Námorná Doprava a námorné Prístavy

Námorná Doprava a námorné Prístavy
1) Doprava nákladov po mori
Pod 150 rôznymi vlajkami križuje dnes svetovými oceány 65tisíc nákladných lodí (nad
100BRT). Hospodárnost naftového motoru, pohotovost k provozu a jednoduchá obsluha
spôsobili, že naftový pohon ovládol všetky menšie a stredne velké nákladné lode, ich
koncepcia sa od dvadsiatych rokov moc nezmenila. Až do druhej svetovej vojny
prevládali lode pre kusový tovar, vybavené záložníkmi a žeriavy pre vlastné vykladanie.
Po vojne sa rozšírili americké lode typu Liberty, ktorých bolo vyrobených okolo 3000.
Nákladné lode najskôr slúžili od prístavu k prístavu podla potreby. V posledných
desatrociach však prevládajú linkové lode, ktoré plávajú podla presného cestovného
poriadku na pravidelných linkách. Zaciatocnými aj konecnými stanicami sú prístavy
blízko priemyselných centier alebo dôležité prekládky tovarov pre vnútrozemie. Po
hlavných líniách (podobne ako po dialniciach) jazdia lode najrôznejších druhov a
nosností a prepravujú cez den aj v noci suroviny, tekuté náklady (prevažne
ropa),obilie, rudy a najrôznejšie sypké materiály. Z priemyslovo vyspelých krajín
vyvážajú stroje a výrobky, ktoré boli z dovezených surovín vyrobené. Na týchto líniách
zacali plávat stále väcšie lode špecializované na urcitý druh nákladu. Oddelila sa
doprava kusového tovaru od sypkých nákladov a od dopravy tekutín. Kusoví tovar a
drahšie výrobky sa najlepšie prepravujú v kontejneroch na velkých
a pomerne rýchlych lodiach.
a) Líniová doprava
Prevádzkovatelom líniovej námornej dopravy sú spolocnosti, ktoré prevádzkujú
námornú prepravu na urcitej relácií, konkrétne medzi dvomi prístavmi. Kvalita takto
poskytovanej služby je posudzovaná podla pravidelnosti, rýchlosti, technického
vybavenia lodí a spolahlivosti v dodržovaní plavebného poriadku. Líniovú námornú
dopravu delíme na:
• konvencnú dopravu pre kusoví tovar balený a nebalený (kartóny, palety, vrecia, sudy
aj.). Podla relácie, vzdialenosti a velkosti tonáže sa konvencná líniová doprava
uskutocnuje lodami spravidla s medzipalubým; dajú sa prepravovat aj volne uložené
náklady,
• kontajnerovou líniovou dopravu lodami, postavenými špeciálne pre prepravu
kontajnerov. Tato doprava má nad konvencnou dopravou navrch, hlavne v
multimodálnej preprave z domu do domu.
Prevádzkovanie námornej dopravy je spojené s vysokými investicnými nákladmi a aj v
tejto oblasti dopravy je pomerne rozsiahla konkurencia. Tieto skutocnosti mali za
následok, že sa prevádzkovatelia líniovej námornej dopravy zacali združovat. Vznikli
tzv. líniové konferencie a taktiež prvé monopoly. Líniovú námornú dopravu je možno
podla tohto hladiska dalej clenit na:
• konferencnú líniovú námornú dopravu
• nekonferencnú líniovú námornú dopravu, prevádzkovanú tzv. outsidermi.
V súcasnej dobe majú rozhodujúci vplyv na trhu s námornou dopravou velké
spolocnosti, ich cielom je maximálne obmedzit konkurenciu a zaistit si dominantné
postavenie na trhu. Za najznámejšie združenie prevádzkovatelov námornej líniovej
dopravy sa v súcasnej dobe považuje: Gentlemant`s Agreement. Jedná sa o
neformálne združenie prevádzkovatelov, ktorí sa dohodli na dodržovaní napr.
rovnakých sadzieb, rabatov, odjazdov z urcitých prístavov, poskytovanie zliav.
Úcastníci tejto dohody prevádzkujú dopravu pod svojim menom a na vlastný úcet, nie
sú právne viazaný, takže nedodržaním dohody nevzniká právny nárok.
