekonomickom partnerstve v januári 2002. Obsahuje tri široké oblasti – obchod s tovarmi a službami a zjednodušenie obchodovania a investícií. Táto dohoda rozširuje dohody v rámci WTO a prehlbuje intenzitu tokov tovaru, služieb, investícií a technológií. Jej cieľom je obojstranná prosperita a dosahovanie udržateľného ekonomického rastu. Presnejšie detaily sa dohodli v júni 2003 a dohoda je stále vo fáze vývoja.

Dohoda o užšom ekonomickom partnerstve s Novým Zélandom

Od roku 2002 vedie HKSAR rokovania o vytvorení zóny voľného obchodu. Dohoda kladie doraz na liberalizáciu a zjednodušenie obchodu a investícií. Dosiahol sa značný progres, dohody boli podpísané začiatkom roka 2004. Z dohody by mali profitovať obidve strany.

Participácia Hong Kongu vo WTO

HKSAR patrí k zakladajúcim členom WTO. WTO zabezpečuje jasný, predvídateľný systém obchodovania tovarov a služieb, ako aj s obchodom spojenú garanciu práv duševného vlastníctva. Prezentuje cestu liberalizácie medzinárodného obchodu a slúži ako fórum pre multilaterálne rokovania. Dohody WTO tvoria základy zahranično-obchodnej politiky Hong Kongu.
Malá ekonomika Hong kongu sleduje vo WTO dva hlavné ciele. Prvým je udržať krok s liberalizáciou obchodu, hlavne v oblasti ciel a taríf a v oblasti služieb. Druhým cieľom je posilniť a vylepšovať mnohonárodný systém obchodu, ktorý zachová filozofiu efektívneho rámca pre prenikanie obchodu, bude chrániť Hong Kong pred možnými arbitrážami alebo diskrimináciou zo strany jeho obchodných partnerov.

Regionálna ekonomická spolupráca

Hong Kong, ako časť pacificko ázijského ekonomického priestoru (APEC) , zohráva aktívnu úlohu pri integrovaní ekonomického priestoru regiónu. APEC bol založený v roku 1989 na základe medzivládnych rokovaní o ekonomických a obchodných záležitostiach. HKSAR vstúpilo do fóra v októbri 1991. Zoskupenie sa usiluje o obchodnú a investičnú liberalizáciu, zjednodušenie obchodu a investícií, ekonomickú a technickú spoluprácu. Na nátlak nespokojných členov APEC vypracoval v roku 2002 akčný plán, podľa ktorého by sa do roku 2006 mali zredukovať transakčné náklady v regióne o 5%.

Úloha pozorovateľa pri OECD

HKSAR plní úlohu pozorovateľa pre obchodné záležitosti a pre finančné trhy pri OECD v Paríži. Zúčastňuje sa diskusí o obchodných a finančných opatreniach hospodárskych politík členských krajín, ktoré možu mať priamy alebo nepriamy dopad na ekonomiku a zahranično obchodú politiku Hong Kongu.

Dohoda o textile a odevoch

Tovary textilného a odevného priemyslu tvoria významnú položku v hongkongskom zahaničnm obchode. Najvaščia časť smeruje do EÚ, USA a Kanady. Práve tieto krajiny zaviedli najviac dovozných obmedzení. V súlade s dohodou o textile a odevoch (ATC ) v rámci WTO by sa tieto obmedzenia mali odstrániť. Tento proces prebieha v štyroch fázach liberalizácie, do roku 1995, 1998, 2002 a do 1.1. 2005 majú byť všetky kvantitatívne obmedzenia odstránené.

Bilaterálne dohody o podpore investícií a ochrane

S Hong Kongom podpísalo bilaterálne dohody o podpore investícií a ochrane 14 krajín:
Austrália, Rakúsko, Belgicko, Luxemburgsko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Južná Kórea, Holandsko, Nový Zéland, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Btitánia. Prvotným cieľom týchto dohod je upevniť dôveru zámorských investorov v stabilné investičné prostredie Hong Kongu.

