Náboženstvá severských národov

Náboženstvá severských národov
Náboženstvo, ktoré sa vytvorilo na severe Európy, ktoré nepotrebovalo nákladné
obrovské stavby (okrem Chrámu v Uppsale sa dochovalo iba niekolko náhrobkov
prekrytých kamením), ani knazov alebo cirkevnú hierarchiu. Každá rodina mala doma
iba sošku nejakého bôžika ku ktorému sa modlila nezávisle od nejakej všeobecne
prijímanej formule. Ludové zhromaždenia sa konali pri velkých stromoch – najmä kde
mali hlavné slovo starší a hlavy rodov, alebo skúsení bojovníci, ktorí sa tešili velkej
úcte.
Je jasné, že tak pojatá viera nemala pri strete s tak profesionálnym, ziskuchtivým a
agresívnym náboženstvom ako je krestanstvo žiadnu šancu. Vdaka vojenskej prevahe
a tiež záškodníckemu pôsobeniu netolerantných misionárov sa vítazstvo zacalo
priklánat stále viac ku krestanstvu.
V roku 966 sa král Harald-Modrý zub nechal pokrstit a potom pod krídla novej viery
postupne prišla väcšina Vikingov. V priebehu 11. storocia krestanstvo triumfovalo v
celej Škandinávii. Toto malo za následok dva protichodné procesy: 1.) miznutie
pôvodnej vikingskej mytológie a tradícií, ktoré ešte nejakú dobu existovali spolu s
krestanstvom, neskôr však bola odmietaná ako mámenie diabla a bludy z pohanských
casov. 2.) šírenie krestanstva pre vikingské legendy predstavovalo aj záchranu a
uchovanie pre budúce generácie.
Väcšina Vikingov bola negramotná a runové (pôvodne severské) písmo ovládal
málokto. Aj ked dnes poznáme význam každého znaku, zmysel niektorých nápisov
zostáva utajený. Krestanské písomníctvo a vzdelanost otvorila cestu k zaznamenávaniu
nordických (severských) legiend. To aspon zmiernilo škody, ktoré boli napáchané (ako
napríklad cin španielskeho knaza Landa, ktorý nechal v 16. storocí spálit takmer všetky
mayské kódexy).
Hlavnými postavami vikingských mytologických príbehov sú bohovia. Síce sú trochu iní,
akých poznáme zo svojej kultúrnej tradície. Sú smrtelní, alebo môžu zomriet
prirodzenou smrtou, co je však menej pravdepodobné, lebo starnú velmi pomaly.
Dalšia odlišnost spocíva v schopnostiach: nie sú všemocní ani vševedúci. Dá sa
povedat, že majú mnoho ludských vlastností – obcas sú pomstiví, podlí, radi sa veselia,
jedia a pijú.
Severská mytológia rozoznáva dva hlavné rody bohov: Ásov a Vanov. Vanovia boli
pôvodne bohovia nižšieho radu, ktorí sa postupne vypracovali až na úroven Ásov.
Ásovia a Vanovia spociatku vystupujú ako súperi, až po bratovražedné boje, ale
uzatvárajú mier a nakoniec si vymienajú rukojemníkov.
Vanovia sú oznacovaní ako bohovia plodnosti a hojnosti – napríklad boh NJORD, ktorý
bol bohom moreplavby, rybolovu a bohatstva. Mal za ženu dcéru obra THJAZIHO
SKADI, s ktorou splodil dvojicky FREYRA a FREYJU. Vanovia hrali v severských mýtoch
až „druhé husle“, prvé totiž patrili Ásom. Existovali dvanásti Ásovia. Prvým z nich je
ODIM – patrón bojovníkov, mudrcov, nazývaný tiež „Praotcom“. Je jednooký, pretože
jedno oko vymenil za múdrost zo „Studnice múdrosti“. V Asgarde sedí na tróne
(HLIDSKJÁLF), odkial má prehlad o všetkom, co sa deje. Je doprevádzaný dvomi vlkmi
a dvomi havranmi, nazývanými „Pamät a Myšlienka“ – rozprávajú mu za súmraku o
tom, co videli.
Bohom vojakov je nazývaný THOR, obranca Asgárdu a najsilnejší Ás. Je vlastníkom
troch kúzelných vecí: kladivo, opasok sily a železné rukavice.
Baldr – je dobrotivý a krásny boh. Je najmúdrejší a najmilosrdnejší z Vanov
Týr – je statocný, odvážny, chýba mu však jedna ruka, ktorú mu odhryzol vlk FENRIR
BRAGGIM – múdrost a výrecnost, básnické nadanie sa prisudzuje práve jemu. Jeho
žena IDUNN prechováva jablká vecnej mladosti
HEIMDALL – je opisovaný ako biely Ás. Jeho hlavnou úlohou je strážit most BIFROST
vedúci k Asgardu
HODR – slepý boh
VÍDAR – mlcanlivý boh
VÁLI – statocný bojovník a strelec
ULL – výborný lyžiar
FORSETI – boh – sudca
LOKI – zvláštna figúrka, obcas zaradovaná medzi Ásov. Je to rozporuplný tvor, je
schizofrenický, napoly Boh a napoly démon, obcas považovaný za prvotný predobraz
krestanského diabla. Casto privádza bohov do zložitých situácií, ale nakoniec ich z toho
nejakým spôsobom vytiahne. S obricami (obrými ženami) je sploditelom množstva
potvor, ktoré bohom znepríjemnujú život.
Popri mužoch – Ásoch existujú aj ženy – Ásynje, ktoré však v severskej mytológii
nehrajú velkú úlohu.
Najvyššou bohynou je Odinova žena FRIGG, ktorá pozná osudy všetkých ludí
FREYJA – bohyna milostných piesní a lásky
FULLA – stará sa o obuv FRIGG
GELFUN – jej sú zasvätené všetky panny
Najväcšími nepriatelmi bohov sú obri – tiež nazývaní trollovia alebo hrímtursovia. Kvôli
ním si bohovia postavili pevnost Asgárd.
Nie všetci sú však nepriatelskí. Svedcí o tom priatelstvo Mímira s Odinom. V nordických
ságach sa vyskytuje aj mnoho iných bytostí. Napríklad trpaslíci žijúci v hlbokých norách
v skalách. Bohovia si ich velmi nevšímali, boli to však zrucní kováci a výrobcovia
kúzelných zbraní.
Zvláštnym druhom boli koboldovia – pidimužíci, malé postavy, silní a pracovití, žijúci v
stodolách. Najnutnejšie domáce práce robili v noci.
Bližšie nešpecifikovaných druhom sú cierni a svetlí Álfovia obývajúci Álfheim.
Jedná sa o tvory na rozmedzí medzi trpaslíkom a clovekom.
Použitá literatúra:
rockový magazín SPARK c. 11/1999, str. 116-117, SPARK c. 12/1999, str. 116-117.