Námorné konferencie
Jedná sa o urcitý druh kartelu líniových spolocností prevádzkujúcich pravidelnú dopravu
v urcitej relácií, tj. do vopred stanovených prístavov alebo urcitej oblasti s cielom zaistit
pre danú konfederáciu monopolné postavenie. V rámci konferencie dochádza niekedy k
užšej spolupráci clenských liniek, ktoré za úcelom zefektívnenia poskytovanej služby
vytvárajú tzv. joint service. V rámci takejto spolupráce dochádza k spolocnému
prevádzkovaniu niekolkých liniek, tím k zlepšeniu ponuky odjazdov z urcitých prístavov,
co má za ciel rozsiahlejšie podchytenie ponuky nákladov.
Pool predstavuje najužšiu formu združenia prevádzkovatelov námornej dopravy. Na
rozdiel od dvoch predchádzajúcich foriem, kde jednotliví prevádzkovatelia podnikajú
pod svojim menom a na svoj úcet, v poole podnikajú na spolocný úcet.
Konzorcium je forma spolocného podnikania, ktorá sa uplatnuje v poslednej dobe
predovšetkým v kontajnerovej doprave. Na základe dohody týkajúcej sa spolupráce na
trhu, spolocného servisu, spolocné agentské siete uzatvorené medzi jednotlivými
prevádzkovatelmi, dochádza k nadväzujúcim dohodám s ostatnými úcastníkmi
podielajúcimi sa na manipulácií, dovozu a rozvozu kontajnerov.
V snahe zlepšovat servis na princípe obsluhy “ z domu do domu” dochádza k tesnejšej
spolupráci medzi námornými a suchozemskými dopravcami. Vyskytujú sa prípady
spolocného vlastníctva terminálov, kontajnerového parku, kontajnerových tahacov i
lodí. Námorné líniové lode, spolocnosti, konferencie, informujú o svojom servise v tlaci,
odborných casopisoch, prístavných bulletinoch, prostredníctvom svojich agentov,
predovšetkým ale vydávaním cestovných/plavebných poriadkov.
Plavebné poriadky obsahujú:
• meno a typ lode, jej vybavenie (tanky, chladiarenské, nosnost žeriavov atd.)
• cas odplávania z jednotlivých prístavov s vyznacením casu, do kedy najneskôr musí
byt náklad dodaný k nakladaniu
• prístavy, do ktorých je prijímaní tovar
• opcné prístavy.
b) Trampova doprava
Ako už bolo povedané, charakteristickou vlastnostou trampovej dopravy je, že je
prevádzkovaná bez vymedzenie prepravnej oblasti, bez vopred stanoveného programu
ci cestovného poriadku a že cestovné nie je stanovené tarifou, ale je zjednané prípad
od prípadu.
Trampový trh je jednou z oblastí, ktorá velmi citlivo reaguje na momentálny stav
ponuky a dopytu, jeho úroven je ovplyvnovaná radou okolností, napr. situáciou v
prístavoch, vojenskými nebo vojnovými udalostami, živelnými pohromami, prognózami
týkajúcimi sa neúrody, výstavby rozsiahlych projektov atd.
V oblasti trampovej dopravy nie je združovanie prevádzkovatelov tak obvyklé ako u
líniovej námornej dopravy, napriek tomu sa aj tu vytvorili prevádzkovatelia na ochranu
svojich záujmov organizáciu: Baltická konferencia.
Zjednávanie obchodov v námornej trampovej doprave prebieha bud priamo medzi
prevádzkovatelmi a záujemcami alebo castejšie, zapojením prostredníkov,
vystupujúcich bud ako agenti nebo makléri. Významným cinitelom ulahcujúcim
obchodovanie tohto druhu sú námorné burzy. Nejde o burzy v pravom slova zmysle,
tak ako sú napr. organizované burzy plodinové, alebo cenných papierov, ale o miesta, v
ktorých sú pravidelne organizované stretnutia záujemcov a v ktorých sú vytvárané
podmienky pre dokumentáciu, zdroj informácií, popr. poradenstvo. Medzi najznámejšie
a taktiež najstaršie burzy patrí londýnska námorná burza, dalej v centrách ako New
York, Hong Kong, Hamburg, Singapore a Rotterdam. S rozvojom telekomunikacnej
techniky však význam týchto búrz znacne poklesol a v súcasnej dobe už zdaleka
tažisko obchodu v týchto miestach neprebieha, ale priamym stykom medzi
záujemcami.