Container Security Initiative

Po útokoch zo septembra 2001 Spojené štáty prišli s programom Container Security Initiative, ktorý má chrániť pobrežie USA pred potenciálnymi ohrozeniami z mora. Členské krajiny spolupracujú s americkými colnými inštitúciami a pomáhajú odhaľovať nebezpečné lodné kontainery, ktoré by mohli zneužiť teroristi. Zodpovedajúce oddelenia v prístave prezrú obsah kontainerov pred príchodom do amerických prístavov. Hong Kong sa rozhodol pristúpiť k tejto dohode, aby svojim lodiam zabezpečil hladký tok svojho námorného nákladu a prispel k bezpečnosti námornej dopravy vo svete. HKSAR spustil pilotný program v roku 2003.

Svetová colná organizácia

Vo Svetovej colnej organizácií (WCO ) hrá Hong Kong aktívnu úlohu. Táto iniciatíva podporuje efektívnosť colných administratívnych procesov a zjednodušuje obchod harmonizáciou a unifikáciou colných procesov členských krajín. Podobná iniciatíva vyšla aj z APEC-u, kde Hong Kong zastáva post splnomocnenca pre colné procedúry v APEC-u (SCCP) . Spolupráca v pacifickom regióne okrem iných funkcií účinne pomáha v boji proti pašovaniu zakázaných látok.


Podpora malého a stredného podnikania

Malé a stredné podniky sú hnacou silou ekonomického rastu. V Hong Kongu existuje okolo 300 000 malých a stredných podnikov, tvoria 98,4% všetkých podnikov, zamestnávajú 1, 36 milióna ľudí. Vláda sa zaviazala pomáhať rozvoju malého a stredného podnikania.
V decembri 2001 boli uvedené štyri koncepcie pre rozvoj malého a stredného podnikania, hlavne v oblastiach dostupnosti úverov, prenikania na trhy, zabezpečovania tréningov pre zamestnancov a podpory konkurencieschopnosti. Tieto funkcie majú zabezpečovať nasledujúce vládne organizácie: Fond úverov pre začatie podnikania a technické vybavenie malých a stredných podnikov , Fond pre rozvoj kvalifikácie v malých a stredných podnikov , Fond pre marketing vývozu malých a stredných podnikov a Rozvojový fond malého a stredného podnikania .Ich podporu využilo v priebeho prvého roka ich fungovania viac než 10 000 malých a stredných podnikov.
Pomocné a poradné centrum pre malé a stredné podniky (SUCCESS) Ministerstva obchodu a priemyslu poskytuje voľný prístup k informáciam a poradenské služby pod jednou strechou. Spolupracuje s osemdesiatimi hlavnými obchodnými a priemyselnými združeniami, podpornými organizáciami, komorami, súkromnými firmami a vládnymi oddeleniami. SUCCESS má radiť malým a stredným podnikateľom v oblasti začínania, prevádzkovania a rozširovania podnikateľskej činnosti. Vnútorné zariadenia zahŕňajú knižnicu, multimediálnu stanicu, elektronické databázy, audiovizuálne odkazy, ale aj workshopy a školenia. Svoje služby poskytuje aj prostredníctvom internetu na stránkach Informačného centra pre malé a stredné podniky a Informačnej služby a poskytovaní podnikateľských oprávnení.
Pod záštitou Ministerstva obchodu a priemyslu naštartoval pilotný program otvoreného zdieľania informácií zabehnutých firiem a malých a stredných podnikov. Program otvorenej spolupráce umožňuje učiť sa zo skúseností od veľkopodnikateľov, manažérov koporácií a iných pracovníkov, ktorý dosiahli úspech v odbore obchodu a podnikania, využíva metódu voľného poradenstva „jeden na jedného“.

