najlepšie narodeniny

Tento príbeh zažila moja najlepšia kamarátka Andrea. Bola sobote, nádherný decembrový deň a ona sa zobudila na svitaní. Práve v tento deň oslavovala svoje dvanáste narodeniny. Ako každý víkend, aj tento mala ísť s rodičmi na chatu.

Vstala z postele, obula si papuče a išla k oknu pozrieť ako je vonku. Prišla bližšie a čo nevidí, celú noc husto snežilo. Všetko naokolo bolo posiate bielou perinou. Síce to vonku vyzeralo krásne a zdalo sa, že snehu je až po pás, bola veľká zima. Veľmi sa tešila na chatu, ale keď si predstavila, že má ísť do tej zimy, najradšej by si sadla pri krb, čítala nejakú knihu, alebo celý deň pozerala televízor.


Zrazu započula kroky za dverami. Boli to jej rodičia. "Ponáhľaj sa, už musíme ísť!" zavolal jej otec. A tak sa rýchlo obliekla do teplých nohavíc a svetra, okolo krku si previazala šál, na hlavu si dala čiapku a bežala von. Nastúpila do auta, a v tom si spomenula že zabudla zamknúť byt. Keď konečne sadla do auta, už sa nevedela dočkať kým prídu na chatu. Ale cestou tam sa zastavili na tom najkrajšom mieste.

Išli na kone. Kone boli jej najobľúbenejšie zvieratá. Bola prekvapená a zároveň veľmi šťastná. Pri toľkej radosti aj zabudla, aká je zima. Hoci na koni nesedela prvýkrát, ešte nikdy na ňom nejazdila sama. Najkôr sa trochu bála, ale neskôr ju strach prešiel. Spolu s rodičmi sa na koňoch išli prejsť do blízkeho lesa. Po niekoľkých minútach sa zrazu jej kôň splašil a ona spadla. "Si v poriadku?" opýtala sa mama. "Áno" odvetila. Našťastie napadlo veľa snehu, a tak sa jej nič nestalo. Keď sa kôň upokojil, zistili že sa zľakol obyčajnej malej veveričky, ktorá skákala zo stromu na strom. O dve hodiny sa vrátili, zaviedli kone do stajne a unavení pokračovali v ceste na chatu. Konečne dorazili na miesto.


Pre Andreu bolo pripravené ďalšie prekvapenie. Na ich chatu prišla celá jej rodina, ba dokonca aj niektoré kamarátky. Dlho do večera sa zabávali. Dostala mnoho krásnych darčekov, no pre ňu bolo najkrajším darčekom to, že nikto nezabudol na jej dvanáste narodeniny.