Podla spôsobu prevádzkovania lode rozoznávame:
• trampy na jednu cestu, okružná plavba, nebo dve a viac konsekutivných ciest
• trampy na cas (time - charter - T/C)
2) Prístavy
Idylické doby prístavov 18.storocia slúžiacich k vyzbrojovaniu plachtových lodí a k
nakladaniu a vykladaniu tovaru vzali za svoje s nástupom paroplavby a rýchle sa
rozvíjajúcim zámorským obchodom. Prístavné vody prirodzených prístavov v morských
zálivoch a zátokách, chránených pred búrlivým pocasím, sa museli pracne prehlbit. Ked
sa budovali prístavy daleko od ústia velkých riek v obchodných a priemyslových
mestách, muselo sa prehlbit riecište, aby mohli aj väcšie lode zakotvit u prístavného
nábrežia. Podla podmienok daných morom, zázemím a východzími bodmi nových
obchodných ciest sa zacali stavat prístavy nové, kde sa už zretelne oddelili bazény pre
vykladanie a nakladanie tovaru. Rozdielnost týchto podmienok bola tak velká, že sa
takmer ani jeden prístav nepodobá druhému.
Prístav, v ktorom sa zretelne prejavuje príliv a odliv (co stažuje vykladanie a
nakladanie tovaru) sa oznacuje ako Tidehafen (napr. Hamburk, Roterdam). Opakom sú
prístavy dokové, ktorých bazény sú oddelené od mora zdymadly (napr. Londýn,
Amsterodam, Brémy).
Dlho prevládal systém prekladania v prúde, ktorý spocíval v tom, že lod zakotvila
pozdlžne vedla prístavného nábrežia a po jej boku zakotvili pobrežné alebo riecne clny,
pobrežné žeriavy prepravili svojimi výložníkmi tovar z námorných lodí na lod riecny
alebo na breh a opacne. Hned po druhej svetovej vojne sa však ukázalo, že tento
systém nestací, a postupne zacali prevládat prekladacie práce medzi lodami a
železnicou. Kusoví tovar sa zacal dopravovat na normalizovaných podložkách, tzv.
paletách. Prístavy sa rýchle rozrástli do okruhu stoviek plošných kilometrov. Lode dnes
musia pri vjazde do prístavu cakat až niekolko dní, až sa v doprovode lodivoda, obvykle
vo vleku prístavných remorkérov, dostanú
k urcenému prekladisku.
Zvyšovanie velkosti obchodných lodí ,rozvoj tankerov, bulkcarrierov a rýchlych
kontajnerových lodí si vynútil stavbu špecializovaných prístavov, situovaných do väcšej
hlbky a co najbližšie k pobrežiu. Na riekach vo vnútrozemí zostali staré prístavy, u ich
ústia do mora vyrastajú moderne vybavené vstupné prístavy, špecializované na rôzne
typy nákladov. Prístavy pre prekladanie obilia:(napr. Antverpy, Buenos Aires) majú
vežovité sila, ktoré sa plnia sacími potrubiami: pružné savice sa spúštajú do
podpalubných nákladových priestorov lodí. Prístavy pre prekladanie rudy, uhlia alebo
iných sypkých hmôt: sú vybavené obrovskými portálovými žeriavmi s drapákmi alebo
kolieskovými vykladacmi, ktorých ramena dosahujú po otvorení krytov na horných
palubách až do podpalubí lodi.
Do obrovských rozmerov sa rozrástli Kontajnerové termináli. Tažké typy mostových
žeriavov tu obstarávajú nakladanie a vykladanie kontajnerov. Ukladajú ich bud priamo
na železnicné vagóny ci návesy kontajnerových automobilov alebo ich podávajú rôznym
vidlicovým pojazdným nakladacom, ktoré ich odvážajú na rozsiahle betónové
priestranstvá a ukladajú ich
do radov v niekolkých vrstvách.