Technologická politika

Komisia pre inovácie a technológie

Hlavnou úlohou Komisie pre inovácie a technológie je maximálne podporovať technologickú vyspelosť firiem, a tým dlaždiť cestu Hong Kongu medzi prvotriedne znalostné ekonomiky. Komisia definuje a implementuje politiku a prostriedky podpory inovácií a nových technológií, podporuje aplikovaný výskum, transfer technológií, zjednodušuje opatrenia ohľadom technologickej infraštruktúry a rozvoja ľudských zdrojov a presadzuje medzinárodné štandardy do hongkongskej praxe. Komisia úzko spolupracuje s vládou, priemyselnými, obchodnými a vzdelávacími organizáciami.
Vláda zavádza rozličné iniciatívy, aby podporila progres inovácií a technológií. Ponúka širokú škálu podpory, od infraštruktúry po granty, aby zabezpečila vysoké tempo aplikovaného výskumu a rozvojových aktivít.

Rada poradcov pre inovácie a výskum

Rada poradcov pre inovácie a technológie (CAIT) sa skladá z vysoko erudovaných poradcov, ktorí podliehajú priamo šéfovi exekutívy. Úloha Rady spočiva v poradenstve a odporúčaniach šéfovi exkutívy v záležitostiach, ktoré sa týkajú inovácií a technológií, a majú vplyv na ekonomický rozvoj krajiny.
Rada má 17 členov. 15 členovia sú neoficiálny členovia z podnikateľského a akademického prostredia. Každý z nich musí byť odborníkom v oblasti financií, ekonómie, elektronického inžinierstva, telekomunikačných technológií alebo služieb. Dvaja špeciálni poradcovia zabezpečujú odborné poradenstvo, obaja sú renomovaní odborníci v svojom odbore.

Fond pre inovácie a technológie

Fond pre inovácie a technológie (ITF) poskytuje finančnú podporu v objeme 5 mld. HKD na inovácie a zdokonaľovanie existujúcich technológií v sektore priemyslu a služieb. Fond podporí približne 350 projektov ročne.

Hongkongský výskumný ústav pre aplikovanú vedu a technológiu, s.r.o.

Štátny Hongkongský výskumný ústav pre aplikovanú vedu a technológiu, s.r.o. (ASTRI) sa venuje komerčným operáciam. Vykonáva vysoko kvalitný výskum a vývoj, ktorý je určený na komercializáciu pre súkromný sektor. Výskumné projekty ASTRI sa zemeriavajú hlavne na design integrovaného okuhu, bezdrotovú komunikáciu, internetový softvér a biotechnológiu.

Hong Kong Jockey Club Institute of Chinese Medicine

Jockey Club Institute of Chinese Medicine (HKJCICM) bol založený v máji 2001 ako filiálka ASTRI. Hlavným cieľom je prezentovať pozíciu Hong Kongu ako svetového výrobcu zdravých potravín a farmaceutík na báze čínskej medicíny. Rozvoj tradičnej čínskej medicíny a jej predaj je činnosť s vysokou pridanou hodnotou. Na výskumné a vývojové programy venovala Hong Kong Jockey Club Charities Trust pre HKJCICM 500 miliónov HKD.

Hongkongské centrum designu

Hongkongské centrum designu (HKDC) vzniklo na základe návrhu štyroch vedúcich organizácií v oblasti designu. Cieľom HKDC je spolupráca a rozvoj všetkých oblastí designu a zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti v regióne. S podporou vlády a Hong Kong Jockey Club Charities Trust začalo HKDC s činnosťou v septembri 2002. Vláda podporuje toto odvetvie služieb predovšetkým preto, lebo obsahuje vysokú mieru pridanej hodnoty.

Bytová politika

V posledných rokoch uplynulej dekády sa v Hong Kongu značne skomplikovala situácia s pozemkami a nehnuteľnosťmi. Vláda predstavila hlavné reformy inštitucionálneho charakteru, zmenu bytovej politiky a služieb podľa vývoja ponuky a dopytu na trhu nehnuteľností a pozemkov.Výdavky na bytovú politiku tvoia až 11% výdavkov štátneho rozpočtu. Podľa cenzu v Hong Kongu existuje 2 305 680 bytov, z toho 684 500 verejných nájomných bytov, 375 370 bytov podporených dotáciou a 1 245 820 bytov v súkromnom vlastníctve.
V novembri 2002 doručil minister bývania, výstavby a pôdy Prehlácenie o bytovej politike Legislatívnej rade. Dokument objasňuje ciele a stratégiu bytovej politiky založenej na nasledujúcich princípoch:

 vláda zameria bytovú politiku na podporu rodín s nízkymi príjmami, ktoré si nemôžu dovoliť vlastné súkromné alebo nájomné ubytovanie,
 vláda musí minimalizovať zásahy na trhu nehnuteľností a prenájmu nehnuteľností.

Vláda má zachovávať jasné a stabilné prostredie pre súkromné vlastníctvo nehnuteľností zabezpečovaním adekvátnej ponuky pôdy a efektívneho systému podpory. Okrem toho prostredníctvom príslušného ministerstva podporuje, priamo alebo nepriamo poskytuje pomoc v oblasti bývania chudobným rodinám, ľuďom v núdzi a starším ľuďom. Prostredníctvom hongkongskej obmeny Štátneho fondu podpory rozvoja bývania poskytuje stavebné a kvázi hypotekárne úvery.

Zamestnanosť

Pracovná sila je jedna z najchránenejšich položiek Hong Kongu. HKSAR si zakladá na dynamickej, motivovanej, adaptibilnej a vyškolenej pracovnej sile, ktorá značne prispieva konkurencieschopnosti ekonomiky. Za okruh problémov spojených s nezamestnanosťou zodpovedá minister financií. Napriek všetkým znakom vyspelej a dynamickej ekonomiky sa nezamestnanosť nevyhýba ani Hong Kongu. V októbri 2001 proklamoval minister vytvorenie 30 000 nových pracovných miest v krátkom období. Skutočne, počas roka 2002 vzniklo 22 000 nových pracovných miest. Vláda naďalej pokračuje v úsilií zvyšovať zamestnateľnosť najslabších sociálnych skupín a zlepšovať perspektívu mladým.
Vzťahy s odbormi ostávajú harmonické, v rokoch 2001 a 2003 neprebehol ani jeden štrajk. Vláda aj zamestnávatelia tradične zaujímajú ústretový postoj voči odborom. Hlavná odborová organizácia TUO zastrešuje ostatné čiastkové odborové organizácie, spolu ich je 666, z toho 622 zamestnaneckých, 23 zamestnávateľských a 21 zmiešaných asociácií. Okrem odborov funguje aj Fond insolventnosti a Inšpektoriát práce .

Životné prostredie

Životné prostredie tvorí základňu, vďaka ktorej si obyvatelia Hong Kongu môžu udržiavať vysokú strednú dĺžku života. Vláda bude pokračovať v implementácií efektívnych programov a progresívnych opatrení širokého spektra na ochranu životného prostredia, od zlepšovania kvality vzduchu a vody po zachovávanie prírodného bohatstva, redukcie mrhania prírodnými zdrojmi a recykláciu.
Na rozlohe 1 102 km² pevniny žije 6,8 mil. ľudí a existuje jedna z najvýkonnejších ekonomík. Urbanizovaná časť krajiny zaberá 214 km², chránené územia 400 km². V októbri 1999 vláda vyhlásila program zlepšovania kvality životného prostredia, ktorá definuje ciele v oblasti znečistenia, zelenej plochy, zachovania chránených území a mestkého prostredia.
Okrem príslušných ministerstiev sa na tvorbe a realizácií projektov ochrany životného prostredia podieľajú aj Dozorná rada pre životné prostredie , Oddelenie ochrany životného prostredia , Plánovacie oddelenie a množstvo vládnych agentúr a mimovládnych organizácií. Vláda vyčlenila na túto oblasť 6 mld. HKD, teda 2,1% výdavkov štátneho rozpočtu 2003.

Sociálna politika

Cieľom sociálnej politiky HKSAR je vytvárať sebestačné spoločenstvo, žijúce v dôstojnosti, harmónii a šťastí. Na zabezpečenie udržateľného sociálneho blahobytu zaviedla vláda mnoho iniciatív a predefinovala úlohy niektorých inštitúcií. Hlavné úspechy vidí v zosilnení podpory rodinám v núdzi, zlepšenie možností sebarealizácie fyzicky hendikepovaných osôb, reforme subvenčného systému a reorganizácií Oddelenia sociálneho blahobytu. Tieto opatrenia garantujú zvýšenie efektívnosti poskytovania a alokácie verejných služieb. V súčasnosti beží sedem sociálnych programov: sociálne služby pre deti a rodiny, sociálna ochrana, služby pre staršie obyvateľstvo, rehabilitácie a služby zdravotnej starostlivosti, rozvoj spoločenstva a služby pre mladých.
V roku 2002 dosiahli výdavky na sociálny blahobyt 31 mld. HKD, z toho 21,5 mld. HKD na platby finančnej pomoci, 6,9 mld. HKD na subvencie a 4,0 mld. HKD na zmluvné služby. Sociálna starostlivosť odčerpala 14,4 % výdavkov štátneho rozpočtu.


Turistický ruch


Cestovný ruch je jedným z piliérov hospodárstva HKSAR. V roku 2002 prišlo do Hong Kongu 16,57 mil. návštevníkov. Ich nárast zapríčinil hlavne zjednodušený prístup do Číny pre bežných turistov a obchodníkov. Nárast návštevníkov Číny bol 53,4%. Ostatné hlavné trhy zaznamenali nasledovné prírastky: južná a juho východná Ázia 9,1%, z Európy, Afriky a stredného Východu 7,8% , z amerického kontinentu 7%, zo severnej Ázie 5,1% a z Taiwanu o 0,4%.
Celkový počet turistov v roku 2002 zaznamenal nárast o 47% oproti roku 1997, najväčší prírastok turistov Hong Kong zaznamenal z Číny, z 2,36 mil. na 6,83 mil. Vláda podporuje rozmach turistických atrakcí, aby pritiahla čo najviac návštevníkov. Podporuje aj vznik a zlepšovanie turistických zariadení, nadštandardné služby, prezentuje pohostinnú atmosféru a zjednodušuje prístup cudzincom. Promotion turistického ruchu zabezpečuje hlavne Hongkongská rada pre cestovný ruch (HKTB ).
HKTB je vládna organizácia, oficiálne poverená marketingom a promotion HKSAR ne celom svete. Má propagovať Hong Kong ako ideálnu destináciu na oddych a obchodné cesty. Jej cieľom je zvyšovať počet návštevníkov a tak prispievať k ekonomike. Väčšina úsilia HKTB prechádze priamo médiami alebo prostredníctvom obchodu, disponuje vyšše 1 550 mediálnymi reprezentantmi z 30 krajín. Monitoruje priemyselné trendy a odozvu návštevníkov, získané údaje zdieľa s turistickými partnermi.
HKTB má hlavné centrá v centre Hong Kongu, na letisku a v Kowloone. Návštevníci môžu získať informácie aj z iných zdrojov, z miestnych informačných kancelárií a z internetu. Stránka discoverhongkong.com zaznamenáva 4 000 000 návštevníkov mesačne. HKTB využíva všetky marketingové nástroje, ročne vytlačí 1,3 milióna propagačných letákov. Okrem úžasnej panorámy, nádherného mesta, krásnych parkov a množstva atrakcií si návštevníci môžu vychutnávať pobyt pri mori, okružné plavby, exibície a ukážky tradičného životného štýlu pôvodného obyvateľstva.



Použitá literatúra


Hong Kong: Information Services Department, Hong Kong 2002, Hong Kong, 2002

Census and Statistics Department HKSAR, Performance pledge 2004, Hong Kong, 2004

Honzák, F., Pečenka, M., Státy a jejich představitelé, Praha, LIBRI, 1999

Pečenka, M., Luňák, P. a kolektiv, Encyklopedie moderní historie, Praha, LIBRI, 2002

http://www.oecd.org/infob ycountry/O,2646,en_2649_2 01185_1_70480_1_1_1,00.ht ml

http://imf.org/external/p ubs/

http://www.econ.hku.hk/

http://www.hongkong.hk/