Najčastejšími formami podnikania alebo samozamestnávania sú tzv. živnostenské podnikanie a podnikanie formou tzv. obchodných spoločností.
Hlavný rozdiel medzi oboma formami spočíva v tom, že živnostník (nazývaný fyzickou osobou), podniká na svoje meno a k založeniu svojej firmy potrebuje tzv. živnostenský list, zatiaľ čo obchodná spoločnosť (nazývaná právnickou osobou) podniká menom celej spoločnosti, teda všetkých spoluvlastníkov a k jej vzniku nestačia živnostenské listy ich zakladateľov, ale právna zmluva medzi nimi.
ŽIVNOSTENSKÉ PODNIKANIE
Založiť si živnosť je najschodnejšia cesta, ako začať podnikať. Kto chce týmto spôsobom podnikať, musí požiadať o vydanie tzv. živnostenského listu, čo je oprávnenie podnikať v príslušnej živnosti. Na vydanie živnostenského listu sú stanovené rôzne podmienky pre jednotlivé druhy živností, pre všetky je však spoločná trestná bezúhonnosť. Podľa týchto podmienok sa živnosti rozdeľujú do niekoľkých skupín:
Živnosti voľné - nevyžaduje sa žiadna konkrétna kvalifikácia, len výpis z registra trestov (týmito živnosťami sú napr. rôzne sprostredkovateľské činnosti, bežné obchodné činnosti a pod.).
Živnosti remeselné - treba mať výučný list alebo inak definované vzdelanie v určitom odbore alebo niekoľkoročná prax v daných činnostiach či povolaniach (takýmito živnosťami sú napr. stolárstvo, kováčstvo, zámočníctvo, murárske práce, klampiarstvo, kozmetické služby a pod.).
Živnosti viazané - okrem potrebnej kvalifikácie sú tu naviac požiadavky vychádzajúce z rôznych predpisov a zákonov (takýmito živnosťami sú napr. vedenie účtovníctva, montáž, opravy a revízia vybraných elektrických zariadení, výroba chemických výrobkov, očná optika, masérske služby, odborné poradenstvo a pod.).
Vyššie uvedené druhy živností sa označujú ako ohlasovacie. Žiadateľ o vydanie živnostenského listu, ktorý spĺňa predpísané podmienky, predloží príslušné doklady na živnostenský úrad a ten, pokiaľ žiadateľ podmienky skutočne spĺňa, vystaví živnostenský list.
Živnosti koncesované - u nich sú pre jednotlivé živnosti predpísané rôzne požiadavky (vrátane kvalifikačných) vychádzajúce z príslušných predpisov a zákonov a naviac, na rozdiel od ohlasovacích živností, sa k žiadosti vyjadruje vecne príslušný orgán štátnej správy (napr. pri zmenárenskej činnosti je to Národná banka Slovenska). V prípade kladného výsledku obdrží žiadateľ okrem živnostenského listu aj tzv. koncesnú listinu. Medzi koncesované živnosti patrí napr. výroba, opravy, predaj a požičiavanie zbraní, poskytovanie telekomunikačných služieb, taxislužba a pod.).
PODNIKANIE FORMOU OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ
Ak niekto nechce podnikať sám, ale chce spojiť svoje sily i finančné prostriedky s ďalšími spoločníkmi, čo v prípade vysokých počiatočných nákladov môže byť nevyhnutné, má možnosť založiť s nimi niektorú formu obchodnej spoločnosti. Najčastejšie to býva tzv. spoločnosť s ručením obmedzeným (používa sa skratka spol. s r. o. alebo len s. r. o.). Spoločníci musia zložiť základný vklad, z ktorého sa uhradia dlhy a ďalšie záväzky spoločnosti v prípade jej zániku (preto je to ručenie obmedzené - ručí sa len do výšky základného vkladu). Spíšu tzv. spoločenskú zmluvu, kde je o. i. zakotvená výška vkladu jednotlivých spoločníkov a spôsob delenia ich spoločného zisku. Spol. s r. o. môže založiť i len jeden spoločník. Existujú i ďalšie typy obchodných spoločností, napr. akciová spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť a pod. Podrobnosti uvádza Obchodný zákonník.