Pokial sa nedá tak velký priestor získat v zázemí prístavu, budujú dnes niektoré krajiny
prístavy i na umelých ostrovoch, nahromadených pred vlastním vjazdom do hlavného
prístavu.
Z bezpecnostných a hygienických dôvodov sú od ostatných zvlášt oddelené prístaviská
pre tankeri ,ktoré sa už na dialku poznajú podla hliníkových lesklých valcovitých
zásobníkov na ropu, benzín, asfalt a podobne. Lode tu obvykle zastavujú pri mostoch
vybiehajúcich daleko do mora. Na konci mostu je pripravené klbové alebo pružné
potrubie, ktoré sa napojí na vyprázdnovacie hrdlo trupu spojené cez výkonné cerpadlá
s jednotlivými lodnými tankermi. Precerpanie väcšieho tankeru trvá asi 24 hodín.
Moderný prístav poskytuje lodiam všetky služby, od zásobovania palivom, vodou a
potravinami až po menšie opravy. Lodná posádka tu nájde miesto pre odpocinok aj
zábavu, je postarané aj o zdravotnícke ošetrenie apod.
Aby v súhre nakladania a vykladania lodí s nadväzujúcou kolajovou alebo cestnou
dopravou nevznikal chaos, riadi chod prístavu dispecerská služba. Využíva sa rádiového
spojenia prekladísk a uzlov aj spojenia zo službou na jednotlivých lodiach. Dôležité
prekladacie body sú pod stálou kontrolou kamier. Dispecing je zároven schopný
organizovat aj záchranu
poškodených lodí, lokalizovat požiar apod.
Moderné lode sú stále rýchlejšie ,a preto sú stále castejšie požadované tzv. rýchle
prístavy. V nich sa má lod co najrýchlejšie dostat do bazénu, kde ju moderné
mechanizacné prostriedky dokážu co najrýchlejšie vyložit a naložit. Odborníci sa
domnievajú, že rýchle prístavy blízkej budúcnosti sa budú nápadne podobat
šestuholníkovým budovám letiskových satelitov. Šestuholník bude vysunutý ako
predprístav a tím sa zabráni zdlhavému putovaniu lodí do starších clenitých bazénov.
Ku každej hrane šestuholníku (dlhej asi 250m),bude pristavená
jedna lod a nakladanie a vykladanie budú riadit pocítace.
Osobné prístavy sú už iba malou súcastou dnešných prístavov. Stací im odbavovacia
budova a nástupné hrádze. Omnoho modernejšie sú vybavené prístavy pre trajekty.
Nástupy cestujúcich sú oddelené od nájazdu železnicných vagónov. Osobné, nákladné
automobily a autobusy majú samostatné príjazdy a do lodi prídu obvykle z bocných
rámp.
Typickým prístavom je Nemecký Rostock.
Tento moderní prístav vybudovaný na "zelenej lúke" bol pýchou bývalej NDR a po
zmene politickej situácie došlo koncom roku 1997 k jeho privatizácií skupinou
financných a dopravných expertov. Dôsledkom bol znacný príliv zahranicného kapitálu z
Izraelu, Velkej Británie a U.S.A. Tieto zmeny pomohli vytvorit z tohto prístavu velmi
významnú križovatku medzi strednou Európou a škandinávskymi prístavmi, s ktorými
ho spojujú trajekty a pravidelné líniové lode. Rozlohou 7,5 miliónov štvorcových metrov
je Rostock najväcším nemeckým baltským prístavom. Prístav má vhodné postavenie vo
všetkých druhoch námorných prepráv do/z Škandinávie, pobaltských republík a Ruska
aj pre prepravu do celého sveta hlavne hromadného tovaru, investicných celkov a
niektorých druhov kusových zásielok. Z hromadného tovaru ide predovšetkým o
materiály ako ruda, uhlie, obilie, pochutiny, umelé hnojivá, stavebné hmoty, železo,
drevo a gulatina, tropické ovocie, cukor, papier, ropné produkty apod., pre ne je k
dispozícií špeciálne vykladacie a skladovacie zariadenie.
Mirec :)
________________________________________ __________________________
Zaujmav linky k refertu: