Náboženstvá v Mezopotámii

Náboženstvá v Mezopotámii
Asi pred 6000 rokmi vznikla v povodí ázijských riek Eufrat a Tigris jedna z najstarších
civilizácií. Táto oblast sa volala Mezopotámia, ciže krajina „medzi riekami“. Obyvatelia
Mezopotámie zacali velmi skoro používat koleso, stavali mestá a vynašli klinové písmo.
Po migráciách Semitov do Mezopotámie vznikli postupne Akkadská, Babylonská a
Asýrska ríša. Novšie semitské náboženstvá si zachovali vela archaických sumerských
crt.
Pojem božstvo je v Mezopotámii odvodený od astrálnej povahy najvýznamnejších
bohov. Ukazuje to predovšetkým hviezda – klinopisný znak písaný pred meno boha.
Hviezda sa cíta ako „boh“. Ak táto hviezda nebola determinatívom, oznacovala slovo
„nebo“. Boh je teda predovšetkým nebeská bytost, co platí pre väcšinu
mezopotámskeho panteonu, výnimkou sú len božstvá vegetácie a podsvetia.
Mezopotámski bohovia sú zobrazovaní rovnako ako ludia (prenášanie ludských
vlastností na predstavy bohov) s rohmi. Tento symbol pochádza zrejme z toho, že býk
bol v celom starom Oriente hlavný a bežný symbol sily. Dalším rysom bohov je
nesmrtelnost. Podla eposu o Gilgamešovi, je práve nesmrtelnost hlavným rozdielom
medzi bohom a clovekom.
Už starí Sumeri mali zálubu v poriadku a snažili sa svojich bohov triedit, tiež Akkadovia
chcelo svoj panteon systematizovat. Toto triedenie sa ale behom dejín menilo. Z
neskoršej doby je najzávažnejšie delenie bohov do skupín na IGIGI a ANNUNAKI. Igigu
sú bohovia nebies, annunaku bohovia zeme a podsvetia.
Moderní odborníci triedia mezopotámskych bohov na bohov kozmických (pôvodne
hlavne v náboženských predstavách lovcov, v teologických systémoch miest Uruku
(boh neba Anu) a Nippuru (boh Enlil)) a na bohov chtonických (božstvá
polnohospodárov, plodnosti a úrody). Podobne ako v Egypte malo v najstaršej dobe
každé významné sumerské mesto svojho božského patróna.
BOHOVIA SVETA
Sem patria štyria najvýznamnejší bohovia: boh neba Anu, boh zeme Enlil, boh vôd Enki
ci Ea a boh podsvetia Nergal. Prví traja tvoria kozmickú triádu.
V cele celého panteonu stojí boh nebies An. V klinopise bola jeho znakom hviezda. An
vládne ako král bohov celému panteonu. Jeho pôvodným protikladom je zem,
sumersky KI, ako jeho družka sa v starých sumerských pramenoch objavuje Uraš,
vzácny sumerský názov zeme. Od starobabylonskej doby je pár Anu-Uraš nahradený
párom An-Ku. Anu sám je otcom mnohých bohov. Je otcom i rady démonov.
Anu sám patrí medzi necinných bohov a aj ked sa uznáva ako hlava panteonu, predsa
skutocne vládu predáva inému mladému aktívnemu bohovi. Vztah Anov k ludom je
väcšinou nevlúdny. Anov kult sa pestoval najmä v Uruku v chráme. V císelnom systéme
má císlo najväcšie (60) – císlo dokonalosti. Podla mezopotámskej mytológie je jeho
sídlo vrchol nebeskej klenby.
Najvýznamnejší z jeho synov je Enlil (50). Jeho meno znamená „pán – Vietor“
(sumersky). Jeho hlavná svätyna je v Nippure. Bola považovaná za hlavnú svätynu
celého starého Sumeru. Dalšie tituly boli: král potopy, pán zemí (akkadsky), ten, ktorý
má úctu, hora vetrov, otec bohov. Jeho družina je Ninlil. Enlil je pánom zhromaždenia
bohov a urcovatelom osudu, pretože je vlastníkom tabuliek osudu. Ako stvoritel,
usporiadatel sveta oddelil Enlil nebo a zem motykou a zaviedol motyku ako pracovný
nástroj medzi ludmi. Tým je vynálezcom polnohospodárstva. Enlil bol zrejme pôvodne
bohom prírodných síl.
Posledným bohom kozmickej triády je boh vôd Enki. Enki znamená v sumerštine „pán
zeme“. Akkadovia ho nazývali Ea. Enki je boh múdrosti a zaklínania, vládca praoceánu
Abzu, ktorého si predstavovali perzonifikovaného a zároven to bol názov pre
sladkovodné more pod zemou, z ktorého berú vodu pramene studne a ktorý je tak
darcom plodnosti a života. V staršej dobe je jeho družkou Nin-ki (pani zeme). Castejšie
bola nazývaná akkadsky Damkina. Hlavným strediskom Enkiho kultu je mesto Eridu,
podla jedného královského zoznamu najstaršie mesto Sumeru. Enki riadi božský rád a
riadi celú zem. Jeho pomoc má podobu rady, zaklínania, kúzla, ale násilie nepoužíva. K
ludom je velmi prívetivý.
Bohom podsvetia je Nergal. Je pánom štvrtej casti sveta, podsvetia (zem hlbín, velká
zem, zem bez návratu). Bol nazývaný aj „král (miest) Kutha a Apiaku“. To boli dve
hlavné strediská jeho kultu. Bol považovaný za syna Enlila a Ninlil. Jeho manželkou
bola Ereš-ki-gal (pani velkej zeme). Nergalova moc nebola obmedzená len na
podsvetie. Ako nadzemský boh zosobnoval smrtiacu silu žhavého slnka. Je tiež pôvodca
horúcky a nákazy, obzvlášt morovej rany.
Použitá literatúra:
Ján Heller – Staroveká náboženství (Náboženské systémy starého Egypta,
Mezopotámie a Kenaanu).